Kliešť obyčajný
| Kliešť obyčajný | |
.jpg) Samec kliešťa obyčajného. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ixodes ricinus Linné, 1758 | |
 Rozšírenie kliešťa obyčajného. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) je najznámejší druh z čeľade kliešťovitých. Je to druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb, ako napr. pre človeka nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
Vývojové štádiá
[upraviť | upraviť zdroj]Kliešť obyčajný má trojročný vývojový cyklus. Počas neho vystrieda troch hostiteľov. Samička kladie približne 2 000 vajíčok do povrchových vrstiev pôdy a do spodných častí vegetácie. Z nich sa vyvíjajú larvy, neskôr nymfy a v poslednom vývojovom štádiu dospelé kliešte. Každé vývojové štádium sa živí krvou. Samček oplodňuje samičku na hostiteľovi a umiera. Samička umiera po znesení vajíčok.
Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Kliešť obyčajný má ploché telo s tvrdým povrchom a 8 nohami (iba larva má 6 nôh). Meria 2 mm (samček) až 10 mm (samička). Samičky kliešťa obyčajného sa od samčekov nelíšia iba svojou veľkosťou, ale aj chrbtovým štítom. Chrbtový štít pokrýva u samčekov celé telo, zatiaľ čo u samičiek a nižších vývojových štádií štít pokrýva iba prednú časť tela, aby mohol organizmus poňať viac krvi. Nacicaná samička zväčšuje svoju hmotnosť až 200-krát. Samček je sfarbený do hnedočierna, samička do červena. Na hlavičke má kliešť klepietka (chelicery), ktorými vytvorí otvor na koži, do ktorej potom vsunie bodavý orgán, hypostom.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kliešť obyčajný
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mapa potenciálneho výskytu kliešťov na Slovensku – kliešť obyčajný (Košice : Parazitologický ústav SAV, 2015)
- Kliešte Slovenska a ich epidemiologický význam v podmienkach globálnych zmien Archivované 2018-06-19 na Wayback Machine (Košice : Parazitologický ústav SAV, 2017)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Daniel M.: Tajné stezky smrtonošů, Praha, Mladá fronta, 1985. 1. vyd. Ed. Kolumbus