Sviňa domáca
Sviňa domáca | |
Sviňa domáca | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Sus scrofa domestica Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
Sus scrofa domesticus, Sus scrofa f. domestica, Sus domestica, Sus domesticus | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sviňa domáca[1] (iné názvy: prasa domáce[2], sviňa, brav; zastarano: brav domáci[3], kanec domáci[4]; v poľnohospodárstve aj (domáca) ošípaná[5]; lat. Sus scrofa domesticus, Sus scrofa domestica, Sus scrofa f. domestica, Sus domestica, Sus domesticus) je rôzne zaraďovaný taxón z rodu Sus.
Najčastejšie sa zaraďuje ako poddruh diviaka lesného, ale niekedy sa považuje za samostatný druh alebo naopak za integrálnu súčasť druhov, z ktorých sa vyvinul, teda spravidla diviak lesný (Sus scrofa), Sus vittatus a prípadne aj Sus mediterraneus.
Sviňa domáca je významným hospodárskym zvieraťom v poľnohospodárstve. V spotrebe mäsa obyvateľstvom na Slovensku prevláda práve bravčové mäso. Okrem mäsa poskytuje kožu. Z kosti a chrupaviek sa vyrába glej (lep).
Odborné názvoslovie
[upraviť | upraviť zdroj]Samica sa volá prasnica (spravidla taká, že už porodila) príp. sviňa (v užšom zmysle), mladá prasnica sa volá prasnička, samec sa volá kanec, kanec vybraný a používaný na plemenitbu sa volá plemenný kanec, vykastrovaný samec sa volá brav, mláďa po pôrode v období cicania mlieka sa volá ciciak, v období odstavenia od matky odstavča (po odstavení do veku 4 mesiacov). Obdobie od oplodnenia po pôrod je prasnosť, pôrod je oprasenie.
Domáca ošípaná patrí do rodu Sus.
Dnešné plemená domácich ošípaných vznikli z viacerých foriem divej ošípanej; podľa tradičného výkladu vznikli z týchto foriem: divá európska ošípaná (Sus scrofa ferus), divá stredomorská ošípaná (Sus mediterraneus/Sus scrofa mediterraneus) a divá ázijská pásikovaná ošípaná (Sus vittatus/Sus scrofa vittatus). Tieto formy sa od seba líšia najmä tvarom slznej kosti.
Domáca ošípaná bola domestikovaná na Blízkom Východe. Najstaršie nálezy pochádzajú z Cypra a sú staré 11 400 rokov. Nezávislá domestikácia prebehla aj asi 4000 rokov pred Kr. v Číne. Chov ošípaných sa písomne spomína asi 2500 rokov pred Kr. v Asýrii a Babylone v Chammurapiho zákonníku. V Európe sa ošípaná objavuje v staroveku. Domáca ošípaná mala minimálne tri domestikačné centrá. Dve v Európe: jedno v oblasti Baltského mora, druhé v oblasti Stredozemného mora. Tretie domestikačné centrum bolo v oblasti východnej Ázie.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
kanec, samec ošípanej
-
ciciaky
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ brav. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 283.
- ↑ nariadenie vlády č. 735/2002 Z. z.
- ↑ bravovití. In: Slovenský náučný slovník I. 1932
- ↑ sviňa. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ Ošípaná. In: Kultúra slova č. 3 1968, S. 94 [1]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sviňa domáca
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sviňa domáca