Kestúc
| Kesztölc | |||
| obec | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Maďarsko
| ||
|---|---|---|---|
| Župa | Komárňansko-ostrihomská župa | ||
| Obvod (Kistérség) | Dorogský | ||
| Súradnice | 47°42′49″S 18°47′43″V / 47,713580555556°S 18,7952°V | ||
| Rozloha | 22 km² (2 200 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 663 (1. január 2011) | ||
| Hustota | 121,05 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| KSH | 29577 | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Kesztölc | |||
| Štatistika: www.ksh.hu | |||
| Webová stránka: http://www.kesztolc.hu | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Kestúc[1] (hist. slov. názov Kostolec; maď. Kesztölc) je obec v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe v Dorogskom obvode.
Má rozlohu 2 200 ha a žije tu 2 666 obyvateľov (2007).
Obec sa nachádza vo východnej časti Komárňansko-ostrihomskej župy, pri Pilišských vrchoch. Do obce sa dá dostať z hlavnej cesty č. 10 medzi Leányvárom a Dorogom a z cesty č. 117.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Maďarský názov obce (Kesztölc) je pôvodne skomolenina slovanského/slovenského slova Kostelci (nominatív plurál) resp. neskoršieho tvaru Kostelec (1075 "in Kestelci", Obr. kronika "Kestelci", 1294 "Keztelech"). Dnešný slovenský názov (Kestúc) je skomolenina maďarského názvu.
Nemecký názov obce doložený od vrcholného stredoveku znel "Kestolholz" [chýba zdroj].
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Stopy človeka sa na území obce našli od praveku. Podľa archeologických výskumov tu v rímskej dobe bola veľká usadlosť, viedla tu cesta Aquincom a Brigeciom. Prvá písomná zmienka o usadlosti pochádza z roku 1075. Obec bola (prinajmenšom) vo včasnom stredoveku a neskôr opäť najmä od 18. storočia (slovenská kolonizácia od roku 1716) slovenskou obcou.
2 km od obce sa nachádza Klastrompuszta, kde dal postaviť v roku 1250 kláštor blahoslavený Euzébius, zakladateľ pavlínskej rehole. Gotická stavba bola zničená v období tureckej okupácie. V tomto čase sa znížil aj počet obyvateľstva. V roku 1716 prišli slovenskí kolonisti na doľudnenie obce. V roku 1800 bola ukončená stavba kostola v neskoro barokovom štýle. Na konci 19. storočia negatívne vplývala na tunajšie dlhoročné pestovanie viniča rozšírená nákaza, tzv. filokséra. Dnešný obraz obce je vysledkom rozvoja v 20. storočí. Časť výrobného družstva, výrobca tapeiet Keszta, urobil obec celoštátne známou v 70. rokoch 20. storočia.
Pozoruhodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pozoruhodnosť obce okrem rímskokatolíckeho kostola sú: Kamenný kríž z rokov 1800 a socha svätého Urbana. Vecné pamiatky, dejiny, rôzne výstavy obce sú vystavené v Obecnom múzeu, otvorenom v roku 1964. V rade pivníc aj dnes možno ochutnať víno tunajších gazdov. Príjemná prechádza vedie z obce k ruinám kláštora Klastrompuszta, nad ním sa nachádzajúcej jaskyne Legény a Leány a bralám Piliša.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kestúc
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]