Preskočiť na obsah

Laborec (knieža)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Knieža Laborec)
Laborec
knieža
Laborec
Biografické údaje
Narodenieneznáme
Úmrtiepri rieke Sviržava
Rodina
Matkaneznáma

Laborec (rusín. Лаборець, ukr. Лаборець; * aj † v 9. storočí) bol legendárny knieža ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov žijúcich medzi riekami Tisa a Dunaj. Základom obrany tohto štátu bol hrad na mieste terajšieho užhorodského zámku (castrum Hung). Podľa stredovekých povestí na ňom vládol práve knieža Laborec.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že v priebehu 9. storočia opevnený Užhorodský hrad patriaci kniežaťu Laborcovi, sa postupne zmenil na rannofeudálnu osadu (na území dnešného Užhorodu), ktorá sa stala centrom nového slovanského kniežatstva. Historici predpokladajú, že knieža Laborec vládol v čase panovania Svätopluka vo Veľkomoravskej ríši (871 – 894), Olega Múdreho v Kyjevskej Rusi (879 – 912) a Simeona I. v Bulharskom cárstve (893 – 927). Existuje predpoklad, že knieža Laborec sa  podriadil Svätoplukovi a platil mu dane. Rovnako Simeon, rozširujúc svoju moc na sever, sa snažil si ho podriadiť.

Meno kniežaťa Laborca sa prvýkrát objavuje v uhorskej kronike Anonyma (Gesta Hungarorum) z 12. storočia. V nej sa uvádza, že v roku 896 sa knieža Laborec postavil proti útokom uhorských kmeňov.[1][2][3] Vojská uhorských kmeňov zišli z Vereckého priesmyku, odkiaľ sa najskôr presunuli do Mukačeva (v tej dobe označovaného maďarským názvom Munkács). Z Mukačeva postúpili smerom na západ, kde dobyli Užhorodský hrad. Uhri mali značnú prevahu, a tak Laborec so svojim vojskom musel ustúpiť. Z hradu vyhnali a napokon zabili knieža Laborca.[4] Laborec zároveň poslal svojich poslov, aby povolali ľudí na pomoc. Bolo však neskoro – v boji zahynulo veľa vojakov a Laborca zabili pri rieke Sviržava. Anonymova kronika obsahuje text o kniežati Laborcovi (text preložil Vasiľ Hadžega):

„ Knieža Álmos so svojou družinou prišiel k pevnosti Hung, aby ju dobyli. Keď začal stavať tábor pri múroch, vtedy veliteľ tejto pevnosti, ktorého volali Laborec a v ich jazyku bol knieža, dal sa na útek a chcel sa dostať do opevnenia Zemlum (Zemplínsky hrad na Zemplíne, predpokladá sa, že v súčasných Michalovciach). Vojaci ho prenasledovali a pri rieke Sviržava ho chytili a tam ho na povraz obesili. Od toho dňa rieku nazvali jeho menom Laborec. Vtedy knieža Álmos so svojimi ľuďmi vošiel do pevnosti Hung, obetoval bohom veľké obete a hodovali 4 dni. “

Kronika sa zachovala až do 18. storočia, kedy ju uhorskí učenci využívali ako dôveryhodný zdroj o pôvode Uhrov. Historici skúmajúci kroniku (Gyula Kristó, Ferenc Makk...) spochybňujú jej dôveryhodnosť – skôr sa prikláňajú k postoju, že ide o Anonymov literárny opis reálnych udalostí doplnený o viacero mýtických prvkov.[4][5][6] V regióne hornej Tisy, ktorá v tom čase patrila k Podkarpatskej Rusi, ale skutočne existovali kmeňoví vodcovia, ktorí boli porazení počas maďarských vpádov do strednej Európy.[7]

Odraz v literatúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Karpatskorusínski a ukrajinskí spisovatelia v období 19. a 20. storočia vytvorili literárny obraz legendárneho kniežaťa Laborca ako pravdepodobného vodcu Bielych Chorvátov usídlených v oblasti Karpát.[4] Existujú o ňom legendy a piesne. Užhorodský historik 19. storočia Michal Lučkaj o kniežati Laborcovi povedal slovenskému spisovateľovi Bohuslavovi Nosákovi-Nezabudovovi, ktorý neskôr napísal prvú historickú povesť v rusínskom jazyku Laborec (Laborec – rusynska povisť). Knieža Laborec bol témou umeleckých diel aj ďalších spisovateľov:

Anatolij Kralickij v roku 1863 vydal romantickú poviedku Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), ktorá sa zároveň považuje za najvýznamnejšie dielo v jeho tvorbe. Ako ideu diela prezentoval svoj názor, že boj za slobodu národa bol v tej dobe nevyhnutný.[8]

Eugenij Fencik v roku 1879 napísal romantickú tragédiu (hoci autor ju prezentoval ako drámu) Pokorenije Užhoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu), ktorá vychádza z romantizovaného obrazu kniežaťa Laborca. Tragédia opisuje príchod uhorských kmeňov do Karpát a boj knieža Laborca a jeho družiny pri obrane hradu.[9]

Marijka Pidhirianka – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec).

Vasiľ Stepanovyč Grendža-Donskij – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec).

Petro Volodymyrovyč Uhľarenko v roku 1971 napísal román s romantickými prvkami Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), ktorého dej sa sústreďuje na knieža Laborca ako osobu, ako aj na jeho nezhody s družinou aj s protivníkmi. Román podáva obraz aj o tábore Álmoša, jeho manželky Irmy a syna Arpáda, obraz vodcov Pečenehov (Lalau, Kamal, Batir, Achun, Chalila). V románe sa nachádzajú aj obrazy kyjevských kniežat Askoľda a Igora I., bulharského vazala Salana aj obce Mikulčice.

Kornylo Romanovyč Zaklynskyj – Perekaz pro Kňaza Laborcja (po slovensky Povesť o kniežati Laborcovi), [10]...

Odraz v kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

V Užhorode je po kniežati Laborcovi pomenované jedno z námestí.

7. mája 2016 na kamennom múre Užhorodského hradu bol odhalený pamätník kniežaťu Laborcovi ako zakladateľovi mesta na rieke Uh a Užhorodského hradu. Pamätník vyrobený z bronzu má podobu zviazaného kniežaťa, čo symbolicky znázorňuje jeho tragický osud.

Socha kniežaťa Laborca je umiestnená nad obcou Habura (v chotári susednej dediny Čertižné je žriedlo rieky Laborec).[11][12] Je vysoká vyše päť metrov a stojí na takmer dvojmetrovom podstavci z prírodného kameňa.[13] Autorom bronzovej sochy je akademický sochár Ján Ťapák.[14] V podstavci pod sochou sa nachádza schránka so zeminou zo 106 rusínskych obcí,[15] čo symbolizuje jednotu Rusínov.[16][17]

V júli 2017 darovala nadácia Drevený kostolík Habura repliku sochy kniežaťa Laborca Múzeu rusínskej kultúry v Prešove.[18]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ FORWARD, Jean S.. Endangered Peoples of Europe: Struggles to Survive and Thrive. [s.l.] : Greenwood Publishing Group, 2001. Google-Books-ID: 8p3P1u_xmEEC. Dostupné online. ISBN 9780313310065. (po anglicky)
  2. ↑ MAGOCSI, Paul R.. Our people: Carpatho-Rusyns and their descendants in North America. [s.l.] : Bolchazy-Carducci Publishers, 2005-07-30. Google-Books-ID: rnMOAQAAMAAJ. Dostupné online. ISBN 9780865166110. (po anglicky)
  3. ↑ POP, Dmitriĭ Ivanovich; POP, Ivan Ivanovich. Uzhgorod and Mukachevo: A Guide. [s.l.] : Raduga Publ., 1987. Google-Books-ID: jOBBAAAAYAAJ. Dostupné online. ISBN 9785050011862. (po anglicky)
  4. ↑ a b c MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Preklad Eva Eddy; ilustrácie Stanislav Kurimai. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. Formovanie štátov v strednej Európe, s. 68, 69.
  5. ↑ KRISTÓ, Gyula; ENGEL, Pál; MAKK, Ferenc. Korai magyar történeti lexikon (9-14. század). Budapešť : [s.n.], 1994. Dostupné online. ISBN 963-05-6722-9. Archivované z originálu. (po maďarsky)
  6. ↑ KÖPECZI, Béla; MAKKAI, László; MÓCSY, András. History of Transylvania. Budapešť : Akadémiai Kiadó. Ďalší autori: Zoltán Szász, Gábor Barta. Dostupné online. ISBN 0-88033-497-5. (po anglicky)
  7. ↑ Laborets'. In: MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan, eds. Encyclopedia of Rusyn history and culture. Rev. and. expanded ed. Toronto; Buffalo; London : University of Toronto Press, 2005. ISBN 0-8020-3566-3. S. 265.
  8. ↑ PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Anatolij Kralický – Tvorba. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2019. 440 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2344-6. S. 14, 35. (po rusínsky)
  9. ↑ PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Jevgenij Fencyk – Tvorba. 1.. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2021. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2878-6. Kapitola Od romantizma do realizma, s. 21, 22. (po rusínsky)
  10. ↑ HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralickyj. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 256 s. S. 74. (po ukrajinsky)
  11. ↑ Objavujme.sk [online]. objavujme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2018-11-08]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.
  13. ↑ Socha kniežaťa Laborec - Habura | Severovýchod.sk [online]. Severovychod.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  14. ↑ A.S, Petit Press. V Habure odhalili vyÅ¡e päťmetrovú sochu kniežaÅ¥a Laborca [online]. hornyzemplin.korzar.sme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  15. ↑ RASTISLAV.PALUS@GMAIL.COM, Code: Jaromír Kužma, e-mail: kuzma@jarek.sk; Design: Rastislav Paluš, e-mail:. Medzilaborce a okolie ::: Mikroprojekt: ,,Cestou ikon zo Sanoku do Humenného“ ::: Projekty financované EÚ ::: Samospráva mesta ::: Mesto Humenné ::: www.humenne.sk [online]. www.humenne.sk, [cit. 2018-11-08]. Dostupné online.
  16. ↑ Vasyľ Pačovskŷj: Kňaz´ Laborec´ 18. 2. 2016. rusyn FM. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
  17. ↑ Kňaz' Laborec' 23. 1. 2018. rusyn FM. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
  18. ↑ 29.číslo 58.ročníka Podvihorlatských novín - článok o darovaní sochy Múzeu rusínskej kultúry v Prešove. [online]. [Cit. 2018-11-08]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Knieža Laborec [online]. Geocaching, 2015-08-01, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Laborec_(knieža)&oldid=7963347“