Preskočiť na obsah

Jozef Marec

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Marec
slovenský lekár, spisovateľ a etnograf
Narodenie19. apríl 1958 (66 rokov)
Turzovka, Česko-Slovensko
BydliskoPodvysoká
Zamestnaniepediater
Alma materJesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského
Profesialekár
RodičiaJán Marec, Veronika
SúrodenciMária, vyd. Poljaková
ManželkaMUDr. Alena Marcová
DetiMichal, Matej

MUDr. Jozef Marec (* 19. apríl 1958, Turzovka) je slovenský lekár, spisovateľ a etnograf, ktorý sa vo svojej tvorbe zaoberá regiónom Kysuce.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 19. apríla 1958 v Turzovke do roľníckej rodiny. Študoval na gymnáziu, ktoré ukončil maturitou v roku 1977 a pokračoval štúdium medicíny na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Po ukončení štúdia (1983) začal pôsobiť ako detský lekár v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci, v rokoch 2008 – 2022 primár jej Detského oddelenia.[3] Istý čas pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva a zástupca primátora v Čadci a poslanec Žilinského VÚC (zvolený v roku 2005, 2013 a 2017).[4]

Spisovateľ a etnograf[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 21. storočia sa začal venovať turistike, pri ktorej navštevoval rôzne kúty Kysúc. Rozhovormi s obyvateľmi roztrúsených sídiel (lazy) zbieral materiál o kultúre a tradíciach vrchárov, ktorý postupne začal publikovať v knižne vydaných zbierkach poviedok Bimaček[pozn 1] (2002, ²2016), Bimak (2003), Urvisko[pozn 2] (2004) a Vrstevnice (2005), všetky ilustroval akademický maliar Ondrej Zimka. V roku 2012 vyšiel výber z predošlej tvorby doplnený o nové príbehy s názvom Vrchárske povesti a balady (ilustrácie Slávka Ďurníková).[5] V týchto knihách „ide o beletristické diela, [ktoré] obsahujú zaujímavé informácie o každodennosti života na horných Kysuciach v minulosti, ale aj doklady turzovského nárečia a folklóru (najmä poverové rozprávania, rozprávky a povesti).“[3] Ladislav Hrubý o dielach J. Marca napísal: „Vo svojich prózach približuje čitateľom vrchárske prostredie Horných Kysúc v minulosti a súčasnosti, kraj plný krásy a tajomstva. Ide o tzv. vrchársku prózu.“[6]:103

Záujmom o životné príbehy a osudy si získal dôveru a priestor pre neskorší etnografický výskum. Povolanie lekára, znalosť turzovského nárečia a práce na gazdovstve mu uľahčili nadväzovanie vzťahov: „Za základnú výskumnú metódu si Jozef Marec zvolil voľný, neštandardizovaný rozhovor a v nadväznosti na to zhotovovanie audiodokumentácie a fotodokumentácie.“[3] Témy jeho etnografického výskumu sú ľudové liečiteľstvo a mágia, tradičná strava na horných Kysuciach, ľudové staviteľstvo a ľudová remeselná výroba. Tieto výsledky publikoval v prácach „Požehnaj tieto dary…“ : tradičná ľudová strava na Horných Kysuciach[pozn 3] (2009), Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach (2011) a Drevený život, kamenný chlieb : ľudové obydlia a ľudová výroba na Kysuciach (2015).[3] Autor sám si najviac cení knihu o ľudovom staviteľstve, v ktorej prekročil areál horných Kysúc a pridal k nemu Bystrickú dolinu a Povinu.[3] Kniha o ľudovej mágii má recenziu vo vedeckom časopise, kde sa píše: „[kniha] je zrozumiteľná aj širšiemu publiku a každý čitateľ si v nej pravdepodobne nájde svoje. Považujem ju za mimoriadny prínos k poznaniu časti našej ľudovej kultúry a prial by som všetkým čitateľom, aby mali ešte viac príležitostí k takýmto krásnym, komplexným a hlbokým ponorom do tradičnej duchovnej kultúry regiónov Slovenska.“[7] Ďalšia publikácia s názvom Svory a kadluby, črpáky a a črpačky by mala nasledovať.[3]

OZ Bimaček a múzeum[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 22. marca 2015 v priestoroch obecného úradu obce Podvysoká sprístupnil Jozef Marec svoju zbierku predmetov zbierku predmetov (súčasti odevov, vstupné portály domov, súseky, remeseľnícke a poľnohospodárske nástroje). Neskôr (od mája 2017 do mája 2024) múzeum sídlilo v areáli firmy Kross v Podvysokej, potom v Klokočove.[3]

V rámci činnosti múzea a OZ Bimaček J. Marec organizuje aj kurzy a prednášky s tématikou života a tradičnej kultúry horných Kysúc.[3]

Knižná bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povesti a príbehy[upraviť | upraviť zdroj]

Etnografické publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Požehnaj tieto dary…“ : tradičná ľudová strava na Horných Kysuciach. V Čadci : Kysucké múzeum; Magma, 2009. 271 s. ISBN 978-80-969445-5-2.
  • Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8115-051-7.
  • Stravovacie tradície na horných Kysuciach. 1. vyd. Košice : Jes, 2013. 296 s. ISBN 978-80-969445-5-2.
  • Drevený život, kamenný chlieb : ľudové obydlia a ľudová výroba na Kysuciach. 1. vyd. Žilina : Artis omnis, 2015. 635 s. ISBN 978-80-89718-45-0.
  • Nárečie Veľkej Turzovky a okolia : („Po našemu“ a po pansky). Klokočov : [nákladom obce Klokočov], 2019. 101 s.

Knihy pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Poďme sa báť! : kysucké rozprávky pre malých aj veľkých. Ilustrácie Michaela Veličková. 1. vyd. Žilina : Artis omnis, 2006. 81 s. ISBN 80-968845-5-7. (²2017. ISBN 978-80-8201-005-6)
  • Vili víly vence. Ilustrácie Michaela Veličková. 1. vyd. Žilina : Artis omnis, 2007. 77 s. ISBN 978-80-968845-9-9.
  • Blaženkin rok. Ilustrácie Michaela Veličková. 1. vyd. Žilina : Artis omnis, 2009. 64 s. ISBN 978-80-89341-14-6.

Nezaradené publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dobrého zdravia vám vinšujem. Čadca : L. Paštrnák, 2003. 52 s. ISBN 80-88875-08-0.
  • Zdravie samo nepríde : ako si poradiť s vysokým tlakom a kilami navyše. 1. vyd. Žilina : Artis omnis, 2015. 189 s. ISBN 978-80-89718-58-0.
  • Človečina nesmrdí. Čadca : Magma, 2017. 206 s. ISBN 978-80-972448-6-6.
  • Stromy, moji zelení bratia : z Beskýd a Javorníkov. [Svrčinovec] : Mária Ščuryová – Magma, 2022. 219 s. ISBN 978-80-89172-62-7.

Kapitoly/spoluautor[upraviť | upraviť zdroj]

  • Klokočov : [na ceste k prameňom]. Ed. Jozef Zigmund, Mária Ščuryová, Jaroslav Velička; ilustrácie Ondrej Zimka. Čadca : Magma, 2004. 224 s. ISBN 80-89172-02-4.
  • Farnosť Turzovka. Ed. Ivan Gajdičiar, Jaroslav Velička. [Turzovka] : Spolok priateľov Turzovky, 2006. 351 s. ISBN 80-969314-7-4.
  • MAREC, Jozef, et al. Čadca : legendy – fakty – poklady. Čadca : Mestský úrad, 2010. 144 s. ISBN 978-80-970511-8-1.
  • MAREC, Jozef. Nárečie Veľkej Turzovky a jeho pôvaby. In: Turzovka : krížom – krážom. Ed. Ivan Gajdičiar. Turzovka : Spolok priateľov Turzovky, 2010. 501 s. ISBN 978-80-970359-9-0. S. 189 – 215.
  • MAREC, Jozef. Olešná – nevybrúsený klenot Kysúc. In: Olešná 1619 – 2009. Ed. Ladislav Paštrnák. Olešná : Spolok priateľov Kysúc, [2010]. 408 s. ISBN 978-80-970534-0-6. S. 335 – 380.
  • HABUSTOVÁ, Milena; MAREC, Jozef. Prostřený stůl Rožnovanů / Ľudová strava na Horných Kysuciach. Ilustrácie Jiří Langer. 1. vyd. Rožnov pod Radhoštěm : Město Rožnov pod Radhoštěm, 2010. 95 s. (Rožnovské malé tisky; zv. 16.) ISBN 978-80-904224-7-6.
  • MAREC, Jozef; POLJAKOVÁ, Mária. Turzovské prezývky, prímená a prídomky. In: Turzovské priezviská. Ed. Ivan Gajdičiar. Turzovka : Spolok priateľov Turzovky, 2011. 249 s. ISBN 978-80-970731-6-9. S. 213 – 228.
  • MAREC, Jozef. Zo Života predkov. In: Korňa : dedinka pod Beskydom. Ed. Mária Ščuryová, Ľubica Podoláková, Marianna Bebčáková. Korňa : Obec Korňa, 2022. 399 s. ISBN 978-80-570-4067-5. S. 137 – 216.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ J. Marec uvádza význam „bimaček – trošičku, trošilinku“, resp. „bimak – trochu“ pozri MAREC, Jozef. Vrchárske povesti a balady. Podvysoká : [vlastný náklad], 2012. S. 228.
    Podľa SSN „bimak“ znamená v kysuckom nárečí trocha, kúsok niečoho a „bimaček“ je zdrobnenina z neho, pozri bimak. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 120.
  2. ↑ J. Marec uvádza význam „pôdny zosuv, strhnutá časť svahu, zosunutá zem, jazva brehu“, pozri MAREC, Jozef. Vrchárske povesti a balady. Podvysoká : [vlastný náklad], 2012. S. 239.
    Podľa SSJ slovo „urvisko“ znamená úžľabina, roklina, pozri urvisko. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. Dostupné online. S. 700. Podrobnejšie napr. RAMŠÁKOVÁ, Anna. Apelatíva strunga, urva, urvisko a zarva a ich odraz v propriálnej lexike. Kultúra slova, 2022, roč. 56, čís. 3, s. 143 – 153. Dostupné online [cit. 2024-06-04]. ISSN 0023-5202.
  3. ↑ Vyšla v náklade asi 800 kusov. Neskôr vyšla v rámci publikácie Prostřený stůl Rožnovanů / Ľudová strava na Horných Kysuciach a v reedícii pod názvom Stravovacie tradície na horných Kysuciach.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MAREC, Jozef. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 570.
  2. ↑ Marec, Jozef. In: VÁLEK, Igor. Literárny lexikón Žilinského samosprávneho kraja. Žilina : Knižné centrum, 2009. 301 s. (Malé lexikóny Knižného centra; zv. 7.) ISBN 978-80-8064-358-4. S. 153.
  3. ↑ a b c d e f g h i KONTRIKOVÁ ŠUSTEKOVÁ, Ivana. Jozef Marec – spisovateľ, organizátor a tvorca miestneho múzea. In: Etnológia v regiónoch 2 : nehmotné kultúrne dedičstvo v živote a tvorbe osobností z regiónov Slovenska. Ed. Zuzana Beňušková. Vyd. 1. Bratislava : Národopisná spoločnosť Slovenska, 2024. 132 s. ISBN 978-80-973341-5-4. S. 95 – 104.
  4. ↑ Výsledky volieb do VÚC v jednotlivých obvodoch. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2005-11-27. Dostupné online [cit. 2024-06-04]. ISSN 1336-197X. ; Voľby do VÚC 2013: Volebné výsledky Žilinského samosprávneho kraja. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 10. nov. 2013 o 11:00. Dostupné online [cit. 2024-06-04]. ; Voľby do VÚC: Zoznam zvolených poslancov Žilinského kraja. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2017-11-05. Dostupné online [cit. 2024-06-04]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ Návraty Jozefa Marca. Kysuce, 8. august 2012, roč. 22, čís. 32, s. 10. ISSN 1210-1826. ; Na Kysuciach sa diali veci. Kysuce, 24. október 2012, roč. 22, čís. 43, s. 19. ISSN 1210-1826. ; Kniha Jozefa Marca v predaji. Kysuce, 14. november 2012, roč. 22, čís. 46, s. 22. ISSN 1210-1826.
  6. ↑ HRUBÝ, Ladislav. Pulzujúci život na kysuckej literárnej scéne. Slovenské pohľady, 2014, roč. 130, čís. 6, s. 96 – 106. ISSN 1335-7786.
  7. ↑ LAUČÍK, Peter. JOZEF MAREC: Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach. Slovenský národopis (Bratislava: Ústav etnológie SAV), 2011, roč. 59, čís. 4, s. 461 – 462. ISSN 1335-1303.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Marec&oldid=7869951“