Preskočiť na obsah

Pezinok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Pezinok (okres).
Pezinok
mesto
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský
Časti Grinava, Cajla
Vodné toky Saulak, Limbašský potok
Nadmorská výška 152 m n. m.
Súradnice 48°17′31″S 17°15′58″V / 48,291944°S 17,266111°V / 48.291944; 17.266111
Rozloha 72,76 km² (7 276 ha) [1]
Obyvateľstvo 24 506 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 336,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Primátor Roman Mács[3] (nezávislý)
PSČ 902 01, 902 03, 902 14...
ŠÚJ 508179
EČV (do r. 2022) PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Radničné námestie 7
902 14 Pezinok
E-mailová adresa poslať email
Telefón 033 / 690 11 00
Fax 033 / 641 23 03
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Pezinok
Webová stránka: pezinok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Pezinčan[4]
Pavúk (v minulosti hovorovo)

Pezinok (v miestnom nárečí Pezinek, nem. Bösing, maď. Bazin, lat. Bazinium)[5] je okresné mesto na juhozápade Slovenska v Bratislavskom kraji.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Leží asi 22 kilometrov severovýchodne od Bratislavy. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží Trnava.

Najbližšie susedné obce sú (v zátvorke je uvedený približný geografický smer vzhľadom na Pezinok):

Cez Pezinok tečie Blatina, miestnymi odnepamäti nazývaná ako potok „Saulak“ alebo „Cajloch“. Podľa prvého ľudového názvu je pomenovaná aj ulica – Saulaková. Limbašský potok tečie cez historickú mestskú časť Grinava (vo všetkých starších dokumentoch až do konca 20. storočia sa uvádza Rakový potok a nie je známy žiaden záväzný právny dokument, v ktorom by bol tento názov zmenený, starousadlíci používajú názov Rakový potok).

Klíma

Priemerná teplota v januári (najchladnejší mesiac) je -0,5°C (1990 – 2010) a v júli (najteplejší mesiac) je 21,5°C (1991 – 2010).

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“.

Najstaršie dejiny Pezinka sú úzko prepojené s dejinami šľachtického rodu grófov zo Svätého Jura[6], jedného z najvýznamnejších a najbohatších rodov stredovekého Uhorska.

Nitriansky župan Tomáš, príslušník starého slovanského rodu Poznanovcov, dostal v roku 1208 od uhorského kráľa Ondreja II. majetok Pezinok (terra Bozen). Jeho syn Sebeš získal o rok neskôr Svätý Jur. Po Tomášovej smrti si jeho synovia Alexander a Sebeš rozdelili dedičstvo. Alexander zdedil Pezinok[6] a stal sa zakladateľom pezinskej vetvy, Sebeš stál pri zrode svätojurskej vetvy.

V priebehu 14. storočia sa Pezinok v rukách grófov premenil z pomerne veľkej dediny na mestečko. Grófi podporovali hospodárske aktivity svojich poddaných orientované predovšetkým na vinohradníctvo[6]. Vývoj pozitívne ovplyvnili nemeckí osadníci, ktorí sa tu usadili ešte v druhej polovici 13. storoči a následne aj v priebehu 14. storočia. V novom domove sa venovali poľnohospodárstvu, rozvíjali remeslá. Logickým vyústením, ako aj novou vzpruhou hospodárskeho vývoja bolo zaistenie trhových výsad pred rokom 1376. Vďaka podpore grófov Pezinok rástol - rástol počet obyvateľov a rast našiel odraz aj v urbanizácii lokality.

V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, keď cisár Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá.

V 17. – 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín.

V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. storočí spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Prvá polovica 20. storočia predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení druhej svetovej vojny. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra.

Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami.

Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, hypermarket, reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov – z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár (dnes už neexistujúci), Benda, Koníček, niekoľko diskoték a Dom kultúry.

Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu.

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí Pezinský zámok z 13. storočia s priľahlým Zámockým parkom, štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná Stará radnica.

Doložené historické názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Doložené sú tieto historické názvy:[7][8]

Starosta

[upraviť | upraviť zdroj]

Toto je zoznam doložených starostov (richtárov alebo mešťanostov), predsedov MNV, dekana a primátorov Pezinka:[9][10]

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Ku dňu 31. 12. 2018 žilo v Pezinku 24 931 ľudí[11]

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
Národ Počet
Slováci 96,51 %
Česi 1,21 %
Maďari 0,52 %
Nemci 0,10 %
Ukrajinci 0,08 %
Rusíni 0.07 %
Rómovia 0,01 %
iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
Náboženstvo Počet
rímski katolíci 64,83 %
bez vyznania 21,02 %
evanjelici a.v. 8,22 %
grécki katolíci 0,38 %
pravoslávni 0,23 %
iní

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V Pezinku sa produkuje dobré víno. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý, niekoľkoriadkový vinohrad.

Model Sochy slobody v roku 2007

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola mafiánom Petrom Steinhübelom postavená zmenšená napodobenina Sochy slobody pred jeho vtedajším autoservisom. Peter Steinhübel bol v roku 1999 zastrelený, ale napodobenina ostala na svojom mieste až dodnes. Napodobenina je na rozdiel od originálu vysoká len približne 4 metre a je slonovinovej farby.[12]

V septembri 2003 cestou II. triedy číslo 502 (Myslenickou, Bratislavskou, Jesenského, Moyzesovou, Kalinčiakovou a Seneckou ulicou) prechádzala pápežská kolóna s pápežom Jánom Pavlom II.[13]

Dňa 11. júna 2005 bol v Pezinku údajne upečený najväčší krčah na svete. Vysoký bol 110 cm.

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo - PRD (Pezinské rozprávkové divadlo). Vždy tu bolo niekoľko kapiel. Najlepšie sú Krtinec, Karpatskí pastieri, Brajgel. Vznikla tu aj rapová skupina Nerieš. Každý rok sa tu konával divadelný festival Cibulák, ktorý už bohužiaľ nefunguje. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov PAFF a od roku 2014 aj pivný festival Pezinok Pije Pivo. Aj keď je basketbal šport, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má azda najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény.

Kultúrne podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaniknuté podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne inštitúcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Pezinok má bohatú športovú tradíciu a rozvoj športu. V Pezinku je činných viac ako 30 športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných vyše 2 000 občanov mesta. Vytvárajú podmienky nielen pre rekreačné športovanie, ale mnohé z nich vychovali slovenských reprezentantov, či sú zapojené do celoslovenských vrcholných súťaží, resp. medzinárodných líg. K najúspešnejším športom v Pezinku patria mužský basketbal, ženský volejbal, karate, džudo, armwrestling, orientačný beh a iné.

Pezinok je domovom Svatavy Špánikovej - majsterky sveta v kickboxe (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude Milana Randla, viacnásobných majstrov Slovenska v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu a najlepšieho slovenského horského cyklistu a majstra Európy v zjazde na horskom bicykli Filipa Polca.

Pezinok je aj lákadlom motorizmu - každoročné preteky do vrchu na Pezinskej Babe patria k najobľúbenejším pretekom celého seriálu.

V roku 2003 mesto Pezinok prvýkrát zorganizovalo cyklomaratón s dĺžkou 200 km do partnerských miest, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a tak sa cyklomaratón so zmenenou trasou zopakoval i v nasledujúcich rokoch.

Amatérskym i rekreačným športovcom sú k dispozícii mnohé športoviská, 6 značkovaných turistických trás, 9 náučných chodníkov a pre zimné športy lyžiarsky areál na Babe s možnosťou umelého zasnežovania.

V roku 2010 sa tu znova rozbehla hokejbalová liga v ktorej je 7 tímov.

Hádam aj blízkosť obce Šenkvice s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou.

Niektoré pezinské športové kluby:

Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami:

  • Asfalt miesto trávnika
  • Hracia plocha a bránky mali parametre hádzanej

Liga sa v roku 2004 z dôvodu neposkytnutia ihriska hádzanárskym klubom rozpadla.

Príležitostne sa ešte konajú in-line hokej zápasy, nevykazujú však ligové parametre.

V roku 2018 bol dostavaný a daný do prevádzky zimný štadión s názvom Aréna Pezinok. Nachádza sa pri Areáli zdravia Rozálka. Zimný štadión ponúka celoročné verejné korčuľovanie na ľadovej ploche, ale aj možnosť usporiadania súkromných akcií.[14]

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza 1 základná škola s materskou školou, 3 základné školy (do roku 2007 boli 4), jedna cirkevná základná škola a tri stredné školy.

Materské školy

[upraviť | upraviť zdroj]

V Pezinku sa nachádza šesť materských škôl:[15]

  • Materská škola na Bystrickej ulici 1
  • Materská škola na ulici gen. Pekníka 2 (s elokovanými pracoviskami na Na bielenisku 2 a Cajlanská 7)
  • Materská škola na Svätoplukovej ulici 51
  • Materská škola na Vajanského ulici 16
  • Materská škola na Za hradbami 1 (s elokovanými pracoviskami na Za hradbami 2 a Holubyho 49)
  • Materská škola na Záhradnej ulici 34

Materská škola na Bystrickej ulici 1

[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavná budova a kuchyňa materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2023
Hlavná budova materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2003

Materská škola Bystrická 1[16] (skrátene MŠ Bystrická) je jednou zo šiestich mestských materských škôl[17] v Pezinku, ktorá sa nachádza na sídlisku Juh. Pozostáva z troch budov a šiestich tried.[17] Je určená pre deti od 3 do 6 rokov.[18] Riaditeľkou materskej školy je Mgr. Andrea Hajíčková.[17][19]

Plány na výstavbu materskej školy boli vypracované už v roku 1974 a po vybudovaní v päťročnici[20] 1976 až 1980 bola jej kapacita 90 detí.[21] V novembri 2012 v materskej škole pribudli dve nové triedy pre 40 detí, ktoré vznikli z pôvodných terasovitých priestorov na prvom a druhom poschodí.[22] Počas volieb sa v priestoroch nachádza volebná miestnosť[23] 17. okrsku obvodu číslo 4.[24]

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Pezinčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. ↑ a b c www.mestskemuzeumpk.sk [online]. www.mestskemuzeumpk.sk, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  7. ↑ Pezinok - História - Okres Pezinok - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ BARABÁS, Ladislav. Etymológie: Pôvod názvu mesta Pezinok [online]. ladislavbarabas.blogspot.com, utorok 6. októbra 2015, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  9. ↑ GAHÉR, Daniel. Zemepanské mestečká Svätý Jur a Pezinok v stredoveku. In: Historica. 2012, roč. 3, č. 1.
  10. ↑ Dejiny Pezinka. Bratislava : Obzor, 1982.
  11. ↑ Mesto Pezinok | Obyvateľstvo [online]. www.pezinok.sk, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
  12. ↑ KURIOZITA DŇA: Napodobenina slávnej Sochy slobody stojí aj na Slovensku [online]. Dnes24.sk, 24. január 2017, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.
  13. ↑ Týždeň, TV Pezinok, september 2003
  14. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-02-20]. Dostupné online. Archivované 2019-02-21 z originálu.
  15. ↑ Školy a vzdelávacie inštitúcie - Registre | Portál mesta Pezinok [online]. Pezinok, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online.
  16. ↑ OMA.SK. Materská škola [online]. poi.oma.sk, [cit. 2022-10-01]. Dostupné online.
  17. ↑ a b c Na návšteve v MŠ Bystrická [online]. TV Pezinok, 2019-02-20, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  18. ↑ Materská škola Bystrická Pezinok v Pezinku [online]. pezinok.iden.sk, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online. Archivované 2022-09-30 z originálu.
  19. ↑ Materská škola, Bystrická 1, Pezinok [online]. www.zoznamskol.eu, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  20. ↑ SÍDLISKO JUH, STARÝ DVOR A OKOLIE [online]. TV Pezinok, 2015-11-10, [cit. 2024-01-20]. Dostupné online.
  21. ↑ Dejiny Pezinka. [s.l.] : Obzor, 1982. S. 163–166.
  22. ↑ ZAČALI REKONŠTRUKCIE MŠ [online]. TV Pezinok, 2012-10-30, [cit. 2024-01-20]. Dostupné online.
  23. ↑ A.S, Petit Press. Volebné miestnosti Pezinok - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME [online]. volby.sme.sk, [cit. 2024-01-20]. Dostupné online.
  24. ↑ Volebné obvody [online]. www.pezinok.sk, [cit. 2024-01-20]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pezinok

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pezinok&oldid=7946584“