Klasický mor ošípaných
- Nezamieňať s heslom Africký mor ošípaných.
Klasický mor ošípaných (KMO) je vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje ošípané a diviaky, pôvodca koluje v populácii, čo znamená riziko znovuzplanutia ochorenia. Ochorenie nie je prenosné na ľudí.[1]
Priebeh
[upraviť | upraviť zdroj]Môže byť akútny, subakútny, chronický, atypický alebo inaparentný (skrytý), v závislosti od virulencie infekčného agens (pôvodcu).
- Akútna forma
Vysoko virulentné kmene, príznaky hemoragickej septikémie s vysokou morbiditou a mortalitou.
- Chronická forma
Kmeňmi so zníženou virulenciou, príznaky zápalových procesov tráviaceho a dýchacieho traktu, alebo inaparentne v sprievode porúch reprodukcie.
Toto ochorenie patrí k hospodársky najzávažnejším, nepodarilo sa ho eliminovať (vylúčiť). V rámci EÚ vnútorný trh je zákaz vakcinácie. Na rozdiel od Severnej Ameriky sa krajinám Európskeho kontinentu doteraz nepodarilo eliminovať infekciu. Do roku 1993 sa u nás ošípané vakcínovali voči tomuto ochoreniu. Vzhľadom k vytváraniu vnútorného trhu k krajinách EÚ, kde je vakcinácia zakázaná, upúšťajú krajiny vstupujúce do EÚ od vakcinácie a tým sú celé populácie ošípaných vystavené možnosti infekcie.
Šírenie infekcie
[upraviť | upraviť zdroj]Najmä voľne žijúcimi, aj hranice krajín prechádzajúcimi diviakmi, ich trusom, surovým alebo nedostatočne tepelne opracovaným mäsom infikovaných ošípaných, alebo diviakov, alebo výrobkami z tohto mäsa.
Zaradenie a hodnotenie vírusov podľa
[upraviť | upraviť zdroj]- a) typu nukleovej kyseliny – vírusy delíme na DNA a RNA vírusy
- b) štruktúry a tvaru kapsidu – počtu protomérov a usporiadania kapsomérov
- c) sérologických vlastností bielkovín kapsidu
- d) typu napadnutého hostiteľa, vírusy delíme na: rastlinné, živočíšne a bakteriálne – bakteriofágy – sú druhovo špecifické. Využitie pri fagotypizácií a fagoterapii.
Priebeh infekčného cyklu bakteriofágov v bakteriálnej bunke
[upraviť | upraviť zdroj]Fág sa zachytí na povrchu baktérie, prenikne a uloží do bunky svoju DNA, v nej produkuje svoje vlastné zložky, ktoré porušujú bakteriálnu stenu, potom novovzniknuté bakteriofágy opúšťajú bunku a napádajú ďalšie baktérie.
Vlastnosťou vírusov je ich schopnosť striedať hostiteľa.
Niektoré vírusy sa množia len v niektorých bunkách hostiteľa – epitel bunky, dýchacie orgány, nervové bunky.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ŠVPS SR. Klasický mor ošípaných (KMO) [online]. svps.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online. Archivované 2023-09-30 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ŠNIRC, Július; SOKOL, Jozef; ŠŤASTNÝ, Pavel; PODMANICKÝ, Dušan. Klasický mor ošípaných. Bratislava : Štátna veterinárna správa, 1997. 63 s. ISBN 80-7148-008-8.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klasický mor ošípaných
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Klasický mor ošípaných (KMO) Archivované 2023-09-30 na Wayback Machine na stránkach Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
- Klasický mor ošípaných na stránkach Slovenskej poľovníckej komory