Preskočiť na obsah

Rusínčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rusínčina pozri Rusínčina (rozlišovacia stránka).
Rusínčina
(русиньскый язык)
ŠtátySlovensko, Ukrajina, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Vojvodina, Chorvátsko, Spojené štáty
RegiónStredná Európa
Počet hovoriacich623 960 [1], podľa oficiálnych štatistík sčítania ľudu 70 374 [2]
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Písmocyrilika
Postavenie
Úradný jazykSlovensko Slovensko
Srbsko Srbsko (Vojvodina Vojvodina)
Regulátor-
Jazykové kódy
ISO 639-1-
ISO 639-2-
ISO 639-3rue
Wikipédia
Adresarue.wikipedia.org
PomenovanieВікіпедія - Слободна енціклопедія
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Rusínčina (staršie názvy: ruténčina[3][4], ruthénčina[4]; v rusínčine na Slovensku: русиньскый язык - rusîňskyj jazyk, vo vojvodinskej rusínčine: руски язик - rusky jazyk, v rusínčine na Ukrajine: pyсинска мова - rusynska mova) je indoeurópsky jazyk, tvoriaci prechod medzi západoslovanskými a východoslovanskými jazykmi. Hovoria ňou Rusíni, obyvatelia severovýchodnej časti Karpatského oblúka na pomedzí Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Rumunska. Hovoria ňou aj komunity rusínskych vysťahovalcov a ich potomkov inde vo svete (USA, Kanada). Najvyšší štatút získala v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, kde je od roku 1974 jedným zo šiestich úradných jazykov. Na Slovensku je rusínčina oficiálne uznávaná ako minoritný jazyk od roku 1995. Jadro Rusínov žije v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Ukrajina však rusínčinu na národnej úrovni oficiálne neuznáva (len na regionálnej) a považuje za nárečie ukrajinčiny.

Rusínčina je chránená Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku a Rumunsku.

Rusínske dialekty sa delia na dve veľké skupiny[5]:

Karpatská rusínčina patrí medzi východoslovanské jazyky.

Panónska rusínčina je podobná šarišskému dialektu slovenčiny[5], klasifikuje sa ako prechodný sotácko (t. j. východoslovensko)-západoslovanský dialekt, preto sa zaraďuje aj medzi západoslovanské jazyky. Kodifikovaná na Slovensku lemkovsko-prešovská rusínčina zaznamenala určitý slovenský vplyv a má v svojom slovníku niektoré slovenské slová ako „slovenský“, „volič“, „spoločenský“ a pod.

Prvá gramatika rusínčiny je Карпаторусский букварь (Karpatorusskij bukvar') (1931) [6] a Буквар. Перша книжечка для народных школ. (Bukvar. Perša knyžečka dlja narodnŷch škol.) (1935).[7]

Karpatská rusínčina na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove je jediným divadlom na Slovensku a na svete, ktoré hrá v rusínčine – pôsobí od roku 1945. V roku 1995 bol rusínsky jazyk na Slovensku oficiálne kodifikovaný, v súčasnosti sa na Slovensku vyučuje na niekoľkých základných školách. V roku 1998 bolo na pôde Inštitútu národnostných štúdií Prešovskej univerzity založené rusínske oddelenie, ktoré bolo v roku 2008 transformované na Ústav rusínskeho jazyka a kultúry.[8] Na Slovensku vychádza v rusínčine dvojtýždenník InfoРусин.[9] Niektorí rusínski kňazi Prešovskej gréckokatolíckej a pravoslávnej eparchie používajú rusínčinu v svätej liturgii tak, že apoštol a Evanjelium čítajú po rusínsky, a taktiež aj kázeň majú v tomto jazyku. Slovensko-rusínsky online slovník [10] je používaný okrem tlačenej verzie, ktorá vyšla v rokoch 2012 [11] a 2015. [12]

Panónska rusínčina vo Vojvodine

[upraviť | upraviť zdroj]
Oficiálne použitie rusínčiny vo Vojvodine
Úrad primátora Nového Sadu v 4 úradných jazykoch Vojvodiny (srbsky, maďarsky, slovensky a panónska rusínčina)
Dvojjazyčný poľsko-rusínsky nápis
Dvojjazyčný slovensko-rusínsky nápis

Panónska rusínčina v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina je rozlišovaná ako jazyk národnostnej menšiny už od roku 1974.[13] Je kodifikovaná na základe publikácií Mikolu Kočiša (Микола Кочиш) Правопис руского язика (Pravopis ruskoho jazika) z roku 1971 a Ґраматика руского язика (Gramatika ruskoho jazika) z roku 1974. Keďže to bolo v čase, kedy v Československu ani na Ukrajine rusínčina nebola oficiálne rozlišovaná, je panónska rusínčina kodifikovaná podľa iných pravidiel než je karpatská rusínčina.

Panónski Rusíni nazývajú svoj jazyk руски язик (ruski jazik). Ich kultúrne centrum je Ruski Kerestur (rusínsky Руски Керестур; srbsky Руски Крстур, Ruski Krstur). Hoci je počet panónskych Rusínov omnoho menší ako Karpatských Rusínov, vďaka tomu, že žijú v mnohonárodnostnej Vojvodine, ktorá im garantuje práva národnostných menšín, existujú tu základné i stredné školy s vyučovacím jazykom rusínčina, rusinistika je študijným oborom na univerzite v Novom Sade[14][15], miestne Rádio Novi Sad má vysielanie v rusínčine[16] a existuje pomerne veľké množstvo literatúry v panónskej rusínčine ako i rusínsko-srbské slovníky.

Rusínčina sa píše cyrilikou.[17]

Písmená karpatskej rusínčiny
veľké malé názov prepis do latinky Výslovnosť Poznámky
А а a a /a/
Б б бы b /b/
В в вы v /v/
Г г гы h /ɦ/
Ґ ґ ґы g /ɡ/
Д д ды d /d/
Е е e e /e/
Є є є je /je/
Ё ё ё jo /jo/ nepoužíva sa v panónskej rusínčine
Ж ж жы ž /ʒ/
З з зы z /z/
И и и y /ɪ/
І і i i /i/ nepoužíva sa v panónskej rusínčine
Ы ы ы ŷ /ɤ/
Ї ї ї ji /ji/
Й й йы j /j/
К к кы k /k/
Л л лы l /l/
М м мы m /m/
Н н ны n /n/
О о o o /o/
П п пы p /p/
Р р ры r /r/
С с сы s /s/
Т т ты t /t/
У у у u /u/
Ф ф фы f /f/
Х х хы ch /x/
Ц ц цы c /t͡s/
Ч ч чы č /t͡ʃ/
Ш ш шы š /ʃ/
Щ щ щы šč /ʃt͡ʃ/
Ѣ ѣ їть /ji/,/i/ Používalo sa len do 2. svetovej vojny
Ю ю ю ju /ju/
Я я я ja /ja/
Ь ь мнягкый знак (ірь) (mäkký znak) /ʲ/ používa sa na palatalizáciu (mäkčenie) predošlej spoluhlásky
Ъ ъ твердый знак (ір) (tvrdý znak) nepoužíva sa v panónskej rusínčine

Porovnanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď porovnáme texty, vidíme, že panónska rusínčina má malo spoločného s ukrajinčinou na rozdiel od lemkovského dialektu v ktorom zas vidíme slovenský vplyv – slová „родак“ (rodák), „хыр“ (chýr), „невидженых“ (nevidených), „сполоченьскій“ (spoločenský).

Na druhej strane vidíme, že panónska rusínčina ma veľmi mnoho spoločného s východoslovenským nárečím.

Úryvok v panónskej rusínčine

Того року ше одбуло уж друге стретнуце габурчанох по походзеню, хторих у Валалским уряду, у Габури 8. юлия 2006. року, на родней груди привитал староста валалу М. Ющик. Щири слова, подзековносц, пиха и гордосц пре добри глас о своїм валалу, витаня длуго нєвидзеней родзини, здогадованя на давни часи, на Габуру, на родзину и традицию, мали свойо место нє лєм на стретнуцох родзини, алє и на цалей дводньовей културно-уметнїцкей и спортовей програми хтора ше одбувала под назву: «Габура шпива и шпортує».

Transkripcia:

Toho roku še odbulo už druhe stretnuce haburčanoh po pohodzenju, htorih u Valalskim urjadu-hiži, u Haburi 8. julija 2006. roku, na rodnej hrudi privital starosta valalu M. Juščik. Ščiri slova, podzekovnosc, piha i hordosc pre dobri hlas o svojim valalu, vitanja dluho njevidzenej rodzini, zdohadovanja na davni časi, na Haburu, na rodzinu i tradiciju, mali svojo mesto nje ljem na stretnucoh rodzini, alje i na calej dvodnjovej kulturno-umetnjickej i sportovej prohrami htora še odvivala pod nazvu: "Habura špiva i športuje".

Úryvok v najzápadnejšom lemkovsko-prešovskom variante kodifikovanom na Slovensku

Того року ся одбыла уж друга стріча габурскых родаків, котрых на Сельскім уряді в Габурі 8. юла 2006, на роднім ґрунті привитав староста села М. Ющик. Слова до душы, подякы і гордости за шыріня доброго хыру о своїм селі, витаня довго невидженых родаків, споминаня на давны часы, на Габуру, на родину і традіції мали свій простор нелем на стрічі родаків але і на цілій дваднёвій културно-сполоченьскій і шпортовій акції, яка ся одбывала під назвов: «Габура співає і шпортує.»

Úryvok v lemkovsko-gorlickom variante kodifikovanom v Poľsku

Того року одбыла ся уж друга стрича габурскых родаків, котрых на Сільському уряді в Габурі 8. липця 2006, на ридни земли привитав староста села М. Ющік. Щиры слова подякы і гордости за шыриня доброй славы свого села, витаня медже довго невидженыма родаками, спомин давных часив, Габури, родини і традициї были не лем на стричи родаків, але і на цілим дводньовим культурно–суспільним і спортовим сьвяті, яке ся одбыло під назвом «Габура співає і спортує».

Na porovnanie, ukrajinčina

Цього року відбулася друга зустріч габурських земляків, котрих на Сільському уряді в Габурі 8 липня 2006 року, на рідній землі привітав староста села М. Ющик. Щирі слова подяки й гордості за поширення доброї слави свого села, вітання між довго не бачених земляків, спомин давніх часів, Габури, родини і традицій мали місце не лише на зустрічі земляків, але й на цілому дводенному культурно-суспільному і спортивному святі, яке відбувалося під назвою: «Габура співає і спортує».

Na porovnanie, ruština

В этом году состоялась вторая встреча габурских земляков, которых на Сельском совете в Габуре 8 июля 2006, на родной земле приветствовал староста села М. Ющик. Душевные слова, благодарность и гордость за распространение хорошей репутации села, приветствие земляков, которых давно не видели, воспоминания старых времён, семьи и традиций имели место не только на встрече земляков, но и на всей двухдневной культурно-общественной акции, которая состоялась под названием: «Габура поёт и занимается спортом».

Na porovnanie, šariština - východoslovenské nárečie

Teho roku še zbulo už druhe stretnuce gaburskich rodakoch, chtorich na obecnim uradze v Gabure 8. Jula 2006, na rodnej žemi privital starosta valala M. Juščik. Ščedre slova podzekovaňa i herdosci za šireňe dobreho chiru o svojim valaľe, privitaňe dluho nevidzenich rodakoch, spominaňe na davne časi, na Gaburu, na rodzinu i zviklosci maľi svojo mesco ňe ľem na stretnuci rodakoch, aľe i na calej dvojdňovej kulturno-spoločenskej i športovej udalosci, chtora še odohravala pod nazvom  «Gabura špiva i športuje.»

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Rusínčina na Ethnologue
  2. Oficiálne štatistiky sčítania obyvateľstva v jednotlivých krajinách, kde žijú Rusíni:
  3. DORUĽA, Ján. Tri kapitoly zo života slov. [s.l.] : Veda, 1993. 151 s. ISBN 978-80-224-0351-1. S. 63.
  4. a b Historický časopis (roč. 5). [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1957. 604 s. S. 134.
  5. a b GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 142 – 143.
  6. VYSLOCKIJ, Dymytrij. Карпаторусский букварь. Cleveland : [s.n.], 1931. (Rusínčina)
  7. TROCHANOVSKIJ, Metodyj. Буквар. Перша книжечка для народных школ. (Bukvar. Perša knyžečka dlja narodnŷch škol.). Lviv : [s.n.], 1935. (Rusínčina)
  8. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity
  9. Rusínsky dvojtýždenník v rusínčine InfoРусин
  10. Slovensko-rusínsky a Rusínsko-slovenský slovník online
  11. Vyšiel Slovensko-rusínsky slovník - Akadémia rusínskej kultúry v Slovenskej republike
  12. Druhý diel slovensko-rusínskeho slovníka P-Ž Juraj Paňko
  13. Štatút autonómnej pokrajiny Vojvodiny
  14. Rusinistika na Filozofickej fakulte Univerzity Novi Sad
  15. Rusinistika na Filozofickej fakulte Univerzity Novi Sad
  16. Vysielanie v panónskej rusínčine [online]. [Cit. 2009-11-28]. Dostupné online. Archivované 2008-03-05 z originálu.
  17. Русиньскый язык у зеркалї новых правил про основны і середнї школы з навчанём русиньского языка
Wikimedia Incubator
Wikimedia Incubator
  • Plišková, Anna: Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy. Prešov : Metodicko-pedagogické centrum, 2007, 116 s. [8]

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PAŇKO, Juraj. Slovensko-rusínsky slovník. Vyd. 1. Zväzok A – O. Prešov : Rusínska obroda na Slovensku, 2012. 809 s. ISBN 978-80-89540-21-1.
  • PAŇKO, Juraj. Slovensko-rusínsky slovník. Vyd. 1. Zväzok P – Ž. Prešov : Rusínska obroda na Slovensku, 2015. 965 s. ISBN 978-80-89755-05-9.