Katalánsko
Katalánsko | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Els Segadors | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Catalunya (kat.) Catalonha (ok.) Cataluña (šp.) | ||||
• krátky | Id. | ||||
Hlavné mesto | Barcelona 41°23′ s.š. 2°11′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Barcelona | ||||
Úradné jazyky | Katalánčina, okcitánčina (arančina), kastílčina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident |
Autonómne spoločenstvo Pere Aragonès | ||||
Vznik | 988/1283/1932/1979 | ||||
Susedia | Francúzsko, Andorra, Aragónsko, Valencia | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
32 108 km² (6.) - km² (- %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2016) • sčítanie (2016) • hustota (2016) |
7 522 596 (2.) Id. 235/km² (6.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2012 255 204 mil. $ (1.) 33 580 $ (4.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2010) | 0,895 (8.) – vysoký | ||||
Mena | Euro (€) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
CET (UTC+1) CEST (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | ES-CT | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | E | ||||
Internetová doména | .cat | ||||
Smerové telefónne číslo | +34 97- +34 93 (Barcelona) |
Súradnice: 41°50′15″S 1°32′16″V / 41,8375°S 1,5377777777778°V
Katalánsko (po katalánsky Catalunya, po okcitánsky Catalonha, po španielsky Cataluña) je autonómne spoločenstvo a historické územie v severovýchodnom Španielsku s hlavným mestom Barcelonou. Žijú tu prevažne Katalánci.
27. októbra 2017 parlament Katalánska jednostranne vyhlásil nezávislosť pod názvom Katalánska republika.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vytváralo sa počas reconquisty dobývaním a dosídľovaním území ovládaných Arabmi. Pôvodne španielska marka Franskej ríše, ktorá sa rozpadla na samostatné kniežatstvá, do 12. stor. patriace k Francúzsku. Od 1137 únia Katalánska s Aragónskom. Katalánci sa zúčastnili na kolonizácii Baleár, spory medzi nimi a aragónskymi kráľmi upevnili ich zvláštne postavenie, ktoré stratili 1714 v rámci centralizácie štátu.
1812 bolo Katalánsko Napoleonom I. pripojené k Francúzsku, po obnovení španielskej monarchie 1814 hnutie za nezávislosť, ktoré vyvrcholilo 1932 vyhlásením autonómie a 6. októbra 1934 samostatnej republiky v rámci španielskej federácie. Nezávislá republika bola presne po 10 hodinách existencie zrušená po zásahu španielskych síl pod vedením generála Bateta. Pokus skončil uväznením členov katalánskej vlády a pozastavením štatútu autonómie zo strany španielskej vlády.
V roku 1977 bola obnovená autonómia, 1979 potvrdená referendom.
V roku 1990 získala arančina (miestna okcitánčina) postavenie kooficiálneho jazyka (spolu s katalánčinou a španielčinou) v údolí Val d'Aran[2] v Katalánsku, od roku 2006[3] v celom Katalánsku.
Katalánsko je prvý španielsky pevninský región, v ktorom boli zakázané býčie zápasy.[4]
27. októbra 2017 vyhlásil katalánsky parlament nezávislosť Katalánska pod názvom Katalánska republika; španielska vláda v Madride v ten istý deň odvolala katalánsku vládu, rozpustila katalánsky parlament a obmedzila autonómiu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VASILKO, Tomáš. Katalánsky parlament schválil nezávislosť, Madrid odvolal ich vládu a prevezme právomoci [online]. N Press, 2017-10-27, [cit. 2017-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Text zákona
- ↑ La llengua occitana, denominada aranès a l'Aran, és la llengua pròpia d'aquest territori i és oficial a Catalunya, d'acord amb el que estableixen aquest Estatut i les lleis de normalització lingüística. Štatút Katalánska v katalánčine: http://www.gencat.net/generalitat/cat/estatut/titol_preliminar.htm#a6 Archivované 2009-01-25 na Wayback Machine
- ↑ Korida má v Katalánsku utrum. Parlament schválil zákaz býčích zápasů [online]. Praha: MAFRA, 28.7.2010, [cit. 2017-10-30]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katalánsko
- Wikislovník ponúka heslo Katalánsko
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.