Københavns Universitet
| Københavns Universitet | |
 Hlavná budova univerzity v Kodani | |
| Motto | |
|---|---|
| Coelestem adspicit lucem (Latinčina) | |
| Iné názvy | |
| Latinský názov | Universitas Hafniensis |
| Základné informácie | |
| Poloha |  Kodaň, Dánsko |
| Skratka | UCPH[1] |
| Typ | štátna univerzita |
| Rok založenia | 1479 |
| Vedenie | |
| Rektor | Prof. Ralf Hemmingsen |
| Prorektor | Prof. Thomas Bjørnholm |
| Štatistické údaje | |
| Počet fakúlt | 6 |
| Počet zamestnancov | 9 185 (2011) |
| Počet študentov | 37 869 (2011) |
| Doktorandi | 2 843 (2011) |
| Rozpočet | DKK 7 803 414 000 (€ 1,05 miliardy) (2011)[2] |
| Ďalšie informácie | |
| Člen | IARU, EUA |
| Nositelia Nobelovej ceny | 8 – Niels Finsen, August Krogh, Niels Bohr, Johannes Fibiger, Henrik Dam, Aage Bohr, Ben R. Mottelson, Niels K. Jerne |
| Kontaktné údaje | |
| Adresa | Nørregade 10, Postboks 2177, 1017 København K, Danmark |
| Telefón | +45 3532 2626 |
| Oficiálny web | ku.dk |
Københavns Universitet (po slovensky Kodanská univerzita) je druhá najväčšia a najstaršia univerzitná a výskumná inštitúcia v Dánsku. Bola založená v roku 1479 a je druhá najstaršia inštitúcia pre vysokoškolské vzdelávanie v Škandinávii po švédskej Uppsalskej univerzite (založenej v roku 1477). Má viac ako 37 000 študentov a viac ako 7000 zamestnancov.
Univerzita má niekoľko areálov nachádzajúcich sa nielen v rámci, ale aj mimo Kodane. Najstarší leží v centre Kodane. Väčšina predmetov je vyučovaná v dánčine, ale viacero z nich sa učí aj v angličtine a niektoré aj v nemčine. Univerzita má 2800 zahraničných študentov, z ktorých asi polovica je zo severských krajín.
Univerzita je členom organizácie International Alliance of Research Universities (IARU), spolu s univerzitami v Cambridge, Oxforde, Yale, The Australian National University, Berkeley a ďalšími. Akademický rebríček svetových univerzít, ktorý zostavuje Univerzita Jiao Tong v Šanghaji, zaradila Kodanskú univerzitu na prvú priečku v rámci Škandinávie a 40. na svete (2010). Taktiež bola zaradená na 52. miesto v roku 2011 v rebríčku QS World University Rankings.[3][4] Kodanská univerzita je všeobecne považovaná za jednu z popredných európskych výskumných inštitúcií. Ôsmi absolventi univerzity boli laureátmi Nobelovej ceny[5] a 1 absolvent dostal Turingovu cenu.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Kodanská univerzita bola založená v roku 1479 a je najstaršou univerzitou v Dánsku. V období medzi uzavretím Studium Generale v Lunde v roku 1536 a založením Aarhuskej univerzity v roku 1920 bola Kodanská univerzita jedinou univerzitou v krajine. Stala sa nielen centrom rímskokatolíckeho učenia, ale taktiež poskytovala možnosť štúdia práva, medicíny a filozofie. Kvôli snahe o zastavenie šírenia protestantizmu bola v roku 1531 zatvorená cirkvou. Po Lutherovej reformácii bola v roku 1537 znovuotvorená Kristiánom III. a transformovaná na evanjelický seminár. Medzi rokmi 1675 a 1788 predstavila univerzita koncept záverečných skúšok. Skúška z teológie bola pridaná v roku 1675, nasledovaná od roku 1736 skúškou z práva. V roku 1788 už všetky fakulty vyžadovali pred vydaním diplomu splnenie záverečných skúšok.
V roku 1807 britská armáda bombardovala Kodaň počas bitky o Kodaň. Po tejto bitke zostala väčšina univerzity v troskách.[6] V roku 1836 však bola postavená nová budova, ktorej rozširovanie pokračovalo až do konca storočia. Počas tohto obdobia bola tiež zriadená univerzitná knižnica, zoologické múzeum, geologické múzeum, botanická záhrada so skleníkmi a technická fakulta.
Medzi rokmi 1842 až 1850 boli zrekonštruované všetky fakulty univerzity. V roku 1842 sa Fakulta medicíny a Akadémia chirurgov zlúčili a vytvorili Fakultu lekárskej vedy. V roku 1848 bola reorganizovaná Právnická fakulta, z ktorej sa stala Fakulta teórie práva a politických vied. V roku 1850 sa Fakulta matematiky a vedy oddelila od Filozofickej fakulty.
Prvá študentka ženského pohlavia sa zapísala na univerzitu v roku 1877. Medzi rokmi 1960 až 1980 počet študentov prudko vzrástol z približne 6 000 v roku 1960 na približne 26 000 v roku 1980, so zodpovedajúcim nárastom počtu zamestnancov. Počas tejto doby sa postavilo nové zoologické múzeum, inštitúty Hansa Christiana Ørsteda a Augusta Krogha, kampus na ostrove Amager a inštitút Panum.
Nový štatút univerzity z roku 1970 priniesol demokratizáciu jej riadenia. Štatút bol upravený v roku 1973 a následne aplikovaný na všetkých vysokých školách v Dánsku. Demokratizácia bola zrušená v roku 2003 v rámci reformy vysokých škôl. Ďalšia zmena v štruktúre univerzity medzi rokmi 1990 a 1993 zaviedla bakalársky stupeň ako povinný prakticky vo všetkých predmetoch.
Fakulty
[upraviť | upraviť zdroj]Kodanská univerzita aktuálne pozostáva zo šiestich fakúlt:[7]
- Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy (Det Sundhedsvidenskabelige Fakultet)
- Fakulta humanitných štúdií (Det Humanistiske Fakultet)
- Právnická fakulta (Det Juridiske Fakultet)
- Prírodovedecká fakulta (Det Natur- og Biovidenskabelige Fakultet)
- Fakulta sociálnych vied (Det Samfundsvidenskabelige Fakultet)
- Teologická fakulta (Det Teologiske Fakultet)
Kampus
[upraviť | upraviť zdroj]Univerzitný kampus sa nachádza na štyroch miestach v Kodani:[8]
- Severný kampus
- Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy
- Prírodovedecká fakulta
- Mestský kampus
- Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy
- Právnická fakulta
- Fakulta sociálnych vied
- Teologická fakulta
- Správa univerzity
- Južný kampus
- Fakulta humanitných štúdií
- Kampus Frederiksberg
- Prírodovedecká fakulta
- Fakulta zdravotníctva a lekárskej vedy
Ubytovanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci v Kodani existuje mnoho internátov (po dánsky kollegier), univerzita spravuje iba päť z nich, v ktorých môžu bývať iba tí študenti, ktorí úspešne zvádli aspoň dva roky štúdia. Tieto internáty sa zvyknú označovať ako staré internáty a sú to: Regensen, Elers' Kollegium, Borchs Kollegium, Hassagers Kollegium a Valkendorfs Kollegium. Väčšina internátov v Dánsku vo všeobecnosti ponúka izby pre jednu osobu.
Pečať
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia univerzitná pečať existuje iba v liste z roku 1531 a znázorňuje Svätého Petra s kľúčom a knihou. V kruhu okolo neho je nasledujúci text:
- Sigillum universitatis studii haffnensis.
|
|
Keď bola univerzita znovuotvorená Kristiánom III. v roku 1537 po protestantskej reformácii, dostala aj novú pečať. Pečať znázorňuje kráľa s korunou, žezlom a kráľovským jablkom, sediacim nad erbom, ktorý obsahuje dánsky štátny znak v pravej hornej časti a nórsky štátny znak v ľavej hornej časti. Text pečate je:
|
|
Pečať z roku 1537 je veľmi podobná súčasnej, ktorá bola vytvorená v roku 2000 a je zobrazená v hornej časti tejto stránky. Text je odlišný a nachádza sa na nej iba dánsky erb. Erb má korunu a obsahuje tri levy a deväť sŕdc. Text je
|
|
Okrem univerzitnej pečate má každá z jej fakúlt aj svoju vlastnú pečať.
Významní absolventi
[upraviť | upraviť zdroj]- Sir Ove Arup (1896 – 1988), Anglo-dánsky inžinier.
- Halldór Ásgrímsson (1947 – ), premiér Islandu (2004 – 2006).
- Caspar Bartholin (1585 – 1629), profesor medicíny a teológie, autor učebníc anatómie. Objasnil, ako funguje čuchový nerv.
- Rasmus Bartholin (1625 – 1698), profesor geometrie a medicíny. Objavil dvojlom, ale ho nedokázal vedecky vysvetliť.
- Thomas Bartholin (1616 – 1680), objaviteľ lymfatického systému.
- Aage Bohr(1922 – 2009), profesor jadrovej fyziky a riaditeľ Inštitútu Nielsa Bohra a Kodanskej univerzity. Laureát Nobelovej ceny za fyziku (1975).
- Niels Bohr (1885 – 1962), prispel k formulácii modelu atómu a kvantovej mechaniky. Riaditeľ Inštitútu Nielsa Bohra. Laureát Nobelovej ceny za fyziku (1922).
- Georg Brandes (1842 – 1927), dánsky spisovateľ a kritik.
- Tycho Brahe (1546 – 1601), dánsky astronóm. Ako prvý vedecky zdokumentoval supernovy. Učiteľ Johana Keplera.
- Morten Thrane Brunnich (1737 – 1827), dánsky zoológ.
- Henrik Dam (1895 – 1976), laureát Nobelovej ceny za medicínu (1943).
- Magnús Eiríksson (1806 – 1881), islandský teológ.
- Johannes Andreas Grib Fibiger (1867 – 1928), laureát Nobelovej ceny za medicínu (1926).
- Thomas Fincke (1561 – 1656), dánsky matematik a fyzik.
- Niels Ryberg Finsen (1860 – 1904), faersko-dánsky lekár a vedec, laureát Nobelovej ceny za medicínu (1903).
- Hans Christian Gram (1853 – 1938), dánsky bakteriológ.
- N.F.S.Grundtvig (1783 – 1872), dánsky spisovateľ, poetik, filozof a farár.
- Hannes Hafstein (1886) islandský politik a poetik.
- Julie Vinter Hansen (1890 – 1960), dánsky astronóm.
- Christopher Hansteen (1784 – 1873), nórsky astronóm a fyzik.
- Johan Ludvig Heiberg (1791 – 1860), dánsky poetik a kritik.
- Piet Hein (1905 – 1996), dánsky matematik a vynálezca.
- Ludvig Holberg (1684 – 1754), dánsko-nórsky spisovateľ a autor divadelných hier.
- Harald Høffding (1843 – 1931), dánsky filozof, teológ a psychológ.
- Peter Høeg (1957-), dánsky spisovateľ, autor známeho diela Cit slečny Smilly pre sneh.
- Peder Horrebow (1679 – 1764), dánsky astronóm, člen Akadémie vied.
- Niels Kaj Jerne (1911 – 1994), laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu (1984).
- Otto Jespersen (1860 – 1943), dánsky lingvista, spoluzakladateľ International Phonetic Association.
- Wilhelm Johannsen (1857 – 1927), dánsky botanista, prvýkrát použil slovo gén.
- Søren Kierkegaard (1813 – 1855), dánsky teológ a filozof, zakladateľ existencializmu.
- Thomas Hansen Kingo (1634 – 1703), dánsky biskup a poetik.
- Jens Otto Krag (1914 – 1978), dánsky premiér (1962 – 1968) a (1971 – 1972).
- August Krogh, laureát Nobelovej ceny z medicínu (1920).
- Bjørn Lomborg (1965 – ), autor diela The Skeptical Environmentalist.
- Knud Ejler Løgstrup – dánsky filozof a teológ.
- Kirstine Meyer (1861 – 1941), dánska fyzička.
- Ben Roy Mottelson (1926 – ), laureát Nobelovej ceny za fyziku (1975).
- Peter Naur (1928 – ), informatik, držiteľ Turingovej ceny in 2005.
- Holger Bech Nielsen (1941 – ), fyzik. Podieľal sa na vzniku teórie strún.
- Adam Gottlob Oehlenschläger (1779 – 1850), poetik, autor textu dánskej hymny.
- Lars Løkke Rasmussen (1964 – ), dánsky premiér (2009 – 2011)
- Poul Nyrup Rasmussen (1943 – ), dánsky premiér (1993 – 2001).
- Hinrich Johannes Rink (1819 – 1893), dánsky geológ a zakladateľ prvých novín v grónčine.
- Jørgen Rischel (1934 – 2007), dánsky lingvista, ktorý študoval grónčinu.
- Ole Rømer (1644 – 1710), dánsky astronóm.
- Poul Schlüter, dánsky premiér (1982 – 1993).
- Steve Scully, moderátor, producent a editor programu Washington Journal, absolvoval na Kodanskej univerzite časť svojho magisterského štúdia.[9]
- Jens Christian Skou (1918 – ) laureát Nobelovej ceny za chémiu za ich enzýmu na prenos iónov – Na+/K+-ATPázy
- Bengt Strömgren (1908 – 1987), dánsky astronóm a astrofyzik.
- Aage B. Sørensen (1941 – 2001), dánsky sociológ.
- Vilhelm Thomsen (1842 – 1927), dánsky lingvista.
- Helle Thorning-Schmidt (1966 – ), dánska premiérka (2011 – )
- Martin Vahl (1749 – 1804), dánsko-nórsky botanik a biológ.
- Eugenius Warming (1841 – 1924), dánsky botanik a vedúca postava ekológie.
- Caspar Wessel (1745 – 1818), matematik.
- Øjvind Winge (1886 – 1964), dánsky biológ.
- Anders Oersted (1816 – 1872), profesor botaniky 1851 – 1862.
- Anders Sandøe Ørsted (1778 – 1860), dánsky právnik a premiér (1853 – 1854).
- Hans Christian Ørsted (1777 – 1851),objaviteľ elektromagnetizmu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ JENLEV, Kirsten. KU becomes UCPH in English [online]. Faculty of Life Sciences UCPH, rev. 2013-01-16, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Facts and figures 2012 (2011) [online]. University of Copenhagen, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. Archivované 2017-01-13 z originálu. (po anglicky)
- ↑ QS World University Rankings [online]. QS Quacquarelli Symonds Limited, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ World University Rankings 2008 [online]. TSL Education Ltd., [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Nobel laureates [online]. University of Copenhagen, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. Archivované 2015-01-13 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Slottved, Ejvind; Tamm, Ditlev (2009), University of Copenhagen: A Danish Centre of Learning Since 1479, ISBN 8790655648
- ↑ Faculties [online]. University of Copenhagen, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ University campus [online]. University of Copenhagen, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. Archivované 2010-12-24 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Congress and the Presidency in the TV and Digital Age [online]. c-span.org, [cit. 2011-05-04]. Dostupné online. Archivované 2012-09-28 z originálu.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku University of Copenhagen na anglickej Wikipédii.