Kohen

O iných významoch výrazu Kohen pozri Kohen (rozlišovacia stránka).

Kohen (hebr. כהן‎, pl. hebr. כהנים‎ kohanim) je židovský kňaz a potomok Áronov. Podľa biblickej tradície boli Áron a jeho potomkovia určení Bohom, aby vykonávali obetnú bohoslužbu najprv v stane stretávania a neskôr v jeruzalemskom Chráme, kde slúžili až do jeho zničenia.

Etymológia

Slovo kohen vychádza z podobného koreňa ako napr. arabské káhin, ktoré má význam „dohliadateľ“. Kohanim tak boli podľa niektorých vedcov pôvodne dohliadateľmi vo svätyniach, ktoré strážili pred znesvätením a dohliadali na správny priebeh obeti, ktorú obyčajný človek do svätyne prinášal. Na podporu tejto domnienky svedčí aj to, že postavenie kohanim je v Biblii často spojované s postavením levitov, potomkov Jákobovho syna Léviho, ktorí sú tiež často označovaní za kňazský kmeň - ku kmeňu Levi patril ako Mojžiš, tak aj jeho brat Áron. Zatiaľčo levitom zostala funkcia dohliadateľov a strážcov svätyne (a neskôr Chrámu), Áronovi potomkovia prevzali vykonávanie samotnej obetnej bohoslužby.

Postavenie kohenov v histórii

Ustanovenie Áronových potomkov ako kňazov pre Izrael je zmienené v Exode. Áronovci a leviti mali prevziať zodpovednosť za službu Bohu po prvorodených, ktorí o svoje vyvolenie prišli kvôli hriechu uctievaniu zlatého teľaťa. Kohen tak v judaizme slúžil ako vykonávateľ niektorých Božích prikázaní a preto sa na neho vzťahovali zvláštne a prísne pravidlá ohľadne rituálnej čistoty a nečistoty (pozri nižšie). Kohen bol pred uvedením do svojho úradu pomazaný a spoločne s kráľom je v Biblii druhou postavou, ktorá je označovaná ako pomazaný - Mesiáš (כהן המשיח kohen ha-mašiach). Ďalšou významnou funkciou, udelenou Bohom kohenom, bolo poslanie žehnať Izraelu - toto kňazské požehnanie (ברכת כהנים, birkat kohanim) sa udržalo v židovskej liturgii až dodnes (pozri nižšie).

Desiatky a obživa kohenov

Kohenovi náleží desiatok - tzv. truma - z úrody a produktov Erec Jisra’el. Podľa Tóry neobdržali leviti a tým pádom ani kohanim žiadny diel krajiny izraelskej, miesto toho sa mali venovať službe v svätyni a byť živení z desiatkov prinášaných ostatným obyvateľstvom.

Kohanim sami boli živí z obetí, ktoré ľudia do Chrámu prinášali. Išlo o následujúce:

Zvieracia obeť za hriech (Leviticus 6,19)
Vták ako obeť za hriech (Leviticus 5,13)
Zápalná obeť (Exodus 29,32)
Obeť za vinu (Leviticus 7,7)
Zmierovacia obeť (Leviticus 7,32-35)
Obeť za vyliečenie z malomocenstva (Leviticus 14,10)
Obeť mincha (Leviticus 6, 9)
Obeť Omeru (Leviticus 23,10)
Prekladné chleby (Leviticus 24,9)

Dary, ktoré sa odovzdávali len v Jeruzaleme:

Prvorodený plod akéhokoľvek zvieraťa alebo rastlín (bikurim) (Numeri 8,19; Deuteronomium 18,4)
Vnútornosti niektorých obetí
Koža niektorých obetí (Leviticus 7,8)

Dary prinášané po celom Izraeli:

Truma (desiatok zo žatvy alebo úrody)
Truma ma'aser (desiatok z desiatku levitom)
Chala (časť cesta oddelená pred upečením chleba)
Vlna z prvého strihania oviec (Deuteronomium 18,4)
Pravá predná noha, čeľusť a žaludok (Deuteronomium 18,3)
Päť šekelov striebra za vykúpenie prvorodeného syna (Pidjon ha-ben) (Exodus 13,13)
Ovca alebo cap za vykúpeného prvorodeného osla (Exodus 13,13)
Majetok venovaný Chrámu alebo majetok človeka, ktorí nezanechal dediča či následníka (Leviticus 27,21; Numeri 5,8-10 )

Veľkňaz

S rastúcou populáciou kohanim bol ustanovený titul veľkňaza (כהן גדול, kohen gadol), ktorý bol najprv vyberaný podľa bežného nástupníckeho pravidla (najstarší syn zaujíma miesto otca - Leviticus 6,15) a jeho titul bol doživotný. Za prvého veľkňaza je tradične považovaný Áron. Pokiaľ nemal kňaz synov, prešiel úrad na jeho brata prípadne na jeho synovca. Neskôr bol veľkňaz volený. Časom bola funkcia spolitizovaná a veľkňaz bol skôr politickou figúrou dosadzovanou podľa vôle vladára, čo sa dialo predovšetkým za vlády Seleukovcov a Rimanov. K ojedinelému prípadu došlo za vlády Hasmonejcov, ktorí vo svojich vladárskych funkciách spojili ako titul kráľa, tak aj titul veľkňaza.

V náboženskej tradíci bol veľkňaz jediným človekom, ktorý smel vysloviť Božie meno JHVH. Dialo sa tak vždy raz v roku na Jom kipur, kedy veľkňaz vchádzal do najsvätejšej svätyne Chrámu. Počas obdobia jedného týždňa pred Jom kipur sa mal očišťovať a pripravovať na tento úkon a službu za neho preberal dočasný veľkňaz.

Druhý chrám

V období druhého chrámu nemali koheni vo svojich rukách žiadnu reálnu moc a ich postavenie bolo v očiach predovšetkým prostého ľudu zdiskreditované. Radou ľudí boli považovaní skôr za kolaborantov s Rimanmi a za príliš odtrhnutých od bežného života, čiastočne tiež vďaka ich previazaním so skupinou saduceov, ktorá bola zložená takmer výhradne z kohenov. Táto situácia nahrávala druhej silnej frakcii - farizejom - ktorí tiež neskôr prevzali moc v Sanhedrine - najvyššom židovskom zákonodarnom orgáne - a stali sa vodcovskými náboženskými autoritami Izraela, zatiaľčo funkcia kohenov zostala obmedzené len na liturgiu, ako je tomu aj dnes.

Halacha

Kohen musí vďaka svojmu poslaniu splňovať mnoho halachických predpisov, ktoré sa týkajú ako rituálnej čistoty, tak aj pôvodu alebo stavu. Hlavným poslaním kohenov v čase druhého Chrámu bolo vykonávanie obeti, zatiaľčo leviti slúžili ako strážcovia, pomocníci a hudobníci alebo chrámoví speváci. Spočiatku silná pozícia kohenov v Sanhedrine ako učiteľov a vykladačov Zákona (odtiaľ pravdepodobne tiež ich novozákonné označenie „zákonníci“) bola umenšená a ich miesto zaujali učenci - rabíni a ich žiaci (mnoho kohenov patrilo medzi veľkých učencov a medzi farizejov, ale kňazský pôvod samotný prestal byť dôležitým kritériom pre získanie autority).

Kňazský odev

Podľa traktátu Mišny Zevachim nesmie obetnú bohoslužbu slúžiť nikto iný, ako kohen, ktorý je k tomu náležite oblečený. Oblečenie kohena sa skladá zo štyroch svätých šiat - בגדי קודש, bigdej kodeš alebo בגדי כהונה bigdej kehuna (kňazský odev):

כתונת - Katonet - suknica, plášť, tunika, vyrobená z ľanu, pokrývajúca celé telo
אבנט - Avnet - pás, šerpa, pestro vyšitá, ľanová
מכנסיים - Michnasajim - spodné krátke nohavice „aby zakryli nahotu ich tela“ (Exodus 28,42)
מצנפת - Micnefet - turban - pre obyčajných kňazov bol menší a špicatejší, ako pre veľkňaza, veľkňazský turban bol väčší a plochejší

Veľkňaz ďalej obliekal tieto štyri ďalšie časti:

מעיל - Me’il - prehoz, nazýva sa tak aj pláštik na Tóru, purpurový plášť bez rukávov, ktorý mal veľkňaz cez katonet, ozdobený zlatými ozdobami v tvare granátových jabĺk
אפוד - Efod - bohato vyšívaná vrchná vesta
חושן - Chošen - náprsný štít s dvanástimi drahokamami, na každom z nich bolo vyryté meno jedného z izraelských kmeňov, pravdepodobne k nemu patrili aj kamene Urim a Tumim. Drahokamy mali byť následujúce (pravdepodobne - výklady sa ohľadne jednotlivých kameňov líšia) - karneol, topás, smaragd, malachit, zafír, onyx, jantár alebo opál, achát, ametyst, lazurit, beryl, rubín.
ציץ - Cic - štítok s nápisom קדוש ליהוה (kadoš la-Adonaj, svätý Hospodinov)

Tabu vzťahujúce sa na veľkňaza

Kňaz nesmie mať žiadnu fyzickú vadu (slepota, hluchota a pod.) alebo zranenie, ktoré zanechalo trvalé následky (nesmie mu napr. chýbať článok prstu a pod.), inak nie je považovaný za schopného vykonávať predpísané rituály.

Kohen môže byť iba muž, ktorý sa narodil z riadneho manželstva medzi kohenom a halachickou židovkou. Pokiaľ si kohen vezme proselytku, ich dieťa je židom, ale nie je kohen. Pokiaľ sa narodí dcéra, táto by si potom nemala vziať za manžela kohena. Dokonca je doporučované, aby si kohen nebral ženu, ktorej obaja rodičia sú konvertiti. Kňaz si nesmie vziať prostitútku, rozvedenú ženu alebo vdovu. Veľkňaz si mohol vziať za ženu len pannu.

Kohen sa nesmie znečistiť dotykom mŕtvoly ani miestom, kde sú mŕtve telá prechovávané. Nesmie chodiť cez cintorín - hroby kohenov sú väčšinou umiestené čo najbližšie k cintorínovým múrom a vedú k nim zvláštne bránky, aby príbuzní mohli hrob navštíviť a nemuseli kráčať cez ostatné hroby. Zákaz styku s mŕtvymi sa však nevzťahuje na prípad pohrebu blízkeho príbuzného alebo manželky a ďalej je kohen podľa Tóry povinný pochovať nájdenú mŕtvolu neznámeho človeka.

Kohenovo postavenie v dnešnej liturgii

Kohenovo výsadné postavenie sa odráža v židovskej liturgii, kedy je kohenovi vyhradených niekoľko zvláštnych privilégií.

Kohenovi patrí privilégium byť ako prvý vyvolaný k Tóre, prednášať ako prvý požehnanie po jedle (ak tak nerobí, býva v niektorých obciach zvykom predniesť v prítomnosti kohena formuláciu bi-ršut ha-kohen - s dovolením kňaza).
Počas pútnických sviatkov a verejných pôstnych dní prednáša kohen v synagóge kňazské požehnanie. V Izraeli kohanim žehnajú každý deň počas rannej bohoslužby šacharit. Kňazské požehnanie sú verše Numeri 6, 24-26:

„

Hospodin ďalej prehovoril k Mojžišovi: "Hovor k Áronovi a jeho synom: Budete žehnať synom Izraela týmito slovami:

»Nech Hospodin ti žehná a chráni ťa, nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a je ti milostivý, nech Hospodin obráti k tebe svoju tvár a obdarí ťa pokojom.«

Tak vloží moje meno na Izraelca a já im požehnám."

“

– Numeri 6, 22-27

Pred požehnaním umyje levita kohenovi ruky tak, ako to leviti robili v dobách existencie Chrámu. Kohen potom bosý predstúpi pred zhromaždenie, prehodí si talit cez hlavu a pozdvihne ruky a roztiahne prsty tak, aby ukazovák a prostredník boli pri sebe a rovnako tak malíček a prstenník. Potom prednesú požehnanie tak, že opakujú slová požehnania, ktoré im predčíta chazan. Býva zvykom, že členovia obce sklonia hlavy a na kohenov sa počas žehnanie nepozerajú. Žehnajúce ruky aj kanvička na umývanie rúk sa stali symbolmi kohenov a levitov na náhrobkoch.

V ortodoxných komunitách je stále zachovávaná prax pidjon ha-ben (vykúpenie prvorodeného syna), ktorú môže vykonávať iba kohen, rovnako ako vykúpenie prvorodeného zvieraťa apod.
Nariadenia ohľadne zákazu styku s mŕtvymi a ohľadne zakázaných a povolených zväzkov sú stále v platnosti okrem obmedzení týkajúcich sa sobáša kohena a dcéry proselytov, čo je niektorými autoritami povoľované. Niektoré neortodoxné komunity uľahčili pravidlá týkajúce sa prednosti kohena pri čítaní z Tóry, reformné komunity väčšinou pravidla týkajúce sa kohenov nedodržujú vôbec.

Kohen v židovskej kultúre

Slovo „kohen“ ako označenie príslušnosti ku kmeni sa stalo súčasťou mnohých typických židovských priezvisk - Kohn, Kohnberg, Kahn, Kahana, Kagan, Kaganovič, Cohen, Cohn, Katz (כ"ץ, Kac), čo je akrostich slov כהן צדק (kohen cedek, spravodlivý kňaz); taktiež aj ako Azulai/Azoulai (אזולי) - akrostich slov אשה זנה וחללה לא יקחו (iša zona ve'chalela lo jikachu, cudziu alebo rozvedenú ženu si nevezme, Leviticus 21:7), viaže sa k zákazu sobáša s proselytkou, rozvedenou ženou alebo vdovou.

Medzi laickou verejnosťou je často rozšírený názor, že židovským kňazom je rabín, čo nie je správne - kohen sa môže stať rabínom, ale rabín sa nikdy nemôže stať kohenom - kňazom - pokiaľ sa ním nenarodil. Zatiaľčo rabín je funkcia, kohen je dnes skôr privilégium a poslanie.

Kohen stále slúži ako najvyšší duchovný a halachická autorita u Samaritánov.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kohen na českej Wikipédii.