Preskočiť na obsah

Kašmír (látka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kašmírska vlna je textilný materiál získavaný zo srsti kašmírskej kozy. Textílie (napr. paisley) zo srsti týchto zvierat sú známe už najmenej 2 000 rokov. Označenie kašmírska vlna pochádza údajne od perzského hodnostára Ali Em Hamdani, ktorý v 14. storočí zaviedol v Kašmíre spracovania týchto vlákien v širokom meradle. [1] V Európe sa dostali výrobky (šály) z kašmíru do obľuby ešte len na začiatku 19. storočia [2].

Kašmírové vlákno cca 3 500 x zväčšené

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Srsť kašmírskej kozy pozostáva z cca 1/3 z podsady s jemnými vláknami (ø 14-20 mikrometrov), ktorých sa získava asi 100-150 g ročne z každého zvieraťa a z 2/3 pesíkov (hrubých chlpov) a nečistôt [3]. Vlákna z podsady sú 4-10 cm dlhá, s 5-6 šupinkami na 0,1 mm, pevnosťou 9-11 cN /tex, v farebných odtieňoch od bielych až po tmavohnedé, pružná, veľmi hrejivá, majú hebký omak a sklon ku žmolkovaniu [4].

Rozsah spracovanie kašmírskej vlny

[upraviť | upraviť zdroj]

V 1. dekáde 21. storočia sa odhadovali celosvetové ročné dodávky surovej vlákniny na 16 000 ton, na ktorých sa podieľali: Čína 73 %, Mongolsko 18 %, Afganistan 6% a zvyškom menšie producenti (Austrália, Irán a i.). Cena vytriedených (dehaired) vlákien na spriadanie obnášala cca 60-90 US $ / kg [5].

Príprava vlny na spriadanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlákna z kozej srsti sa získavajú kefovaním, alebo strihaním. Vlákna sa potom ručne triedia podľa farby a (približné) jemnosti a perú. Z vypraté vlákniny sa potom odstraňujú hrubé chlpy a nečistoty - ručne alebo na špeciálnych strojoch [6]. Chumáče vlákien sa potom strojne rozvolňují a prípadne miešajú s vlnou alebo so šapovým hodvábom [7]

Šál z kašmírovej vlny (z konca 20. storočia)

Výroba priadze

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina priadzí sa vyrába veľmi podobnou technológiou ako mykaná] ovčia vlna. Dopriadanie veľmi jemných kašmírových priadzí (až 17 tex) sa vykonáva na selfaktore[8]

Známe sú tiež priadze vyrobené na spôsob česanej vlny (16% výčeskov) [9]. Údaje o rozsahu ich výroby nie sú zverejňované [10]

Kašmírové priadze sa často tvoria z 2-8 nití [11]

Použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tovar z kašmírskej vlny je napospol oveľa drahší ako porovnateľné výrobky z iných materiálov. Pretože rozdiely medzi kašmírskou a napr. ovčou vlnou rozozná len odborník s pomocou mikroskopu, vydávajú sa v obchode imitácia s prímesou lacnejších materiálov často za výrobky z "pravého" kašmíru [12] Klasický kašmírový vzor na tkaninách predstavoval špičku palmy datľovej. Bol známy už v starom Babylone. Pleteniny sa vyrábajú ako zaťahovacie, tak aj osnovné. Používajú sa na svetre, šály, župany, pyžamá ai. [13]

Príbuzné druhy vlákien

[upraviť | upraviť zdroj]

Pašmína

[upraviť | upraviť zdroj]

Pašmína, starý perzský výraz pre vlnu, je ušľachtilá forma kašmíru. Jej vlákno sa získava tiež z najjemnejšieho páperia kašmírskej kozy, predovšetkým potom z tibetskej horskej kozy (tiež čiangra alebo chyangra), ktorá žije v Himalájach vo veľkej výške a produkuje preto obzvlášť jemnú podsadu ako ochranu proti extrémne nízkym teplotám. Postup získavania surového materiálu je však rovnaký, avšak výber lepšieho materiálu vedie k tomu, že jedna koza poskytuje len približne 50 g vhodné vlny ročne.

Na trhu je pašmína predávaná často kombinovaná s istým podielom hodvábu, čo zvyšuje jej pevnosť a jemnosť. Z pašmíny sa vyrábajú predovšetkým šály, ale aj prikrývky, sukne apod

Šáhtúš

[upraviť | upraviť zdroj]

Šáhtúš je najjemnejšie kašmírskej priadzí. Do Európy sa dostal vo väčšom meradle v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a získal si obľubu vo forme šálov, označovaných často ako kráľovský šál. Jeho vlákno je tenké len okolo 11 mikrónov, teda ďaleko tenšie než kašmír alebo ľudský vlas.

Problematické u šáhtúša je, že tibetskú antilopu, z ktorej srsti sa surový materiál získava, sa nepodarilo domestikovať (na rozdiel od kašmírskej kozy, z ktorej sa získava kašmír či pašmína). K získaniu jej srsti musí táto antilopa teda byť zabitá, koža sa sťahuje a až potom vyčesáva. Na zhotovenie jedného šálu treba srsti z približne piatich antilop. Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia bolo v príslušnej oblasti nájdených viac miest s niekoľkými stovkami usmrtených a stiahnutých antilop. To viedlo k protestom, potom konečne k zaradeniu tibetskej antilopy k chráneným (ohrozeným) druhom ak zákazu tejto tkaniny.

Cez medzinárodnej zákaz výroby i predaja tejto látky sa šáhtúš však ďalej vyrába, v turistických strediskách Indie každý obchodník rád ukáže svoju zásobu, schovanú pod regálom v kufríku. Na čiernom trhu obnáša cena jedného normálne veľkého šálu okolo 5 000 dolárov.

Galéria kašmírových vlákien

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Strihanie kašmírskej kozy v Austrálii
    Strihanie kašmírskej kozy v Austrálii
  • Biele a hnedé vlákna zbavené nečistôt a hrubých chlpov
    Biele a hnedé vlákna zbavené nečistôt a hrubých chlpov
  • Dopriadanie kašmíru na prsteňcovom stroji
    Dopriadanie kašmíru na prsteňcovom stroji
  • Moderný plochý pletací stroj
    Moderný plochý pletací stroj
  • Špeciálna predajňa kašmírových textílií v Ulánbátarue
    Špeciálna predajňa kašmírových textílií v Ulánbátarue

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Alfons Hofer, Stoffe : 1. Textilrohstoffe, krevety, Effekte, str. 215-217, 7. prepracované vydanie, Frankfurt nad Mohanom: Deutscher Fachverlag, 1992, ISBN 3-87150-366-5
  • Denninger / Giese: textil- und Modelexikon, Deutscher Fachverlag Frankfurt / Main 2006, ISBN 3-87150-848-9, str. 354
  • T.Meyer zur Capellen: Lexikon der Gewebe, Deutscher Fachverlag, Frankfurt / Main 2001, ISBN 3-87150-725-3, str. 186-189

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pôvod kašmírskej vlny (anglicky): http://www.derek-rose.com/news/cashmere/ Archivované 2014-12-23 na Wayback Machine
  2. ↑ Encyklopedia Britannica o kašmíru: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/97950/cashmere
  3. ↑ Obsah jemných vlákien v surovej vlne (nemecky): http://www.cashmere.org/cm/facts.php Archivované 2014-02-16 na Wayback Machine
  4. ↑ Dostupné online : Vlastnosti kašmírových vlákien (nemecky): http://www.cashmere.org/cm/facts.php Archivované 2014-02-16 na Wayback Machine
  5. ↑ Analýza produkcie kašmíru v Afganistane ( anglicky): http://afghanag.ucdavis.edu/other-topic/markets/marketing-reports/Rep_Cashmere_Value_Chain_USAID.pdf Archivované 2014-12-23 na Wayback Machine
  6. ↑ Stroj na odosínování (dehairing) kašmírových vlákien (anglicky): http://www.cormatex.it/en/line.asp?lin_id=WS02 Archivované 2014-12-23 na Wayback Machine
  7. ↑ Linka na výrobu kašmírové priadze: http://www.cormatex.it/en/line.asp?lin_id=WS04 Archivované 2014-12-18 na Wayback Machine
  8. ↑ Selfaktor z 21. storočia : http://www.cormatex.it/en/machine.asp?mac_id=FINT&tit=mule+spinning+frame&lin_settore=WS Archivované 2014-12-18 na Wayback Machine
  9. ↑ Laboratórne testy kašmírových česancov (2004, anglicky): https://dro.deakin.edu.au/eserv/DU:30024588/mcgregor-processingand-2004.pdf Archivované 2014-12-23 na Wayback Machine
  10. ↑ Patent na výrobu česanej kašmírové priadze (2012, anglicky) https://www.google.de/?gws_rd=ssl#q=%22cashmere+worsted+yarn+production%22
  11. ↑ Skåne priadze kašmír / vlna (60/40): http://baochuangcheng.en.alibaba.com/product/1963558815-222119634/blended_cashmere_yarns_for_hand_knitting.html
  12. ↑ Príklady podvodov s kašmírom http://www.badische-zeitung.de/wirtschaft-3/bei-kaschmirwolle-handelt-es-sich-oft-um-imitate--65912426.html
  13. ↑ Príklady kašmírových pletenín: http://www.mahogany-cashmere.de/

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kašmír (látka) na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kašmír_(látka)&oldid=7726672“