Synonymum
Synonymum (z gr. συν – sýn = spolu + ὅνομα – ónoma = meno) je slovo, ktoré inak znie, ale má rovnaký alebo blízky význam ako iné slovo.
Synonymá sa odlišujú významovými odtienkami alebo štylistickými príznakmi. V jazyku sú zviazané s javom synonymie, ktorej podstatou je to, že jednej veci alebo predmetu (denotátu) zodpovedá viacero výrazových jednotiek (designátorov). Pri lexikálnych synonymách popri významovej zhode sa zdorazňujú aj odlišné prvky. Patrí medzi ne rozličná spájateľnosť synoným a rozličná sféra použitia.
Podľa prítomnosti štylistických príznakoch rozoznávame synonymá také, aký ráz má ich konkrétny príznak, resp. do akej štýlovej vrstvy sa zaraďujú (terminologické, hovororové, knižné, administratívne, publicistické, slangové a pod., z časového a frekvenčného hľadiska zastarené, archaické, historické, zriedkavé). Táto mnohotvárnosť jazykových štýlov sa opiera o práve o synonymiu.
Medzi členmi synonymických radov možno rozlíšiť rozmanité vzťahy dané rozdielom významových odtienkov alebo štylistickými rozdielmi, prípadne obidvoma týmito príznakmi súčasne. Významové rozdiely sa môžu prejavovať
- v odlišnej konotácii, napr. (robiť – drieť – lopotiť).
- v pojmovej zložke, napr. slová so širším a užším obsahom (cesta – hradská) a slová vyjadrujúce rozličnú intenzitu (mrholí – prší – leje), rozličné rozmery (konár – ratolesť) a pod.
Z hľadiska formy môžu byť synonymá nielen slová, ale aj slovné spojenia (určiť hranice – ohraničiť) a frazeologické jednotky (hrať si do karát – nahrávať si).
Synonymá môžu byť špecifikom každého jednotlivca: existujú veci alebo deje, ktoré je každý zvyknutý pomenúvať iným z viacerých možných názvov (napr. šaty môžu byť vyrobené z nejakého „materiálu“ alebo ušité z určitej "látky"; význam je však v oboch prípadoch rovnaký napriek diametrálnej morfologickej odlišnosti dvoch rôznych slov pomenúvajúcich tú istú vec). Niekedy – najmä v umeleckom slovnom prejave – sa synonymá na pomenovanie tej istej veci používajú zámerne z dôvodu pestrosti jazykového prejavu.
Príčiny vzniku
[upraviť | upraviť zdroj]Príčiny vzniku synoným môžu byť vnútrojazykové:
- zbližovanie významov slov až do takej miery, že sa niekedy môžu zamieňať (skryť – schovať, novina – správa – zvesť);
- tvorenie synoným z jedného koreňa rozličnými prefixami a sufixami (husí – husací, olúpať sa – zlúpať sa, doniesť – priniesť)
- tvorenie synoným skladaním (ctibažný – ctižiadostivý);
alebo synonymum môže vzniknúť vonkajším vplyvom:
- preberanie výrazov z rozličných území jazykového spoločenstva (páčiť sa – ľúbiť sa, oblok – okno);
- preberanie z iných jazykov (podnebie – klíma, plavý – blond);
- kalkovanie (opak –
Absolútne synonymá
[upraviť | upraviť zdroj]Niektorí jazykovedci neuznávajú existenciu úplných, tzv. absolútnych synoným. Ak sa predsa v jazyku vyskytnú, zvyčajne jeden člen postupne nadobúda nejaký príznak, napr. nadobúda povahu termínu (brzdiť, z dvojice brzdiť – hamovať) alebo zastaráva (bál z dvojice bál – ples).
V jazyku však sú aj také dvojice, pri ktorých nenájdeme zjavný rozdiel.
- synonymá pochádzajúce z rozličného územia, ktoré už v spisovnom jazyku zdomácneli (rajčina – paradajka, veľa – mnoho),
- synonymá s rovnakým koreňom a rozličnými hláskovými rozdielmi alebo slovotvornými formantmi (pesnička – pieseň, polievačka – oblievačka, obopať – obopnúť, pľasnúť – plesnúť).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikislovník ponúka heslo Synonymum
