Preskočiť na obsah

Karpaty (hudobný obraz)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Idylický hudobný obraz Karpaty (Die Karpathen) pre tenor, mužský zbor, orchester a recitátora je rozsiahle vokálno-inštrumentálne dielo Bélu Kélera ospevujúce slovenskú prírodu a vidiecky život.[1]

Kompozícia sa vymyká väčšinovej Kélerovej tvorbe, ktorá má svoje ťažisko v tanečných formách, pochodoch, predohrách a piesňach. Inšpiráciou sa mu stala oblasť jeho domoviny - tatranská časť pohoria Karpaty. Kéler sa stal prvým hudobným tvorcom, ktorý v roku 1854 ako program svojho diela využil prírodu dnešného Slovenska.[1]

Idylický hudobný obraz Karpaty Bélu Kélera tvoria predohra, úvod a päť obrazov - I. obraz Lomnický štít (Die Lomnitzer Spitze), II. obraz Popradské pleso (Der Fischsee), III. obraz Železorudné hámre (Die Eisenhammer), IV. obraz Poľovačka (Die Jagd), V. obraz V Starom Smokovci (Ankunft und Leben im Karpathenbade). Dielo obsahuje 12 recitačných vsuviek a osem mužských zborov. Autorom textovej zložky diela je Eduard Groepke.[2]

Inšpiračné zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Kéler sa po formovej stránke sa inšpiroval málo známym typom skladby nazvaným Ode-symfónia, ktorú tvoria hudobné obrazy obsahujúce hovorené slovo, recitatívy, árie a zbory. Zakladateľom a zároveň najvýznamnejším predstaviteľom tejto cyklickej hudobnej formy bol Félicien David v kompozícii Le Désert.

Koncertné uvedenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Hudobný obraz Karpaty bol uvedený šesťkrát. V Hamburgu (2-krát), v Berlíne (1-krát) a Drážďanoch (1-krát) a vo Vroclave (2-krát). Kompletné dielo - predohra, úvod a päť obrazov - bolo prvýkrát uvedené až v Drážďanoch. Pri tomto predvedení sa jeho súčasťou stala Predohra v uhorskom štýle (Ouverture im ungarischen Styl), ktorá neskôr vyšla tlačou ako samostatné dielo s názvom Uhorská koncertná predohra, op.136. Z hamburského a berlínskeho predvedenia sa uchovali recenzie z periodík Vasárnapi Újság[3], Pesth-Ofner Localblatt und Landbote[4] a Berliner Musikzeitung[5].

Koncertný program z premiéry Karpát (1854)

Hamburské predvedenia Karpát sa konali 5. a 9. októbra 1854.

5. októbra sa konala premiéra diela pod vedením Bélu Kélera z Horného Uhorska. Interpretoval ju Sommerov orchester z Berlína, 5. októbra 1854 o 19:30 na svojom 11. koncerte v Hamburgu vo veľkej sále Tonhalle. Dielo bolo uvedené v tretej záverečnej časti koncertu, celkovo ako 10. skladba.

Druhé hamburské predvedenie Karpát sa uskutočnilo 9. októbra 1854 o 19:00, s rovnakými účinkujúcimi, ale so zmeneným programom, ako tzv. Rozlúčkový koncert. Karpaty boli uvedené v druhej z troch častí koncertu, celkovo ako 7. skladba.

Tretie predvedenie Karpát sa konalo 8. novembra o 19:00 v Berlíne na benefičnom koncerte Sommerovho orchestra v Sommerových salónoch na Potsdamer Strasse 9. Karpaty boli uvedené ako jediná skladba záverečnej tretej časti koncertu, celkovo ako 8. číslo. Na koncert bol pozvaný hudobný skladateľ Giacomo Meyerbeer, ktorý sa o udalosti zmienil vo svojom knižne vydanom denníku.[6]

Drážďany

[upraviť | upraviť zdroj]

Štvrté predvedenie Karpát v Drážďanoch, sa odohralo 22. novembra 1854 vo veľkej koncertnej sále kúpeľov Lincke'sches Bad, kde Kéler dirigoval v rámci svojho hosťovania posledný koncert. Až v Drážďanoch zaznelo dielo prvýkrát kompletné, vrátane predohry, ktorá nebola na prvých troch uvedeniach jeho súčasťou. V programe koncertu boli Karpaty jedinou kompozíciou v tretej zo štyroch častí koncertu, celkovo 8. číslo.

Dielo Karpaty bolo uvedené ešte dvakrát vo vtedajšom Breslau, dnešnom poľskom Vroclave, v dňoch 16. a 20. októbra 1855 , v rámci koncertov Bélu Kélera v Schiesswerder-Halle. 16. októbra boli Karpaty uvedené ako jediné dielo v druhej z troch častí koncertu, celkovo ako 5. číslo programu.[2]

Nástrojové obsadenie a spevácke hlasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Husle I; husle II; violy; violončela; kontrabasy; flauta I; flauta II; pikola; hoboj I; hoboj II; basetový roh; klarinet I; klarinet II, lesný roh I, lesný roh II, lesný roh III, lesný roh IV; fagot I; fagot II; trubka I; trubka II; trombón I; trombón II; trombón III; basová tuba; tenor sólo; tenor I; tenor II; bas I; bas II; tympany; veľký bubon; činely; tamburína; triangel; gong; 3 kravské zvonce; nákova; bič; recitátor.[2]

Členenie a programový obsah diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Predohra a úvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Po predohre Kéler v úvode približuje ranné horské svitanie, pri ktorom sa pútnik pozerá na horské pláne ovlažené rannou rosou, ktoré sa s pomocou slnečných lúčov prebúdzajú z nočnej tmy a osvetľujú hmlu tiahnucu sa nad divokú zeleň, pričom škovránky vzlietajú nebies. Do výšin mieri tiež pútnik, ktorý túžobne vzhliada na skalné masívy vynárajúce sa z oblakov a ďalej stúpa strmou cestou na Lomnický štít. Po prekonaní rokliny sa pomaly blíži k vrcholu až nakoniec dosiahne svoj cieľ, čo ho napĺňa nadšením.

I. obraz | Lomnický štít

[upraviť | upraviť zdroj]

Pútnik obdivne, so srdcom plným rozkoše, pozerá do nekonečných obzorov a uvedomuje si, že vrchol, ktorý pokoril je Lomnický štít. Unavený pútnik pomaly zostupuje späť do údolia. Na úzkej lávke, po ktorej prechádza, započuje anjelský spev. Pomaly schádza cestou na zelenom previse k Popradskému plesu, kde znejú pastierske píšťaly.

II. obraz | Popradské pleso

[upraviť | upraviť zdroj]

Sivé mraky sa tiahnu po oblohe, hory sa zahaľujú a prichádza silný orkán. Pod jeho náporom sa Popradské pleso vzdúva, tvoria sa veľké vlny, ktoré sa odrážajú od skalnatého pobrežia, v príboji žiaria svetla bleskov a dunia údery hromov. V tom vlny jemne prekrýva sedemfarebná dúha, pleso sa postupne upokojuje a slnečný jas ožaruje horské výšiny. Pútnik konečne môže na malom člne na zelene prežiarených vlnách veslovať na druhú stranu Popradského plesa. Počas plavby si v prúde vĺn spieva pieseň, v ktorej si predstavuje, ako na neho na druhej strane čaká krásna dievčina s verným srdcom.

III. obraz | Železorudné hámre

[upraviť | upraviť zdroj]

Na druhom brehu Popradského plesa si pútnik odpočinie a prichádza do skaliskami ohraničeného údolia plného života, kde sa so zvukmi vodopádu mieša dunivý tlkot kováčskych kladív. K tomu si kováči spievajú pieseň, v ktorej s hrdosťou ospevujú svoje remeslo.

IV. obraz | Poľovačka

[upraviť | upraviť zdroj]

Pútnik pokračuje vo svojej ceste ďalej a po strmom chodníku prichádza k temnému lesu. Cez šumenie lesa začuje hlasitý štekot loveckých psov, trúbenie loveckých rohov a veselý spev, čo naznačuje, že neďaleko sa na pastvinách nachádza poľovnícka družina. Medzitým už poľovnícke rohy signálom ukončujú lov a zvolávajú poľovníkov do údolia k oslave, pri ktorej si pripomínajú lovecké úspechy, ktoré počas dňa dosiahli, napr. ako štíhlu laň, ktorá zišla do údolia k plesu, cez hory i údolia štvala svorka psov, a nakoniec sa ju poľovníkom podarilo zastreliť. Spievajú o tom, že akonáhle si odnesú ulovenú zver domov, rýchlo prepriahnu kone a pôjdu na zámok, aby mohli hodovať, piť a potešiť sa z krásnych žien.

V. obraz | V Starom Smokovci

[upraviť | upraviť zdroj]

Pútnik prichádza do Starého Smokovca (Karpatských kúpeľov), kde prebiehajú slávnosti, pri ktorých sa pije víno, tancuje a spieva na rozkvitnutých šírych pláňach. Na oslavách prichádzajú nové lásky a odchádzajú starosti. Najkrajšie dievča odmeňuje víťaza súťaže v kosení trávy dubovým vencom - symbolom sily, dlhovekosti a odolnosti, svojimi ohnivými pohľadmi dáva najavo svoju lásku a spieva mu svoju pieseň. Špeciálnou odmenou víťazovi je jej sladké pobozkanie. Pomaly sa blíži večer, pastiersky roh a zvon z kaplnky zvolávajú pri slávičom speve všetkých k modlitbe. Slnko zapadá, ale ľudské srdcia sa v náručí mnohých spomienok vznášajú do výšok. Všetci sa modlia k Bohu a žiadajú požehnanie pre ich pláne, stálu úrodu, hojnosť stád a prosia o vypočutie svojich prosieb a Božiu ochranu počas temnej noci. Večerné tiene sa ukladajú na horské lúky, stmieva sa v údolí i na stráňach, vrcholky hôr sa blyštia v ružovom svite a hmla sa zráža k zemi. Dozneli modlitby a piesne a obraz hôr pomaly zahaľuje temná noc.[2]

Digitálny prepis diela v notačnom programe

[upraviť | upraviť zdroj]
Titulná strana nového vydania hudobného obrazu Karpaty (2020)

Idylický hudobný obraz Karpaty nebol nikdy vydaný tlačou. Pre potreby novodobého uvedenia bolo dielo rekonštruované a v notačnom programe prepísané husľovým virtuózom Pavlom Burdychom. Burdych napísal novú partitúru a následne z nej vytvoril orchestrálne, spevácke a recitačné party. Prepísané dielo nevyšlo vo forme tlačenej publikácie, ale v roku 2020 bolo Spoločnosťou Bélu Kélera vydané v digitálnej forme k bezplatnému stiahnutiu z notovej databáze knižnice Petrucci Music Library pod názvom Béla Kéler: Karpaty | Die Karpathen pod signatúrou BKS 1001.[7] Prepis a vydanie diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.[8]

Texty k hudobnému obrazu Karpaty, ktoré sú v origináli nemecké, preložila do slovenčiny germanistka Elsa Siváková. Texty sú uverejnené v oboch jazykoch - nemčine i slovenčine. Podľa syntetizátorového zvukového záznamu, ktorý Pavel Burdych vytvoril pomocou príslušného softvéru z novo prepísanej partitúry, odhadujeme celkovú dobu trvania skladby na cca. 55 minút. Syntetizátorová interpretácia celého diela je tiež súčasťou materiálov v Petrucci Music Library.[9]

Novodobé koncertné uvedenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roku 2020 došlo k dohode o predvedení diela na koncerte k 200. výročiu narodenia Bélu Kélera vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, kde malo 4. júna 2020 zaznieť znovu po 165 rokoch.Dátum koncertu sa následne, kvôli celosvetovej kríze spôsobenej koronavírusovou pandémiou, presunul na 26. novembra 2020.[2] Plánovaný koncert sa z rovnakých dôvodov neuskutočnil ani v tomto náhradnom termíne[10]. Obnovená premiéra diela Karpaty sa uskutočnila až 29. októbra 2021. Symfonický orchester Slovenského rozhlasu dirigoval Adrian Kokoš, tenorové sóla predniesol Pavol Oravec a partov mužského zboru sa zhostil Spevácky zbor slovenských učiteľov pod vedením Štefana Sedlického. Recitačných textov sa ujal Jozef Šimonovič.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MEDŇANSKÝ, Karol. Idylické hudobné obrazy Karpaty - doklad programovo-romantického myslenia Bélu Kélera. 1.. vyd. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2013. ISBN 978-80-555-0997-6. S. 89-109.
  2. a b c d e BURDYCH, Pavel. Rozšířená biografie a sumarizace díla Bély Kélera (1820-1882) s akcentem na autograf hudebního obrazu Karpaty [online]. Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta, 21.04.2021, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
  3. Kéler Béla új hangszerzeménye. Vasárnapi Újság, 26.11.1854, čís. 39.
  4. ANNO, Pesth-Ofner Localblatt und Landbote, 1854-11-15, Seite 1 [online]. anno.onb.ac.at, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  5. ANNO, Berliner Musikzeitung, 1854-11-15, Seite 3 [online]. anno.onb.ac.at, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  6. LETELLIER, Robert Ignatius. The Diaries of Giacomo Meyerbeer, The Years of Celebrity 1850-1856. [s.l.] : Fairleigh Dickinson University Press, 2002. ISBN 0-8386-3844-9. S. 290.
  7. Die Karpathen (Kéler, Béla) - IMSLP [online]. imslp.org, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  8. Podrobnosti o žiadosti č. 20-362-04213 [online]. podpora.fpu.sk, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  9. Svetová online premiéra Kélerovho diela Karpaty – iBardejov.sk [online]. [Cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  10. Život národa je večný (100 Trianon) - zrušený - SOSR | RTVS [online]. sosr.rtvs.sk, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  11. Život národa je večný [online]. ticketportal.sk, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karpaty (hudební obraz) na českej Wikipédii.