Karol Kolbenheyer
| Karol Kolbenheyer | |
| stredoškolský profesor, meteorológ, kartograf, botanik a bádateľ Tatier | |
| Narodenie | 28. máj 1841 Bielsko, Poľsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. február 1901 (59 rokov) Bielsko, Poľsko |
| Alma mater | Viedenská univerzita, Univerzita v Jene |
| Rodičia | Theodore Karl Kolbenheyer, Paula Kolbenheyer (rodená Bock) |
| Príbuzní | Móriz Kolbenheyer |
| Súrodenci | Dr. Frederick Kolbenheyer |
| Manželka | Julia rodená Zeiske |
Karol Kolbenheyer (* 28. máj 1841, Bielsko – † 1. február 1901, Bielsko) bol stredoškolský učiteľ, meteorológ, kartograf, botanik.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Karol (Karl) Kolbenheyer sa narodil v roku 1841 v sliezskom Bielsku (vtedajšie Rakúsko). Pochádzal zo známej nemeckej súkenníckej rodiny pôvodom zo Spiša. Po skončení základnej školy študoval na Evanjelickom gymnáziu v Tešíne a pokračoval na univerzitách vo Viedni a Jene klasickú filológiu (gréčtina a latinčina).
Po štúdiách stredoškolský profesor na štátnom gymnáziu v Levoči (1863 – 1868), ktoré opustil po zavedení povinnej výuky maďarčiny. V roku 1868 krátko pôsobil vo Viedni, potom odišiel do Prahy a v rokoch 1869 – 1870 bol riaditeľom reálky v Prahe. V rokoch 1870 – 1872 učil na štátnom gymnáziu v Těšíne a od roku 1872 28 rokov na novo zriadenom gymnáziu v Bielsku. Okrem klasickej filológie vyučoval aj geografiu, prírodopis a botaniku.[1]
V Bielsku vytvoril meteorologickú stanicu, ktorú od roku 1873 sám viedol a od roku 1897 viedol aj stanicu v útulku na vrchole Kamitzer Platte (poľsky Szyndzielnia) v Sliezkych Beskydoch. Vedecky pracoval v oblasti meteorológie, klimatológie, geografie a botaniky. Z tejto oblasti publikoval viaceré práce. Bol milovníkom a znalcom Vysokých Tatier. Je známy aj ako zakladateľ meteorologickej služby v Tatrách. Preslávil sa meraniami absolútnej nadmorskej výšky tatranských vrcholov a meraní na kartografické účely. Preslávil sa turistickou mapou Tatier Vysoké Tatry z roku 1876, Késmárk, Karl Kolbenheyer, 1:100000,.[2] ktorá bola považovaná za jednu z najpresnejších v svojej dobe. Napísal dvoch turistických sprievodcov: Sprievodcu po Tatrách – Die hohe Tatra (desať vydaní) a po Beskydách – Führer durch die Beskiden… (dve vydania). Títo sprievodcovia prispeli k značnej propagácii cestovného ruchu. Od roku 1866 bol členom Fyziografickej komisie Krakovskej vedeckej spoločnosti a neskôr Akadémie výtvarných umení a vied.
Karol Kolbenheyer zomrel 1. februára 1901 a bol pochovaný na Starom evanjelickom cintoríne v Bielsku.[3]
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- KOLBENHEYER, Karl. Die Hohe Tatra. Teschen: Karl Prochaska, 1898.
- KOLBENHEYER, Karl. Führer durch die Beskiden im Gebiete der Section Bielitz-Biala des Beskiden-Vereines. Bielitz 1901. Verlag von W. FRÖHLICH, erzh. Hofbuchhandlung (Adolf Hohn).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.biographien.ac.at/oebl/oebl_K/Kolbenheyer_Karl_1841_1901.xml
- ↑ http://www.vysoketatry.com/mapy/r/r1876.html
- ↑ Alexandrowicz, Stefan Witold. Karl Kolbenheyer (1841–1901) – nauczyciel, przyrodnik, turysta. Studia Historiae Scientiarum 16:201 – 238 (2017).
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOLBENHEYER, Karol. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 79.