Kino Excelsior (Plovdiv)
| Kino „Excelsior“ (Кино „Екзелсиор“) | |
| budova bývalého kina | |
 celkový pohľad na budovu bývalého kina „Excelsior“
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Súradnice | 42°08′45″S 24°44′54″V / 42,14583°S 24,74833°V |
| Autor | Aleksandăr Stavrеv |
| Štýl | novobarok, secesia, rokoko |
| Vznik | 1911 |
| Výstavba | 1911 – 1912 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný nákupné centrum |
| Stav | zachovalý |
  | |
| Wikimedia Commons: Excelsior Cinema, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kino „Excelsior“ (bulh. Кино „Екзелсиор“),[1][2][3] neskôr známe aj ako Kino „Christo Botev“ (bulh. Кино „Христо Ботев“),[2] alebo Filmotékové kino (bulh. Филмотечното кино – Filmotečnoto kino)[3] je budova bývalého kina zo začiatku 20. storočia, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. улица „Княз Александър I“).[1][2][1]
Dejiny a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Myšlienka na založenie neskoršieho kina Excelsior vznikla už v roku 1896.[3][1] Autorkou myšlienky bola vnučka významného plovdivského obyvateľa Vălka Čalăkova, Aleksandra Stančevová, ktorej iniciály možno dodnes vidieť na fasáde budovy.[1] Uskutočnenie myšlienky neskôr inicioval bohatý talianský výrobca tabaku a vedúci plovdivského tabakového kartelu Carlo Alberti Vaccaro.[3]
Budova bola postavená podľa projektu[2][3] sofijského[3] architekta Aleksandra Stavrеva, ktorý bol pred samotným projektovaním vyslaný majiteľom Carlom Vaccarom[2][3] na jeho náklady[3] do Ríma, Milána,[2] ako aj do Francúska,[3] aby si mohol poobzerať budovy tamojších kín.[2][3] Samotné projekcie kinematografu Excelsior sa začali už niekoľko rokov predtým, než bola postavená samotná budova. Prvé predstavenie sa konalo 8. apríla 1909. Na projekcia sa využíval salón plovdivského divadla a hotela „Šesti avgust“.[2][3] Iniciátorom predstavenia bol syn Carla Vaccara, Elmondo,[3] ktorý bol v tom čase vicekonzulom v Plovdive a po dostavaní kina mal budovu aj vysielanie zverené do správy.[2][3]
Budova kina bola napokon postavená v rokoch 1911 – 1912.[2][3] Bola postavená na mieste bývalého hotelu „Veliko Tărnovo“, ktorý Carlo Vaccaro aj s pozemkom odkúpil od rodiny Stančevových a nechal kvôli výstavbe zbúrať.[3][1] Otvorenie kina pre verejnosť prebehlo v máji 1912. Elmondo Vaccaro kino spravoval do roku 1923, kedy ho spolu s technikou predal G. Adamovovi a G. Kacarovovi.[3] V roku 1929 sa do kina inštalovala nová technika za účelom premietania ozvučených filmov.[1] V roku 1947[3] bol názov kina zmenený na kino „Christo Botev“.[2][3]
Budova slúžila bez akejkoľvek väčšej rekonštrukcie až do roku 1998 svojmu pôvodnému účelu, pričom v rokoch 1977 – 1992 to bolo jediné filmotékové kino v Bulharsku mimo Sofie.[2] Po roku 1998 bolo kino[2][3] vrátené v reštitúcii do súkromných rúk[3] a v budove bola na čas umiestnená bingo sála.[2][3] Neskôr bola budova predaná novým majiteľom, interiér bol kompletne rekonštruovaný a[3] budova bola zmenená na nákupné centrum.[2][3]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Ide o prvú budovu v Plovdive, ktorá bola postavená účelovo tak, aby fungovala ako kino.[2][1] Bola postavená ako spojenie troch architektonických štýlov: neobaroka a secesie[3][1] a rokoka.[1] Budova sa vyznačuje okrasnou fasádou a priestorným foyerom. Steny v interiéri sú ornamentálne zdobené. Podlahy boli zdobené pestrou talianskou mozaikou. Budova bola od začiatku vybavená elektrickým osvetlením.[2] Kinosalón mal kapacitu 410 miest a ďalších 220 miest sa nachádzalo na terase spolu s piatimi priestornými lodžiami.[2] V priestore pred plátnom sa nachádzalo miesto určené pre orchester, ktorý zabezpečoval hudobnú produkciu v prípade vysielania nemých filmov.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na prednú fasádu budovy -
detail z prednej fasády -
pohľad do ulice s budovou bývalého kina
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 239 – 240. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 194. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 66 s. ISBN 9789548852845. S. 9. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kino Excelsior (Plovdiv)
