Kalmyci

Portrét Kalmyka, Ilia Repin (1871)

Kalmyci alebo menej často Kalmykovia (po kalmycky: Хальмгд - Chaľmgd) je západomongolský (ojratský) národ, ktorý migroval z dnešného Mongolska v 16. a najmä 17. storočí. V súčasnosti tvoria väčšinové obyvateľstvo v ruskej autonómnej Kalmyckej republike. Menšie kalmycké komunity žijú aj v USA, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku a Česku. Hlavná etnická skupina Kalmykov sa nazýva Torguti.

Náboženstvo

Hoci sa pod vplyvom Ruska z mnohých Kalmykov stali pravoslávni alebo (v časoch ZSSR) ateisti, väčšinovým a zároveň národným náboženstvom Kalmykov zostal budhizmus, ktorý prijali ešte začiatkom 17. storočia a patria k sekte tibetského budhizmu známej ako Gelugpa (Cesta ctnostnej rehole, resp. Škola vzornej ctnosti). Náboženstvo je odvodené od Indickej formy budhizmu - Mahájána. Kedysi praktizovali aj šamanizmus.

Klerici sa vzdelávali buď v stepi, alebo v Tibete. Tí z nich, ktorí absolvovali učenie, boli prijatí do niektorého z Kalmyckých kláštorov, ktoré boli centrami vzdelávania. Veľa kláštorov bolo kočovných, to znamená, že to boli stany, ktoré migrovali spolu s kalmyckým národom. Ojrati vo východnom Kazachstane si tento druh kláštora udržali do dnešných dní a Kalmyci si ich priniesli až k Volge. Okrem stanových mali Ojrati aj kamenné kláštory vo východnom Kazachstane.

Po ukončení vzdelávania malo kalmycké duchovenstvo nielen duchovné, ale aj liečiteľské schopnosti. V spoločnosti mali aj politický vplyv a veľkú úctu požívali medzi bežným obyvateľstvom. Pre bežného kalmyckého človeka bolo často jedinou možnosťou, ako sa stať gramotným, dať sa do kláštora.

Pod priamym či nepriamym kultúrnym, ekonomickým, alebo politickým tlakom cárskej moci sa postupne počet budhistov aj kalmyckých kláštorov zmenšoval. Zatiaľčo začiatkom 19. storočia bolo v okolí Volgy asi 200 kalmyckých kláštorov, pred rokom 1923 to bolo len niečo vyše 60. Ešte horšie to bolo počas éry socializmu, kedy sa politický predstavitelia Sovietskeho zväzu snažili čo najviac eliminovať vplyv kalmyckých lámov na Kalmykov. Režim uplatňoval politiku vytláčania náboženstva a kalmycké kláštory boli ničené, konfiškované, alebo jednoducho zatvárané. Klerici a vyznávači budhizmu boli prenasledovaní, zabíjaní, alebo posielaní do pracovných táborov.

Najväčší budhistický chrám v Európe

Počas vojny roku 1944 poslala stalinská sovietska vláda všetkých Kalmykov, ktorí odmietli bojovať v armáde, do exilu v Strednej Ázií alebo na Sibíri, obviňujúc ich z kolaborovania s nemeckou armádou. Po rehabilitácií v roku 1957 im bolo dovolené sa vrátiť do Kalmycka, ale pokusy o rehabilitáciu budhizmu a vybudovanie chrámu zostávali nerealizované.

Tento kurz sovietska vláda zmenila až koncom 80. rokov. V roku 1988 bola utvorená prvá budhistická komunita a v roku 1995 bolo v Kalmycku už 21 budhistických chrámov, 17 posvätných miest pre rôzne kresťanské cirkvi a jedna mešita.

27. decembra 2005 bol v hlavnom meste Kalmycka otvorený nový kurul (kalmycký chrám), ktorý je najväčším budhistickým chrámom v Európe. Kalmycká vláda chcela postaviť majestátny chrám dúfajúc, že tak vytvorí medzinárodné centrum pre budhistických učencov a študentov z celého sveta.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kalmyk people na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalmyci