Juro Jánošík (opera)
Juro Jánošík Juro Jánošík | |
 Socha J. Kulicha Jánošík v Terchovej | |
| Vznik | |
|---|---|
| Hudba | Ján Cikker |
| Libreto | Štefan Hoza |
| Predloha | Pôvodné libreto podľa historických a ľudových prameňov |
| Obdobie vzniku | 1950 - 1953 |
| Premiéra | |
| Slovenské národné divadlo v Bratislave | |
| Informácie o predstavení | |
| Miesto a čas diania | Liptov, 1711-1713. |
Pozri tiež Zoznam opier | |
Juro Jánošík je slovenská opera Jána Cikkera.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Cikker písal operu v rokoch 1950 až 1953 a premiéru mala v opere SND nasledujúci rok.
Libretistom Jura Jánošíka je, ako u Krútňavy, Štefan Hoza, ktorý ale tentoraz vytvoril libreto len na základe vierohodných alebo aspoň pravdepodobných historických prameňov o najslávnejšom slovenskom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi a Uhorčíkovi. Vychádzal tiež z ľudových tradícií zachytávajúcich obraz vtedajšieho života. Libreto je teda pôvodné a nejde o pretvorený námet ako u Urbanovej novely pri Krútňave. Libreto takisto dáva veľký priestor tanečným scénam, ktoré neodmysliteľne patria k vykresleniu zbojníckeho života, ale aj obrazu života šľachty.
Podobne ako Krútňava je aj Juro Jánošík vyčlenený do 6 obrazov, zachytávajúcich obdobie odo dňa Jánošíkovho úteku z poddanstva do skupiny zbojníkov až po jeho popravu roku 1713.
Z toho vychádza i dej opery: Juro /tenor/ sa stáva kapitánom družiny /mužskí sólisti všetkých hlasových skupín/ po Uhorčíkovi /barytón/, zanechávajúci svoju milú Milku /soprán/ a vedúc život zbojníka až po svoje zatknutie /objavuje sa druhá Jánošíkova milá Zuzka – soprán/ a súd.
Zbor má v opere reálnu úlohu ľudu /poddaných, šľachticov atď./, otvárajúc operu “Nie to mizernejšie stvorenie, jak nevoľný sedliak…” a tiež v záverečnej “modlitbe” za slobodu “Zasvitne deň…”, nadväzujúc na Jura.
Cikker však veľmi dôsledne dodržiava nepravidelné zadelenie v prevzatých ľudových piesniach a slovnú dikciu jazyka, aj keď podobne ako Eugen Suchoň v Krútňave, neznásilňuje pôvodnú rytmiku.
Divadelné inscenácie
[upraviť | upraviť zdroj]- režisér Miloš Wasserbauer, Slovenské národné divadlo Bratislava, 1954, dirigent Tibor Frešo
- režisér Kornel Hájek, Slovenské národné divadlo Bratislava, 1961, dirigenti Ladislav Holoubek a Gerhard Auer
- neznámy režisér, Ľubľana, 1963
- režisér Koloman Čilík, Štátna opera, Banská Bystrica, 1968, dirigent Anton Buranovský
- režisér Bohumil Zoul, Divadlo Jozefa Kajetána Tyla Plzeň, 1968, dirigent Karel Vašata
- režisér Branislav Kriška, Slovenské národné divadlo Bratislava, 1972, dirigent Viktor Málek
- režisér Martin Hollý, Brno, 1978, dirigent Jan Štych
- režisér Oldřich Mrňák, Divadlo F. X. Šaldu Liberec, 1983, dirigent Petr Doubravský
- režisér Koloman Čilík, Štátna opera, Banská Bystrica, 1984, dirigent Miroslav Šmíd
- režisér Roman Polák, Štátna opera, Banská Bystrica, 2016, dirigent Marián Vach
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa hudby je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |