Kánon (hudba)

Kánon je vokálna skladba kontrapunktickej formy, založená na princípe prísnej imitácie (napodobnenia), t.j. práca s témou spočíva v jeho opakovaní ďalšími hlasmi, väčšinou presného vo všetkých atribútoch (melodika, harmonizácia, rytmus a tempo). Opakovanie sa vykonáva s určitým oneskorením (napr. štyri, alebo osem taktov).

Existujú aj kánony, kde se opakuje len rytmus alebo tempo či melodika. Spôsoby sa dajú samozrejme rôzne kombinovať. Podľa toho, v akom intervale sa téma opakuje, rozoznávame kánon v prime, vrchnej či spodnej oktáve, či tercii atď. Je ale možné opakovať hlas aj v protipohybe.

Kánony bývajú dvojhlasné, trojhlasné, zrkadlové, kruhové, atď. Veľmi obľúbené boli u renesančných skladateľov. Imitačná technika podobná kánonu je používaná tiež vo fúge.

Najznámejšou inštrumentálnou skladbou tohto typu je Kánon a Gigue D dur Johanna Pachelbela.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kánon (hudba) na českej Wikipédii.