Košická dohoda
Košická dohoda bola dohodou z roku 1384, podľa ktorej nastúpila na poľský trón mladšia dcéra uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého Hedviga z Anjou (ako poľská kráľovná Hedviga I.).
Na uprázdnený poľský trón po Ľudovítovi I. mal pôvodne nastúpiť snúbenec jeho staršej dcéry Márie z Anjou Žigmund Luxemburský. Mária však bola korunovaná za uhorskú kráľovnú a regentkou počas jej neplnoletosti sa stala kráľovná vdova Alžbeta Kotromanićová. Poľská šľachta odmietla prijať Žigmunda za svojho kráľa, ale bola ochotná rokovať o prijatí Máriinej mladšej sestry Hedvigy na poľský trón. Podmienkou bolo jej trvalé zdržiavanie sa v Poľsku. Po predchádzajúcich rokovaniach v máji a júni 1384 došlo v Košiciach k dohode medzi oboma stranami, ktorú sprostredkoval vplyvný rod Gorjanských (Mikuláš I. Gorjanský bol radcom kráľovny-regentky Alžbety).
Hedvigu z Anjou korunovali v Krakove 15.októbra 1384. Napriek svojmu predchádzajúcemu zasnúbeniu s Viliamom Rakúskym bola po korunovácii z politických dôvodov nútená sa zosobášiť s litovským veľkokniežaťom Jogailom, od roku 1386 poľským kráľom Vladislavom II. Jagelom. Dynastia Jagelovcov vládla v Poľsku nepretržite do roku 1572.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Dejiny Slovenska I: (do roku 1526). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1986. s. 319
- ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.
