Kaliningradská oblasť

Poloha oblasti

Poloha v rámci Ruska

Kaliningradská oblasť (po rusky Калининградская область, inak aj Kráľovecká oblasť) je ruská exkláva vo východnej Európe hraničiaca s Litvou a s Poľskom. Zo západu má prístup k Baltskému moru. Okrem Kaliningradu sú ďalšie významné mestá prístav Sovietsk a Čerňachovsk. Hlavné rieky sú Pregoľa a Neman.

Meno je odvodené od správneho strediska Kaliningradu. Územie patrilo od 13. storočia Rádu nemeckých rytierov, potom tvorilo súčasť Východného Pruska, ktoré bolo po vyhnaní nemeckého obyvateľstva v roku 1945 rozdelené medzi Poľsko a ZSSR. Autochtónnym obyvateľstvom boli baltské kmene, predovšetkým Prusi. Väčšina z baltských kmeňov bola v 13. až 19. storočí germanizovaná, iba na Malej Litve prežili zvyšky pôvodného obyvateľstva.

Základné údaje:

• Rozloha: 15 100 km²
• Počet obyvateľov: 968 200 (r. 2004)
• Hustota zaľudnenia: 64,1 obyvateľov/km²
• Geografická poloha: 54° 43' s. g. š., 20° 31' v. g. d. (Kaliningrad)

Kaliningradská oblasť je administratívnou súčasťou Ruskej federácie na pobreží Baltského mora. Od materského územia ju oddeľuje teritórium Poľska (hranica na juhu) a Litvy (hranica na východe a severe), je teda ruskou exklávou. Po vstupe susedných štátov do Európskej únie v máji 2004 sa oblasť zároveň stala enklávou v rámci EÚ. Z historického hľadiska je pozostatkom územia Východného Pruska ako jeho jadrová časť. Z administratívneho hľadiska je súčasťou Severozápadného federálneho okruhu (rusky Северо-Западный федеральный округ; centrum Petrohrad). Súčasťou oblasti je aj úzka piesočná Kuršská kosa (južná časť, sever patrí Litve), ktorá oddeľuje Baltské more od Kurskej zátoky.

Kaliningradský prístav

Hlavným a zároveň najväčším mestom oblasti je Kaliningrad (430 003 obyvateľov, r. 2002). Administratívne sa oblasť delí do 13 rajónov (районы): Bagrationovský, Černjakovský, Gurjevský, Gusevský, Gvardejský, Krasnoznamenský, Nemanský, Nesterovský, Ozerský, Polesský, Pravdinský, Slávsky a Zelenogradský.

Územie obývali od 7. storočia baltskí Prusi. Od roku 1226 sa stalo súčasťou územia Rádu nemeckých rytierov. V roku 1239 tu vybudovali prvú pevnosť, hrad Balga. Pri krížovej výprave proti Prusom bolo rozhodnutím českého kráľa Přemysla Otakara II. založené v roku 1255 mesto Kráľovec (nemecky Königsberg), kde bola v roku 1544 založená univerzita, tzv. Albertina. V období rokov 1808 až 1809 bolo mesto hlavným mestom Pruského kráľovstva, v roku 1871 celá oblasť pripadla Nemecku. Počas 2. svetovej vojny bol Kaliningrad dôležitou námornou základňou a v roku 1946 bolo mesto premenované z Königsbergu na Kaliningrad a vytvorená Kaliningradská oblasť vtedajšej Ruskej SFSR.

Až do roku 1969 potrebovali sovietski občania na vstup do oblasti špeciálne povolenie a v oblasti boli rozmiestnené jadrové zbrane. Vo februári 1975 sa na morskom šelfe pri pobreží oblasti začala ťažiť ropa. Podpisom zmlúv „2+4“ v roku 1990 sa Nemecko zrieklo svojich nárokov na všetky oblasti východne od línie Odra – Nisa a uznalo vtedajšiu sovietsku nadvládu nad územím oblasti.

Rieka Angrapa

Po rozpade ZSSR v roku 1991 sa dovtedy hermeticky uzavretá oblasť začala otvárať sovietskym občanom i cudzincom. V júni roku 1991 bola vytvorená slobodná ekonomická zóna Jantár, prvá na území vtedajšieho ZSSR. 22. januára 1996 podpísal ruský prezident Boris Jeľcin zákon o zvláštnej ekonomickej zóne Kaliningrad. Pred rozšírením Európskej únie o pobaltské štáty, sa o Kaliningradskej oblasti hovorilo ako o budúcom ekonomickom zázraku („nový Hongkong“).

Po vstupe Litvy a Poľska do EÚ (1. mája 2004) došlo k izolácii tohto exteritoriálneho územia Ruskej federácie a k vytvoreniu enklávy v rámci územia Európskej únie. Od 29. marca 2004 je oblasť zo všetkých strán obklopená aj členskými štátmi NATO, čo vyvolalo diskusie ohľadom prítomnosti kontingentu vojakov ruskej armády v oblasti (v súčasnosti cca 15 000 vojakov).

Úvahy o pripojení k iným krajinám

V reakcii na ruskú okupáciu časti ukrajinského územia sa po roku 2014 začali ozývať hlasy, ktoré požadovali pripojenie regiónu k iným krajinám. Napríklad litovský poslanec Linas Balsis na konferencii Svet 2017 navrhol odobrať Rusku Kaliningradskú oblasť. Podľa jeho slov malo byť možné alebo dokonca nevyhnutné otvoriť otázku, komu patrí tento región, keďže Sovietsky zväz ho dočasne prevzal pod svoju správu - až do podpísania mierových dohôd v Európe, pričom Rusko sa zmocnilo ukrajinského Krymu a ako prvé tak porušilo pravidlo nedotknuteľnosti povojnových hraníc.

Po vypuknutí vojny v roku 2022 poľský generál a bývalý veliteľ poľských pozemných síl Waldemar Skrzypczak v rozhovore pre konzervatívny týždenník Do Rzeczy vyhlásil, že toto územie bolo od roku 1945 pod ruskou okupáciou a historicky nikdy nepatrilo Rusku, ale Prusku a neskôr Poľsku. Dňa 28. septembra 2022 poľský bloger s prezývkou papieź internetu zverejnil na Twitteri príspevok so slovami: "Je čas rozdeliť Kaliningrad, aby naši českí bratia mali konečne prístup k moru.“  Tweet zdieľal aj český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý pridal slová: "A potom nemilujte Poliakov." Hoci išlo o satiru, ruský spravodajský portál EurAsia Daily informoval o Zdechovského príspevku ako o vážnom návrhu a napísal, že "europoslanec navrhol rozdelenie Kaliningradskej oblasti medzi Česko a Poľsko". Následne vznikla aj petícia za pripojenie Kaliningradu k Česku. Pripojenie Kaliningradskej oblasti k Česku sa stalo predmetom mnohých mémov na sociálnych sieťach.

Kaliningrad v obrazoch

• 
  Historická katedrála.
• 
  Zvyšky nemeckého zámku, zničeného počas 2. svetovej vojny.
• 
  Hrad, ktorý dal meno celej oblasti.
• 
  Pomník 1200 padlým vojakom červenej armády, ktorí padli pri dobíjaní Kaliningradu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaliningradská oblasť

Ruský portál