Karlovské bučiny
| Karlovské bučiny | |
| Národná prírodná rezervácia | |
 NPR Karlovské bučiny
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký kraj |
| Okres | Liberec |
| Lokalita | Liberec (k. ú. Machnín) |
| Nadmorská výška | 360 – 580 m n. m. |
| Súradnice | 50°46′31″S 14°58′6″V / 50,77528°S 14,96833°V |
| Rozloha | 42,19 ha |
| Vznik | 20. marec 1973[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo kultúry ČSR |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 559 |
  Karlovské bučiny Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Karlovské bučiny | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Karlovské bučiny (ev. č. 559) sú národnou prírodnou rezerváciou ležiacou v okrese Liberec medzi Karlovom pod Ještědom (časť mesta Liberec) a obcou Kryštofovo Údolí. Oblasť je chránená z dôvodu zachovaného komplexu bukových lesov na severovýchodných svahoch Ještědského chrbáta. Ide o pomerne mladú prírodnú rezerváciu s rozlohou 42,19 ha.[2][3] Veľkosť ochranného pásma je podľa zákona 50 metrov o rozlohe 28,29 ha.[2] Rezervácia sa nachádza na severných svahoch vrchu Rozsocha (767 m) v nadmorskej výške 360 – 580 m n. m. a je prístupná lesnou cestou zhruba 500 m od vlakovej stanice Karlov pod Ještědem. V roku 2011 tu bol otvorený náučný chodník o celkovej dĺžke 3,5 km, ktorý bol dotovaný Programom 2020 Lesmi ČR.[4]
Hlavným predmetom ochrany sú vápnomilné bučiny, kvetnaté bučiny a kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla). Dlhodobým cieľom ochrany je zachovanie týchto lesných biotopov v prírode blízkom stave. Kvetnaté bučiny zaujímajú najväčšiu časť územia, o niečo menšiu plochu zaberajú vápnomilné bučiny. Vzácnejšie sa na území nachádza acidofilná bučina a celkom výnimočne môžeme naraziť na sutinový les.[2]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]
Národná prírodná rezervácia sa rozkladá na severných svahoch vrchu Rozsochy (767 m) v Ještědsko-kozákovskom chrbáte. Leží v nadmorskej výške 360 – 580 metrov nad morom. Celková výmera územia je 42,19 ha.[3] Iba pár metrov severne od NPR Karlovské bučiny sa nachádza prírodná rezervácia Hamrštejn. Územie tiež pretína železničná trať Česká Lípa – Liberec, ktorá však pod samotnou rezerváciou vedie tunelom vytvoreným na sklonku 19. storočia. Hranice územia tvoria lesné cesty, stredom územia vedie turisticky značený náučný chodník. V roku 2011 sa navyše začalo celé územie oplocovať s cieľom ochrany bylinného poschodia a drevín proti škodám raticovou zverou.[4] Hranice územia sú tiež viditeľne označené červenými pruhmi na kmeňoch stromov a na prístupových cestách hraničnými stĺpikmi so štátnym znakom.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
História územia siaha až do polovice 13. storočia, kedy začalo v severnej časti Ještědského chrbátu dochádzať k budovaniu baníckych osád a rudných baní (Panenská Hůrka, Ovčí hora, Andělská Hora). Ťažila sa tu prevažne železná ruda, olovená ruda a striebro. Do okolia Kryštofovho Údolia sa ťažba presunula až začiatkom 16. storočia, ktorá trvala približne až do roku 1750. Dnes sú pri potoku na západnej hranici NPR Karlovské bučiny ešte viditeľné 4 štôlne, jedna z nich v súčasnosti slúži ako vodáreň. V tom čase na území prebiehala intenzívna ťažba dreva ako pre potreby baní, tak pre obyvateľov v neďalekom Liberci. Podľa historických podkladov sa tu až do 19. storočia ako hlavná drevina držal buk, zatiaľ čo boli lesy v okolí postupne premieňané na lesy smrekové a borovicové.[2] Bukové drevo sa na území držalo pravdepodobne z dôvodu zlého vnášania smreka na vyhranené stanovište vápnomilných bučín. Napriek tomu boli tunajšie lesy ekonomicky využívané. V povojnovom období tu už začala prebiehať postupná obnova, prevažne umelá. Často tu bol vysádzaný smrek, ten však bol postupne vytláčaný bukom, javorom a jaseňom. Roku 1972 tu konečne bola vyhlásená prírodná rezervácia a zásahy do porastov tým takmer ustali. V posledných 10 – 20 rokoch však bola začatá obnova starých bučín.[2]
Začiatkom 20. storočia prebehla tzv. Mnišková kalamita, ktorá mala na svedomí pustošenie ihličnatých lesov v Česku a viedla k vyrúbaniu lesov na ploche cez 1 000 km², predčasne tak bolo vyťažených viac ako 13 mil. kubíkov dreva. Po kalamite preto boli okolo súčasnej NPR novo vysadené prevažne smrekové porasty, ktoré sú v súčasnosti dôvodom pre migráciu zveri za potravou.[3] Dôsledkom toho sú rozsiahle škody ohryzením, čo má za posledných niekoľko desaťročí negatívny vplyv na prirodzenú obnovu lesa. Najväčšie škody tu za posledných 20 rokov narobila predovšetkým raticová zver. Predovšetkým preto sa tu začali stavať oplotenia a navyše v súčasnosti tu prebieha oplotenie väčšiny územia rezervácie.[2][4]
Karlovské bučiny boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu v roku 1972, v roku 1992 bol oblasti pridelený štatút národnej prírodnej rezervácie. V roku 2008 bola na území vyznačená nová trasa pre športovo-rekreačné účely – geocaching. V roku 2011 bol navyše v NPR Karlovské bučiny otvorený náučný chodník, ktorý turistov zoznamuje s lesníckou problematikou.[3]
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]
Geologický podklad je tu tvorený prevažne silúrsko-devónskými kryštalickými vápencami až kryštalickými dolomitmi pochádzajúcimi z prvohôr. Miestami sa tu nachádzajú kambrické fylity, acidoklinné horniny (ordovický kvarcit, granodiorit, kremenec, bridlica). Územie je veľmi strmé, vo svahoch vystupujú skalné odkryvy a štvrtohorné sutinové sedimenty, prípadne treťohorné fluviálne sedimenty. Pôdy na území NPR Karlovské bučiny sú z veľkej časti kambizeme modálne, miestami podzolové. Vzácne sa tu vyskytujú kambizem oglejená, rankerová či rendziny.[2]
Hydrológia
[upraviť | upraviť zdroj]Územím priamo žiadny vodný tok nepreteká, v okolí hraníc rezervácie je však dažďová voda odvádzaná do Lužickej Nisy a do jej ľavého prítoku Rokytka. V rezervácii sa nachádzajú dve ochranné pásma vodárenských zdrojov: Pramenisko Srnčí a pramenisko Důl.[2][3]
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Flóra je na území rezervácie veľmi bohato zastúpená, najmä lesnými orchideami. Z nich je tu jednoznačne najohrozenejší kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla), keďže NPR Karlovské bučiny sú jeho jediná známa lokalita v Českom masíve.[2] V území sa vyskytuje vo vápnomilných bučinách, na juhozápade zasahuje až za hranice NPR. Kruštík drobnolistý sa nachádza v tzv. Červenom zozname ohrozených druhov v kategórii C1 (kriticky ohrozený). Ďalej sa tu vyskytuje koralica lesná (Corallorhiza trifida) a vtáčia prilba červená (Cephalanthera rubra), ktoré patria do kategórie C2 (silne ohrozené druhy). Ďalšími menej ohrozenými druhmi vyskytujúcimi sa v rezervácii sú vtáčia prilba biela (Cephalanthera damasonium), kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens), mesačnica trváca (Lunaria rediviva), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), hniliak smrekový (Monotropa hypopitys), vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha), lykovec jedovatý (Daphne mezereum), zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), veronika horská (Veronica montana), atď.[2][5]
Z drevín v rezervácii prevažuje buk lesný (Fagus sylvatica), ďalej sa tu vyskytuje javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraximus excelsior). Veľmi hojný je tu tiež smrek obyčajný (Picea abies), ktorý je tu iba druhotného pôvodu. Menej často sa v oblasti vyskytujú javor mliečny (Acer platanoides), jedľa biela (Abies alba), dnes silne poškodená ohryzením zveri, ďalej breza previsnutá (Betula pendula), brest horský (Ulmus glabra) a dub letný (Quercus robur).[2][5]
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]
Fauna prírodnej rezervácie nie je nijako rozsiahla. Staré listnáče sú domovom pre vtáctvo, ako je tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ veľký (Dendrocopos major) alebo muchárik malý (Ficedula parva). Na území sa ešte tiež môžeme stretnúť s netopiermi, napríklad podkovárom krpatým (Rhinolophus hippsideros), ten však územie využíva len ako loviská.[2][5]
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným predmetom ochrany sú vápnomilné bučiny, kvetnaté bučiny a už spomínaný kruštík drobnolistý. Vápnomilné bučiny, nachádzajúce sa na podloží vápnitého dolomitu, sú na území väčšinou staré (až 200 rokov) stromy. Charakteristický je tu bohatý výskyt vstavačovitých rastlín. Kvetnaté bučiny zaujímajú najväčšiu časť územia (60 – 65 %) a ide o zmiešané porasty buku, jaseňa, javora a ďalších druhov drevín. Sú to porasty s bohato vyvinutým bylinným poschodím. Kruštík drobnolistý sa na území nachádza v troch rôznych lokalitách, na JZ strane lokalita zasahuje aj za hranice rezervácie.
Cieľom ochrany NPR Karlovské bučiny je zachovanie už spomínaných lesných biotopov (kvetnaté a vápnomilné bučiny) v prírode blízkom stave. Ďalším cieľom je obnova a podpora samoriadiacích funkcií lesného ekosystému a minimalizácia ľudských vstupov na územie. Dôležitým cieľom je aj zachovanie druhovej rozmanitosti, najmä snaha o udržanie či rozšírenie vzácnych a ohrozených druhov organizmov, najmä rastu vstavačovitých rastlín.[2]
Projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Projekt oplotenie NPR Karlovské bučiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Projekt, ktorý je dotovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja a Štátnym fondom životného prostredia ČR, začal v polovici roka 2011 a celkové náklady na projekt predstavujú cca 8,5 milióna českých korún.[3] Projekt slúži hlavne na obnovu a ochranu biotopov pred migráciou zveri. Oplotené sú namiesto jednej veľkej plochy dve menšie s voľným pruhom uprostred rezervácie prepájajúcim dva protiľahlé svahy. Tento voľný pruh slúži ako efektívne riešenie pred rizikom poškodzovania plotu čiernou zverou a následne vnikaniu zveri raticovej. Oplotenie nekopíruje hranice NPR, ale zohľadňuje lesné cesty, terénnu dostupnosť a sklon terénu.[2][4] V rámci celej akcie bola tiež vykonaná výsadba listnatých drevín a jedle. Dokončenie oplotenia bolo plánované na koniec roka 2014.[3]
Projekt Náučný chodník NPR Karlovské bučiny
[upraviť | upraviť zdroj]Nový náučný chodník bol otvorený 3. júla 2011. Je celkom 3,5 km dlhý a má dokopy 6 zastávok s informačnými tabuľami. Cieľom tohto projektu je priblížiť turistom lesnícku problematiku. Prvá tabuľa je hneď na začiatku cesty pri železničnej stanici. Na chodníku sa potom tri zastavenia venujú významu vody, lesným pôdam a obnove lesa. Zvyšné 2 zastávky sa venujú významu lesných ciest a rozdielom medzi druhmi lesa a kvetenou. Projekt bol dotovaný Programom 2000 Lesy ČR a dohromady stál asi 100 000 korún.[4][6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-05-09]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o VIŠŇÁK, R.. Plán a péče o NPR Karlovské bučiny pro rok 2012-2022 [online]. Praha: MŽP, 20.7.2012, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online. Archivované 2016-06-10 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d e f g SÝKOROVÁ, Jarmila, a kol.. Naučná stezka Karlovské bučiny. Liberec : [s.n.]. [Cit. 2011-07-03]. (po česky)
- ↑ a b c d e Náučné stezky - Karlovské bučiny [online]. Lesy ČR, [cit. 2016-05-10]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c Maloplošná chráněná území libereckého kraj. Liberec : Liberecký kraj, 2004. Dostupné online. Archivované 2013-12-04 z originálu.
- ↑ Lesy ČR otevřely u Liberce naučnou stezku Karlovské bučiny [online]. Enviweb, 3.7.2011, [cit. 2016-05-10]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Výnos Ministerstva kultúry o zriadení "Štátnej prírodnej rezervácie"
- Ojedinelý lesnícko-ochranársky projekt v NPR Karlovarské bučiny[nefunkčný odkaz]
- Informácie na stránkach geology.cz
- Dvojstrana o maloplošných chránených územiach Libereckého kraja Archivované 2013-12-04 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karlovské bučiny na českej Wikipédii.