Juraj Palkovič (1763 – 1835)
| Juraj Palkovič | |
| slovenský rímskokatolícky duchovný, cirkevný hodnostár a prekladateľ | |
| Narodenie | 24. apríl 1763 Veľké Chlievany, okr. Bánovce nad Bebravou |
|---|---|
| Úmrtie | 21. január 1835 (71 rokov) Ostrihom |
| Odkazy | |
| Commons |  Juraj Palkovič |
Juraj Palkovič alebo Jur Palkovič alebo Jur Palkovics (* 24. apríl 1763, Veľké Chlievany, okr. Bánovce nad Bebravou – † 21. január 1835, Ostrihom (Esztergom) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, cirkevný hodnostár a prekladateľ.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec Ján Palkovič
- matka Katarína
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1773 žil s rodičmi v Doľanoch. Študoval v Seminári sv. Štefana v Trnave a v Seminári „Pazmaneum“ vo Viedni, po zrušení tohto ústavu pokračoval v štúdiách v rokoch 1784 – 1788 na generálnom seminári v Bratislave. V roku 1788 bol vysvätený za kňaza. V nasledujúcich rokoch Palkovič slúžil ako kaplán v Štiavnických Baniach a v Pezinku. Od roku 1799 bol profesorom etiky na seminári v Bratislave, v rokoch 1800 – 1820 pôsobil ako profesor cirkevného práva a etiky na seminári a knihovník kapitulskej knižnice v Trnave. V roku 1816 sa stal kanonikom ostrihomskej arcidiecézy, po presídlení kapituly do Ostrihomu pôsobil tam.
Počas štúdií v Bratislave bol členom krúžku vlasteneckých filológov, zakladajúci člen bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva. Po smrti Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho sa stal najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia. Šíreniu a rozvoju bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov. Jeho zásluhou vyšli do roku 1835 najmä všetky diela najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého, s ktorým viedol rozsiahlu korešpondenciu a ktorému bol aj poradcom a usmerňovateľom.
Prekladal z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické drámy a filozofické texty. Dlhodobo sa usiloval o preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktorý sa mu napokon podarilo realizovať a na vlastné náklady vydať v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Sám ho slovenským farnostiam zadarmo posielal. Počas prác na preklade Biblie stihol v rokoch 1825 – 1827 vydať ešte šesť-zväzkový slovník „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“ Antona Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]3. apríla 1833 písal Ján Hollý Jurajovi Palkovičovi: „Nikdá sem s tak weľkú Chutú a radosťú Bibliu nečítal gako túto slowenskú od Pána Welkomožného preloženú...“
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Swaté Písmo starého i nowého Zákona: podla obecného latinského od sw. Rímsko-katolíckég Církwi potwrďeného, preložené s Prirownaním ğruntowného Tekstu na Swetlo widané. Ďel prwní, Ďel druhí. W Ostrihome: Josef Beimel, 1829, 1832.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Juraj Dolinský, Juraj Palkovič, prekladateľ Svätého písma, http://www.jezuiti.sk/admin/dok/47fc2d780f75b.pdf Archivované 2014-02-24 na Wayback Machine
- Slovenský biografický slovník IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 385.
- Korešpondencia Jána Hollého. Pripravil Jozef Ambruš. Martin: Matica Slovenská 1967
- Záznam o narodení a krste v matrike pokrstený ako Joanes Georgius Palkoviczi