Jozef Režucha

	Jozef Režucha
	slovenský filmový režisér, scenárista a herec
Narodenie	13. marec 1929; Trnava, Slovensko
Úmrtie	15. júl 1995 (66 rokov); Trnava, Slovensko
	Biografický portál

Jozef Režucha (* 13. marec 1929, Trnava – † 15. júl 1995, Trnava) bol slovenský filmový režisér, scenárista a herec. Jeho ústredné tvorivé obdobie je vymedzené 70. rokmi, v ktorých nakrútil desať celovečerných filmov. Obecne najuznávanejším je jeho film Dosť dobrí chlapi (1971).

Život a dielo

Jozef Režucha bol už od raného detstva divadelným ochotníkom, hercom i režisérom. Neskôr prešiel na dramatické konzervatórium v Bratislave, kde vyštudoval herectvo. Po boku legendárnych reportérov Imra Jenču, Emila Trangela, Ruda Galla, Gaba Zelenaya či Oskára Manu pracoval ako reportér Slovenského rozhlasu, kam nastúpil v roku 1950. Písal predovšetkým humorné poviedky a epigramy. Už od polovice 50. rokov začína pracovať v Slovenskom filme, kde vystriedal viacero postov. Najskôr bol asistentom réžie, neskôr pomocným a druhým režisérom. Spolupracoval so slovenskými tvorcami ako Paľo Bielik, Vladimír Bahna, Ján Lacko, Andrej Lettrich, Stanislav Barabáš či Štefan Uher. Ako asistent réžie je zodpovedný za viac ako desať filmov, medzi nimi napríklad aj za Rohy (1955); Previerku lásky (1956); Štyridsaťštyri (1957) či V hodine dvanástej (1958).

V roku 1970 mu vedenie Slovenského filmu režijne zverilo jeho prvý celovečerný film. Bola to moderná detská rozprávka Zločin slečny Bacilpýšky, v ktorej zatína do ľudskej ľahostajnosti a rozprávkovou formou apeluje na rodičovské svedomie. Už počas dokončovacích prác si v dramaturgickom pláne Ústrednej dramaturgie slovenského filmu zvolil ďalšiu predlohu pre nakrúcanie. Literárny podklad známeho slovenského dramatika Jána Soloviča, príbeh šoférskej party odohrávajúci sa v súčasnosti, Dosť dobrí chlapi. Dobová kritika na filme vysoko ohodnotila jasne pokrokovo zameraný príbeh, hlavne jeho hrdinov, skromných, všedných ľudí, partiu šoférov nákladných áut. Film získal Hlavnú cenu na XVIII. MFF v Karlových Varoch 1972, Štátnu cenu SSR, Prvú cenu na 10. FČSF v Plzni a tiež Cenu slovenskej národnej kinematografie za rok 1971. Od najpálčivejšej súčasnosti formovania socialistického charakteru v Dosť dobrých chlapoch sa Režuchova tvorba plynulo posúva až k dielam s povstaleckou tematikou.

V roku 1972 ešte nakrútil spoločensko-kritickú snímku Tie malé výlety. Scenárista Ladislav Luknár v nej vo svojom námete skúma detstvo v krajných situáciách, vo chvíľach, keď dieťa vidí ako sa mu odcudzuje otec. V očiach dieťaťa sa začínajú rúcať predstavy o mravnom ideáli. Z hľadiska citového a mentálneho je to sonda do tabu sveta dospelých. Režucha sa pokúsil poukázať na klasické pozostatky meštiackej morálky, ktorá ešte bujnie aj v súčasníkovi. Je to zrkadlo nastavené človeku, v ktorom sa udomácnil a zmechanizoval podvod. Snahou autorov nebolo spracovať film ako tragédiu alebo drámu, ale skôr v štýle akéhosi trpkosmiešneho obrazu. Nakrúcanie prebiehalo v Bratislave. Režucha týmto filmom nadväzuje na Solovičových hrdinov z filmu Dosť dobrí chlapi, na svoju snahu objavovať v človeku ľudskosť a bojovať proti meštiactvu plodiacemu ľahostajnosť.

Rok na to nakrúca príbeh zo života dnešných mladých ľudí Deň slnovratu. Zaň na FFM v Trutnove získal predstaviteľ Igora Emil Horváth ml. Malé zlaté slnko. Mapovanie odkazu SNP sa odráža vo filmoch Život na úteku (1975) a Choď a nelúč sa (1979). Život na úteku zobrazuje osudy slovenského národného hrdinu z národnooslobodzovacieho obdobia Ľudovíta Kukorelliho. Choď a nelúč sa nie je chronologickým záznamom bojovej činnosti čapajevovcov na filmový pás, ba ani výpoveďou o tom, ako žil a bojoval Kukorelli. Tvorcom viac išlo o to, aby na rozličných motívoch a epizódach ukázali utrpenie a hrdinstvo ľudí, ktorých osudy sa spojili. Preto i motív lásky Júlie ma divákovi povedať, že vojna je zlo, ktoré ničí všetky ľudské hodnoty, všetko drahé a blízke. V partizánskej brigáde Čapajev bojovali aj sovietski velitelia z Kyjeva, preto vo filme uvidíme aj hercov z tohto mesta. Snímka bola vyznamenaná Cenou Víta Nejedlého.

Pre Československú televíziu nakrútil vojnový príbeh Ešte sa nevraciam (1975). Pokračoval komédiou Pozor, ide Jozefína (1976) vysmievajúcou sa dedinským fuškárom. Filmom Do posledného dychu (1976) sa opäť vrátil do vojnových rokov, ktoré tematizoval vo svojich niektorých predchádzajúcich dielach. Posledný film Prerušená hra (1979) zase predstavuje akýsi návrat k jeho ďalšej tradičnej téme, ktorou je detstvo. Po ukončení svojej profesionálnej kariéry sa v 80. rokoch Režucha venoval písaniu článkov do humoristického časopisu Roháč a do regionálneho periodika Trnavský hlas.

Režijná filmografia

1970 Zločin slečny Bacilpýšky
1971 Dosť dobrí chlapi
1972 Tie malé výlety
1973 Deň slnovratu
1975 Život na úteku
1975 Ešte sa nevraciam
1976 Do posledného dychu
1976 Pozor, ide Jozefína!
1979 Choď a nelúč sa
1979 Prerušená hra