Karbunkulový hrebeň
Karbunkulový hrebeň | |
vrch | |
napravo Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň so štítmi.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 137 - 2 312 m n. m. |
Súradnice | 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V |
Najľahší výstup | len s horským vodcom |
Prvovýstup | M. Sieczka s ďalšími |
- dátum | okolo r. 1900 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Wikimedia Commons: Karbunkulový hrebeň | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Karbunkulový hrebeň[1] (poľ. Jastrzębia Grań) je hrebeň nad Belasou dolinou a nad Dolinou Zeleného plesa. Hrebeň vedie od 2 137 m n. m. vysokej Jastrabej veže cez menšie vyvýšeniny až po 2 284 m n. m. vysokú Belasú vežu (alebo až po 2 312 m n. m. vysokú Zmrzlú vežu).
Hrebeň sa končí na Kolovom štíte.
Vrcholy Karbukulového hrebeňa
[upraviť | upraviť zdroj]vrchol | výška |
---|---|
Jastrabia veža | 2 137 m n. m. |
Belasá veža | 2 284 m n. m. |
Zmrzlá veža | 2 312 m n. m. |
Hlavné vrcholy Karbunkulového hrebeňa tvorí Jastrabia veža, Belasá veža a Zmrzlá veža.
Medzi výškou Jastrabej a Zmrzlej veže je rozdiel 175 metrov.
Zmrzlá veža
[upraviť | upraviť zdroj]Krátko pod Kolovým štítom sa nachádza Zmrzlá veža, ktorá je vysoká 2312 metrov nad morom. Dobre ju vidno z okolitých vrchov, napríklad z Kežmarského štítu alebo z Medených lávok.
Jastrabia veža
[upraviť | upraviť zdroj]Najľahší výstup vedie cez Jastrabie sedlo až hore. Prvovýstupca bol M. Sieczka, ktorý na Jastrabiu vežu vystúpil okolo roku 1880. Na Jastrabej veži sa nachádza veľa neľahkých ciest. Napríklad cesta Koróna s horolezeckou obtiažnosťou 11.
Belasá veža
[upraviť | upraviť zdroj]Najpraktickejší výstup vedie cez Kolové sedlo až na Belasú vežu. Prvovýstupcovia boli J. Fischer, Z. Jaworski, S. Krigowski a K. Bachleda ktorí na Belasú vežu vystúpili okolo roku 1900.
Objekty na hrebeni
[upraviť | upraviť zdroj]- Belasé sedlo
- Malý Kolový štít
- Zadná karbunkulová štrbina
- Zadný kopiniak
- Prostredná karbunkulová štrbina
- Prostredný kopiniak
- Predná karbunkulová štrbina
- Predný kopiniak
- Jastrabí zárez
- Jastrabia kôpka
- Jastrabie vrátka
- Jastrabí hrb s tromi vrcholmi
- Jastrabie sedlo
- Jastrabia veža
- Vyšná jastrabia štrbina
- Veľký jastrabí zub
- Prostredná jastrabia štrbina
- Prostredný jastrabí zub
- Nižná jastrabia štrbina
- Malý jastrabí zub[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Je odvodený od Jastrabej veže, ktorú dávni hľadači pokladov a zlatokopi nazývali Karbunkulovou vežou. Boli presvedčení, že na jej, vtedy nedostupnom, vrchole sa skrýva drahokam – karbunkul mimoriadnej ceny. Karbunkul i jastrab sú najfrekventovanejšie v názvoch jednotlivých objektov hrebeňa.[1]
Iné
[upraviť | upraviť zdroj]Počas výstupu na samotnú Belasú vežu je krásny výhľad na okolité štíty a veže ako napríklad na Kozí hrebeň, Jahňací štít, Kolový štít, Kežmarský aj Lomnický štít a Belianske Tatry.
Pokiaľ vystúpime aj na Kolový štít, budeme mať dohľad aj na ďalšie vrcholy. Napríklad na Ľadový štít alebo na Baranie rohy. Samotná Jastrabia veža je dostupná horolezcom v horolezeckej obtiažnosti 3 podľa UIAA. Celý karbunkulový hrebeň nie je dostupný po značenom chodníku.
Na Zelené pleso sa najľahšou cestou dostaneme približne za 2 hodiny a 40 minút z Kežmarských Žľabov po žltej značke. Zo Zeleného plesa sa dá dostať aj na známy, turisticky obľúbený Jahňací štít. Z Jahňacieho štítu môžeme vidieť Kopské sedlo, ktoré oddeľuje Vysoké a Belianske Tatry.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.