Preskočiť na obsah

Kokpit (lietadlo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kokpit lietadla Airbus A380. Väčšina kokpitov lietadiel spoločnosti Airbus sú tzv. sklenené kokpity, ktoré zobrazujú vlastnosti lietadla na displejoch.

Kokpit je pilotná kabína lietadla, v ktorej sedia piloti. Nachádzajú sa v nej prístroje a zariadenia na ovládanie lietadla.[1]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad zvonku na kokpit (okná vpredu v hornej časti lietadla) lietadla Boeing 747-400 spoločnosti British Airways

Slovo kokpit pochádza z anglického cockpit, ktoré pochádza zo slov cock, „kohút“, a pit, „jama“ (pozri nižšie). Toto slovo sa v 17. storočí používalo v námorníctve na označenie miesta, kde sedel kormidelník, ktorý kormidloval malé lode používané na presun ľudí medzi loďami alebo na dopravu ľudí na breh. Neskôr toto miesto slúžilo pre lodného chirurga počas vojen. Neskôr sa toto slovo začalo používať na označenie miesta, z ktorého sa kormidlovali plachetnice, pretože toto miesto bolo taktiež v zadnej časti lode a nachádzalo sa „v jame“.[2][3][4]

Slovo cockpit pôvodne označovalo miesto, kde sa konali kohútie zápasy. Podľa Barnhart Concise Dictionary of Etymology sa budovy v Londýne, kde pracoval kráľovský kabinet, označovali „Cockpit“, pretože boli postavené na mieste divadla The Cockpit, ktoré bolo postavené na mieste, kde sa predtým konali kohútie zápasy. Týmto spôsobom sa slovo cockpit začalo používať na označenie riadiaceho miesta.[5] Pôvodný výraz teda ovplyvnil vývoj slova hneď dvomi spôsobmi, nakoľko to zároveň bolo miesto, kde bol koncentrovaný stres a napätie.[3]

Slovo kokpit sa používa taktiež na označenie miesta vodiča napríklad u pretekárskych áut[1] (po vzore z angličtiny[6]) a taktiež u športových plavidiel na označenie miesta pre osádku[1] (po vzore z angličtiny[7]).

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé lietadlo s uzavretou kabínou bolo Avro Type F v roku 1912. Na začiatku 20. rokoch 20. storočia existovalo mnoho osobných lietadiel, v ktorých pasažieri sedeli v uzavretej kabíne a posádka sa pohybovala v otvorenom priestore. Vojenské dvojplošníky a prvé bojové lietadlá s jedným motorom mali otvorené kokpity až do druhej svetovej vojny, keď sa rozšírili uzavreté kokpity.

Najväčším problémom s uzavretými kokpitmi bol materiál, z ktorého sa robili okná. Predtým, než sa polymetylmetakrylát (PMMA) stal bežne dostupným materiálom v roku 1933, okná sa robili buď z bezpečnostného skla, ktoré bolo ťažké, alebo z nitrátu celulózy, ktorý však rýchlo žltol a bol veľmi horľavý. Medzi prvé lietadlá, ktoré mali uzavreté kokpity, patria Fokker F.VII (1924), Junkers W 34 (1926), Ford Trimotor (1926), Lockheed Vega (1927), Ryan NYP známy ako Spirit of St. Louis a osobné lietadlá, ktoré vyrábali Douglas a Boeing počas 30. rokov 20. storočia. Lietadlá s otvorenými kokpitmi sa od polovice 50. rokov 20. storočia takmer nepoužívajú, s výnimkou cvičných, práškovacích a lietadiel postavených podomácky.

Po útokoch z 11. septembra 2001 posilnili všetci hlavní leteckí dopravcovia kokpity svojich lietadiel proti únosom lietadiel.[8]

Zariadenia

[upraviť | upraviť zdroj]

V štúdii z roku 2013, ktorá hodnotila spôsoby ovládania používateľského menu kokpitu, dosiahli dotykové displeje najlepšie skóre.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c kokpit. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
  2. ↑ "Cockpit". Oxford Companion to Ships and the Sea. Oxford: Oxford University Press. 1976.
  3. ↑ a b Oxford English Dictionary online, Cockpit.
  4. ↑ CAVELL, S. A.. Midshipmen and Quarterdeck Boys in the British Navy, 1771-1831. [s.l.] : Boydell Press, 2012. Google-Books-ID: zoJ4B4nyS7oC. Dostupné online. ISBN 978-1-84383-719-0. S. 12. (po anglicky)
  5. ↑ Robert Barnhart, Barnhart Concise Dictionary of Etymology, New York: Harper Collins, 1995.
  6. ↑ LEVINSON, David; CHRISTENSEN, Karen. Encyclopedia of World Sport: From Ancient Times to the Present. [s.l.] : Oxford University Press, 1999. Google-Books-ID: Q8NMAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-513195-6. (po anglicky)
  7. ↑ WARTINGER, Bob. A Driver's Guide to Safe Boat Racing. [s.l.] : Lulu.com, 2008-02. Google-Books-ID: jkCsAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4357-1038-2. S. 17. (po anglicky)
  8. ↑ Press Release – FAA Sets New Standards for Cockpit Doors [online]. Faa.gov. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  9. ↑ Stanton, N. A., Harvey, C., Plant, K. L. and Bolton, L., 2013, "To twist, roll, stroke or poke. A study of input devices for menu navigation in the cockpit", Ergonomics, Vol. 56 (4), pp. 590–611

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Letecký portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cockpit na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kokpit_(lietadlo)&oldid=7969812“