Preskočiť na obsah

Karbón (geochronologická jednotka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karbón
Zaradenie
Perióda paleozoika
← devón perm →
Časové rozpätie karbónu
(v miliónoch rokov)
Začiatok 359,2 (± 2,5)
Koniec 299 (± 0,8)
Trvanie 60,2
Charakteristika atmosféry karbónu
(hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka 32,5 obj. %
(163 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2 800 ppm
(3-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota 14 °C
(rovnaká ako dnešok)
Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Karbón alebo čiernouhoľný útvar je geologický útvar paleozoika (prvohôr).

Začiatok karbónu bol pred 359 miliónmi rokov. Koniec karbónu je umiestňovaný 299 miliónov rokov do minulosti. Jeho spodná hranica je vymedzená nástupom druhu Siphonodella sulcata, čo je drobný konodont (Conodonta). Stratotyp spodnej hranice je v južnom Francúzsku západne od Montpellieru na kopci La Serre v Montagne Noire. Horná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená aj výskytom konodontov.

Na Slovensku v tom čase bolo more, iba zhruba na Zemplíne súš.

Vrstvy uhlia karbónskeho veku, vystupujúce pri odkryve cesty pri Williamsporte (Pensylvánia, USA).

Delenie karbónu sa stále vyvíja, vo všeobecnosti sa delí na starší alebo spodný karbón a mladší alebo vrchný karbón, pričom uvažovaná hranica je stále vecou diskusií a dohadov. V medzinárodnom stratigrafickom delení sa spodný karbón nazýva mississip a vrchný karbón pensylván (pennsylvan). V Európe sa používali aj iné pomenovania, spodný karbón sa nazýval dinant a vrchný karbón silés. Aj stupne karbónu sú pomenované v jednotlivých oblastiach rôzne. V strednej a západnej Európe sú to turén, visén, namúr, vestfál a stefan (od najstaršieho). Vo východnej Európe to sú turén, visén, serpuchov, baškir, moskov, kasimov a gžel (od najstaršieho). V Severnej Amerike to sú kinderhook, osage, meramec, chester, morrow, atoka, des moines, missouri a virgil.

Napriek tomu, že má karbón svoje najvýraznejšie stratotypy vo Francúzsku, Kazachstane a Spojených štátoch, prvýkrát bol opísaný v roku 1822 v Spojenom kráľovstve, kde aj dostal meno podľa veľkého množstva čierneho uhlia, ktoré sa nachádzalo v karbónskych horninách.

Paleogeografické pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Na počiatku karbónu boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov, Gondwanu, Laurusiu, Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. Laurusia ležala v oblasti rovníka. Gondwana sa nachádzala rozprestrená okolo južného pólu a vo vyšších šírkach. V spodnom karbóne sa Gondwana približovala k Laurusii. Zrážka Gondwany a Laurusie mala za následok vznik variského masívu (variské vrásnenie), ktoré má svoje zodpovedajúce ekvivalenty v Afrike a Severnej Amerike. Variský masív sa tiahol pozdĺž rovníka a ďalej sa stáčal na severovýchod.

Paleoklimatické pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma karbónu bola spočiatku veľmi teplá. Počas karbónu sa ochladilo a došlo aj k zaľadneniu Gondwany. To bolo spôsobené jej driftom na juh. Dôkazy zaľadnenia je možné nájsť ešte aj dnes na dnešných kontinentoch, ktoré tvorili základ Gondwany.

V teplej a vlhkej klíme sa tvorili na veľkých rozlohách druhovo veľmi bohaté pralesy. V nich rástli obrovské, pravdepodobne až 30 m stromy. Charakteristické sú uhľotvorné stromovité prasličky (Equisetophyta, napr. Calamites), plavúne (Lycopodiophyta, napr. Lepidodendron a Stigmaria), paprade (Polypodiophyta napr. Megaphyton) ale aj kordaitorasty (Cordaitophyta). Na južnej pologuli v Gondwane bol typický rod Glossopteris (z oddelenia Lyginodendrophyta). Búrlivá fotosytéza vegetácie obohatila atmosféru kyslíkom natoľko, že jeho percentuálne zastúpenie v atmosfére bolo vyššie ako dnes.

Aviculopecten, Syringothyris.

V karbóne žil rôzny hmyz, krytolebce, žraloky a lúčoplutvé ryby. V neskorom karbóne sa objavujú plazy (Reptilia) a neskôr aj cicavcovité plazy (Synapsida).

Počas karbónu vymreli panciernaté ryby.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému karbón.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Karbón
Mississip Pensylván
Turnén Visén Serpuchov Baškir Moskov Kasimov Gžel