Kántrové dni

Kántrové dni (skrátene kántry) alebo aj prosebné dni či archaicky kvantembrové dni sú v katolíckej cirkvi vybrané dni počas každého ročného obdobia, počas ktorých sa majú veriaci postiť. Slávia sa v stredu, piatok a sobotu. Ich dátum je pohyblivý, pretože je viazaný na slávenia počas liturgického roka. Ich cieľom je obnova duchovného života, prosby a vzdávanie vďaky Bohu.

Na rozdiel od pôstu počas Popolcovej stredy alebo Veľkého piatku nie sú záväzné pre bežného veriaceho. Kňaz je však viazaný odslúžiť počas nich aspoň v jeden deň omšu s príslušným predpísaným formulárom.

Pôvod a názov

Keď sa vo štvrtom storočí začal významnejšie rozvíjať kresťanský život, mnohí noví veriaci sa pridŕžali aj pohanských zvykov. Preto sa Cirkev snažila dať im nový duchovný rozmer, pretože veriaci „vnútorne cítili, že v prírode je niečo mimoriadne silné a nadprirodzené.“ Kántrové dni teda nahrádzali v prvopočiatkoch bujaré pohanské oslavy decembrovej sejby, júnovej žatvy či septembrového vinobrania. Kresťanstvo teda v inej forme pokračovalo vo vyprosovaní si požehnania od Boha pre úrodu.

V rámci všeobecnej cirkvi ich ako dobrovoľné zaviedol pápež Lev I. Veľký v 5. storočí, ktorý stanovil trojdňový pôst (v stredu, piatok a sobotu). Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni. Postupne sa táto prax rozšírila aj do Gálie a Španielska. Jarné kántrové dni boli doplnené v rámci reformy dátumov kántrových dní v 11. storočí pápežom Gregorom VII. V Ríme sa počas toho vyvinuli tzv. štáciové pobožnosti, počas ktorých sa časť bohoslužby slávila na jednom mieste a veriaci s kňazom sa následne v procesii presúvali do kostola (tzv. štácie). Na Slovensku sa tento zvyk v minulosti uchovával pri procesii na polia, aby sa spoločenstvo modlilo za dobrú úrodu.

Názov pochádza z latinského quattuor, čo znamená štyri, pretože sa tieto pôstne dni konali štyrikrát ročne. Niektorí autori však odvádzajú názov kántry zo slovesa kántriť, v snahe potláčať a ničiť hriešne tendencie a náruživosti.

V niektorých regiónoch sa kántry nazývali aj suché dni, lebo veriaci mali byť podľa ľudovej zbožnosti len o chlebe a vode, podobne ako počas prísneho pôstu na Veľký piatok či Popolcovú stredu.

Obsah kántrov

Veriaci sa majú počas týchto dní správať ako počas pôstneho dňa. Je odporúčané, aby sa zdržali mäsitého pokrmu a vykonali skutky nábožnosti (účasť na bohoslužbe, individuálna modlitba alebo štúdium Svätého Písma a pod.), skutky milosrdenstva (návšteva chorého, pomoc blížnym a pod.) alebo sa zapreli vo svojich nerestiach (odopieranie si napr. fajčenia, alkoholu, internetu, televízie a pod.).

Všeobecným cieľom je obnova ducha veriaceho a verejné prosby za rozličné ľudské potreby a vyjadrenie vďaky Bohu. Je však potrebné zdôrazniť, že tento pôst je pre veriaceho dobrovoľný. Kňaz je však viazaný odslúžiť počas nich aspoň v jeden deň omšu s príslušným predpísaným formulárom.

Typy kántrových dní

Štyrikrát do roka sú tri dni (vždy streda, piatok a sobota) vybrané ako kántrové dni:

• Zimné kántrové dni sú po druhej adventnej nedeli. Prosby veriacich sa zameriavajú na „príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovnú obnovu rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete“.
• Jarné kántrové dni sú v týždni po prvej pôstnej nedeli. Ich cieľom je príprava konať pokánie, odpúšťať a prejavovať činorodú lásku k blížnemu.
• Letné kántrové dni sú v týždni po siedmej veľkonočnej nedeli (teda pred Turícami). Veriaci prosia za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania.
• Jesenné kántrové dni sú po sviatku Povýšenia Svätého Kríža, ktorý je vždy 14. septembra. Ich úmyslom je poďakovanie za úrodu.

Pozri aj

• Pôst