Kaštanka
| Kaštanka | |
| Prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Pardubický kraj |
| Okres | Chrudim |
| Lokalita | Nasavrky |
| Nadmorská výška | 471 – 486 m n. m. |
| Súradnice | 49°50′48″S 15°48′9.6″V / 49,84667°S 15,802667°V |
| Rozloha | 1,02 ha |
| Vznik | 1. december 1990[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Chrudim |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 1631 |
  Kaštanka Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Nasavrcká kaštanka | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Toto je článok o prírodnej pamiatke v okrese Chrudim. O skupine pamätných stromov v okrese Chomutov pozri Chomutovská kaštanka.Kaštanka je prírodná pamiatka ev. č. 1631 v meste Nasavrky v okrese Chrudim. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, správa CHKO Železné hory. Vzhľadom k tomu, že sa prírodná pamiatka nachádza niekoľko metrov od nasavrckého námestia, má ráz mestského parku s výnimočnou výsadbou gaštana jedlého (Castanea sativa). Prvých šesť stromov tu bolo vysadených v roku 1776 a dnes je v sade 97 stromov, pri ktorých je cieľom ochrany ich zachovanie a obnova.[2]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]
Sad o rozlohe 1,08 ha[2] sa nachádza na severne orientovanom mierne svažitom teréne v nadmorskej výške 472–486 m n. m. Geologické podložie tvoria horniny železnohorského plutónu[2][3], najmä granodiorit až tonalit paleozoického obdobia. Pôdu tu predstavuje stredne hlboká až hlboká kambizem modálna s humusovou hrúbkou v priemere 20 cm.[4] Čo sa klímy týka, tak prírodná pamiatka spadá do mierne teplej oblasti. Celá oblasť prírodnej pamiatky je dokola obklopená miestnou komunikáciou a mestskou zástavbou.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1776 si zo svojej cesty po Taliansku knieža Auersperg[5] doviezol šesť sadeníc gaštana jedlého (Castanea sativa), ktoré nechal vysadiť za nasavrckým zámočkom. Týmto spôsobom tu bolo postupne vysadených okolo stovky stromov, z ktorých sa dodnes zachovalo pôvodných dvadsať kusov. Najstarší a najväčší strom je nazývaný „Knižák“, či „Kněžák“. So svojim obvodom kmeňa 534 cm je radený k najväčším jedlým gaštanovníkom v Česku.[2]
V roku 1986 bolo územie navrhnuté na ochranu. Roku 1987 boli stromy spočítané, očíslované a zmerané. Celkový počet bol 141 kusov. Vyhlásenie Kaštanky ako prírodného chráneného výtvoru sa uskutočnilo 1. decembra 1990 na okresnom národnom výbore v Chrudimi. V roku 1997 bol prepočítaný stav stromov (125 ks) a zistený ich zdravotný stav. Preukázalo sa, že ich koruny boli zmenšené a redšie olistené miestami suchými listami na odumierajúcich vetvách. Ďalej sa ukázali nekrózy kôry a červenofialové zafarbenie bledého dreva. Po odkrytí pôdy z koreňov sa ukázalo typicky atramentovo čierne zfarbenie pôdy. Podľa týchto príznakov sa jedná o napadnutie hubou Phytophthora sp., ktorá spôsobuje tzv. atramentovú chorobu gaštana jedlého. atramentovú chorobu spôsobujú huby Phytophthora cambivora (Petri) Buism. a Phytophthora cinnamomi Rauds.
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]
Druhová bohatosť podrastu nie je príliš veľká pre pravidelné kosenie. Bohužiaľ tu prevláda dominanta machového poschodia, ale i tak sa tu nachádzajú rastliny zastupujúce bežný lúčny porast ako stoklas mäkký (Bromus hordeaceus), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), mrkva obyčajná (Daucus carota), kostrava červená (Festuca rubra), boľševník borščový (Heracleum sphondylium), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), lomikameň zrnitý (Saxifraga granulata), ďatelina pochybná (Trifolium dubium) a ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Ďalej sú tu obyčajne sa vyskytujúce druhy pastvín napr. alchemilka (Alchemilla spp.), sedmokráska obyčajná (Bellis perennis), rasca lúčna (Carum carvi), hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus), púpavec jesenný (Leontodon autumnalis), skorocel väčší (Plantago major), nátržník husí (Potentilla anserina), čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris) a rôzne druhy púpav (Taraxacum sp.). Na okraji parku sa môžeme stretnúť i s roztratene stojacimi náletovými stromami a krami ako sú breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula) a iné.[2]
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]
Zo vzácnych a chránených druhov tu môžeme spozorovať jaštericu krátkohlavú (Lacerta agilis), slepúcha lámavého (Anguis fragilis), čmeľiaka poľného (Bombus agrorum), ojedinele výskytujúcu sa orešnicu perlavú (Nucifraga caryocatactes) a sovu obyčajnú (Strix aluco). Ďalej sa tu vyskytuje celý rad bežne sa vyskytujúceho vtáctva, cicavcov a bezstavovcov ako sú sýkorka veľká (Parus major), sýkorka belasá (Parus caeruleus), brhlík obyčajný (Sitta europaea), straka obyčajná (Pica pica), ďateľ veľký (Dendrocopos major), drozd čierny (Turdus merula), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), z motýľov mlynárik kapustový (Pieris brassicae), babôčka pávooká (Nymphalis io), očkáň múrový (Lasiommata megera), z cicavcov krt podzemný (Talpa europaea), bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens), jež (Erinaceus sp.), cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus), múčiar obyčajný (Tenebrio molitor), lienka sedembodková (Coccinella septempunctata) a iné.[2]
Plán ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]
Kvôli hubovému ochoreniu stromov je každoročne aplikovaná na stromy kyselina boritá a chemický prípravok Supresivit, ktoré majú na porast zrejmý liečivý účinok. V súčasnej dobe Kaštanka obsahuje 97 stromov gaštana jedlého (Castanea sativa) rôznych vekových štruktúr. Nachádzajú sa tu stromy staré iba niekoľko rokov, ale i kusy, ktorých vek presahuje 200 rokov. Gaštanovníky majú klíčivé semená, čo znamená, že porast je schopný prirodzenej obnovy. V dnešnej dobe je zdravotný stav väčšiny stromov dobrý. Stromy tiež podľa potreby podliehajú prerezávaniu suchých vetiev, prípadne spíleniu a frézovaniu pňov. Pred tým sa vyhnité dutiny stromov vymurovávali a zabetónovávali, ale to sa ukázalo ako veľmi nevhodné opatrenie. Dnes sa dutiny nechávajú voľné pre osídlenie živočíchov. Robí sa tiež zber plodov pre vytváranie nových sadeníc. Ďalej sa pravidelne trikrát ročne kosí trávový porast minimálne na 8cm (čo zabraňuje prerastaniu machov) a zhrabáva sa lístie, ktoré sa odváža na kompostovanie.[2]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Samotná prírodná pamiatka Kaštanka sa nachádza v CHKO Železné hory a okolo nej vedie turistická trasa.[6] Park je verejne prístupný a slúži ako relaxačné miesto pre širokú verejnosť. Z tohoto dôvodu tu boli umiestnené lavičky a detské preliezky. V neposlednom rade sa na území prírodnej pamiatky nachádza škvarové ihrisko na volejbal. V súčasnej dobe turizmus nijako nepoškodzuje prírodnú pamiatku.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-03-16]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h Plán péče o Přírodní památku Kaštanka na období 2009–2024.
- ↑ Geologický popis podložia dostupný na www: <http://pruvodce.geol.cechy.sci.muni.cz/regionalni_geol/zeleznohorsky_pluton.htm>
- ↑ Pôdna mapa ČR: <http://www.nature.cz/publik_syst2/files08/1344n.pdf>
- ↑ Informácie z infocentra Nasavrky:<http://klienti.visio-creative.com/ic/nasavrky-turisticke-cile.php Archivované 2008-12-02 na Wayback Machine>
- ↑ náučný chodník Keltská stezka Železnými horami Vás prevedie miestami pôvodného keltského osídlenia,<http://www.boii.cz/05-naucna-stezka/index.php>
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaštanka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaštanka na českej Wikipédii.