Juraj Wernher
| Juraj Wernher | |
| Narodenie | 1497 Pacov, Poľské kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 1567 (79-80 rokov) Prešov, Uhorské kráľovstvo |
| Zamestnanie | lekár a učenec |
| Alma mater | Jagelovská univerzita |
Juraj Wernher alebo Juraj Werner[1], niekedy tiež Georg Wernher, Georgius Wernherus (* 1497, Pacov – † 1567, Prešov) bol uhorský lekár, učenec, radca kráľovskej rodiny a humanista poľského pôvodu. Patrí medzi významných humanistických vzdelancov, pôsobiacich v 16. storočí v stredoeurópskom priestore. Pôsobil ako kapitán Šarišského hradu. Je považovaný za zakladateľa uhorskej a slovenskej hydrografie a balneológie.[2][3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Wernher, pochádzajúci zo Sliezska, vyštudoval v roku 1519 bakalára na Jagelovskej univerzite v Krakove.[4]
Wernherovo najvýznamnejšie dielo je kniha De admirandis Hungariae aquis hypomnemation (O podivuhodných vodách Uhorska). Kniha vyšla v Bazileji v roku 1549 a obsahuje prvý systematický opis minerálnych vôd a liečivých kúpeľov v Uhorsku. V knihe popísal 22 prameňov a pramenných ciest v Uhorsku, z ktorých väčšina sa nachádzala na Slovensku. Wernher ako prvý urobil aj rozbor fyzikálnych a chemických vlastností liečivých prameňov a indikačné návody na použitie. Odvoláva sa naňho Tomáš Jordán z Kluža v diele O vodách hojitedlných neb teplicech moravských, ktoré vyšlo v roku 1580 v Olomouci, kde opisuje liečivé pramene v Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach. Kniha De admirandis... sa stala základom na uplatňovanie vedeckého prístupu pri poznávaní liečivých účinkov minerálnych vôd a ich využití v rozvoji kúpeľníctva všeobecne. Odozvou na priekopnícke dielo bolo budovanie kamenných kúpeľných bazénov a kúpeľných zariadení, a to v sídlach Piešťany, Bojnice, Vyhne, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice a Bardejovské Kúpele.[3]
Okrem liečebných využití minerálnych prameňov bol aj priekopníkom v návrhoch ich využívania na technické účely, napr. cementačné vody v Španej Doline a vody v Smolníku na výrobu kvalitnej medi.[4]
Väčšinu svojho profesionálneho života prežil na východnom Slovensku.[4] Zomrel v roku 1569 v Prešove.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- De admirandis Hungariae aquis hypomnemation (Bazilej, 1549)
- Hypomnemation de aquis in Scepusio admirandis
- O podivuhodných vodách Uhorska (Osveta; Martin, 1974)
- Podivuhodné vody na Spiši (Osveta; Martin, 1980, preklad Augustín Rebro)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOKEŠOVÁ-UHEROVÁ, Mária. JURAJ WERNER. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 1. Bratislava : Obzor, 1986. 428 s. S. 46 – 49.
- ↑ Veda [online]. po-kraj.sk, [cit. 2020-06-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Online Solutions, s.r.o.. Za otca slovenskej balneológie sa označuje Juraj Wernher [online]. zzz.sk, 2007-11-05, [cit. 2020-06-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c REBRO, Augustín. Z dejín slovenskej balneohydrogeológie. Mineralia Slovaca, 1989, roč. 23, čís. I., s. 93-95. Dostupné online [cit. 2021-01-07]. ISSN 1338-3523.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- WERNHER, Juraj. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 660 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 361.