Preskočiť na obsah

Novobarok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Palais Garnier

Novobarok (iné názvy: neobarok[1], pseudobarok[2], novodobý barok[3]) je najmladší z historizujúcich slohov. Vznikol v druhej polovici 19. storočia a pretrval až do 20. rokov 20. storočia.

Významnejšie sa začal presadzovať až po roku 1900. Čo sa týka detailov ornamentiky a členenie, tvarov vikierov a manzardových striech, čerpá tento sloh inšpiráciu z baroka 18. storočia. Zaujímavosťou tohto štýlu je preberanie orientálnych a maurských prvkov a motívov pre stavby židovských synagóg.

Príklady stavieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. neobarok. In: Slovník cudzích slov (akademický). dostupné online
  2. pseudobarok. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 908.
  3. neobarok. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 765.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novobaroko na českej Wikipédii.