Preskočiť na obsah

Kollárovo námestie (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kollárovo námestie
ulica/námestie
Kollárovo námestie, v pozadí administratívny komplex Park One
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Obvod I
Súradnice 48°08′59″S 17°06′45″V / 48,149763°S 17,112391°V / 48.149763; 17.112391
PSČ 811 06[pozn 1]
811 07[pozn 2]
Map
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Kollárovo námestie, Bratislava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kollárovo námestie je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto.[2] Je pomenované podľa Jána Kollára (1793 – 1852), slovenského národného buditeľa, politika a básnika.[3]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Mierne klesajúce Kollárovo námestie sa nachádza v Starom Meste, severovýchodne od historického jadra Bratislavy. Zo severozápadu je ohraničené administratívnym komplexom Park One, resp. Námestím 1. mája, zo severovýchodu Jánskou ulicou a z juhovýchodu niekdajšími Hurbanovými kasárňami. Ústia doň ulice Živnostenská, Obchodná, Mariánska, Mickiewiczova a Radlinského. Námestie má približne 200 metrov na dĺžku a 70 až 80 metrov na šírku.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie vzniklo výstavbou v priestore, ktorý sa kedysi nachádzal až za vonkajším mestským opevnením (palisádami), pri Krásnoveskej bráne. Do 18. storočia slúžil na obranu mesta, preto nemohol byť zastavaný. Jedinou budovou, ktorá tu stála už v 17. storočí, bol zájazdový hostinec Zlatý orol. V roku 1717 sa ešte spomína vodná priekopa za palisádami, no v roku 1725 sem už bol presunutý obilný trh z dnešného Nám. SNP. Najneskôr v roku 1789 tu stáli už aj trhové stánky. Najväčší rozkvet námestie zažilo v 19. storočí. Roku 1836 sa spomína nová regulácia a dláždenie, 1840 bola zriadená mestská váha, kde sa vážilo seno[4], 1842 vybudovanie novej budovy váhy a vinárne, 1864 obchod s múkou, 1866 piváreň, 1880 hostinec Mýtnik. V tomto čase sa na námestí konali pravidelné týždenné trhy so senom, obilím a slamou. V roku 1894 boli zavedené vodovodné hydranty a roku 1903 bol vybudovaný ľudový kúpeľ na rohu Kollárovho nám. a Obchodnej, ktorý stojí dodnes. Po vzniku 1. ČSR bol na mieste bývalej mestskej váhy a zvyšku hradieb postavený mohutný Živnostenský dom podľa projektu architekta Klementa Šilingera, ktorý si prišiel obzrieť aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. [5] Elektrifikované bolo námestie až v roku 1930 a trh bol premiestnený pred Blumentálsky kostol. [6][3]

Kollárovo námestie ponúkalo širokú paletu občianskej vybavenosti. Sídlila tu filiálka Bratislavskej všeobecnej banky, lekáreň K anjelovi, kaviareň Alžbetka, kino Alfa (1946 premenené na divadlo Nová scéna) a kaviareň Olympia v Živnodome. Svoje sídlo tu malo aj viacero robotníckych spolkov, ako Spoločenstvo bratislavských pekárov, Družstvo československých knihárov či Krajinský zväz mäsiarov a údenárov. [3] Juhovýchodnú stranu námestia zaberali Honvédske kasárne, ktoré boli po páde monarchie premenované na Hurbanove.

Najväčšou zmenou však prešlo námestie počas socializmu. V roku 1951 bola na blízkej Jánskej ulici dokončená budova FCHPT STU (vtedy Chemicko-technologická fakulta SVŠT) od Vladimíra Karfíka. V 70. a 80. rokoch 20. storočia bola zbúraná celá severovýchodná zástavba, tvorená meštianskymi domami z 18. a 19. stor., čím sa námestie rozšírilo až po budovu CHTF SVŠT a nadobudlo dnešnú veľkosť.[6] Na mieste domov bol vysadený park. Poslednou stavbou, ktorá na námestí pribudla, je administratívny komplex Park One z rokov 2006-2007.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešné Kollárovo námestie je v prvom rade dopravným uzlom a súčasťou frekventovaného ťahu zo Starého Mesta do východných častí Bratislavy. Park na námestí je v zlom stave a celková kvalita verejných priestorov je nízka. Existujú však plány na rekonštrukciu a utlmenie dopravy, ktoré v roku 2019 predstavil urbanista Igor Marko, a takisto plány na premenu dnes takmer nevyužívaných Hurbanových kasární na kultúrne centrum od architektonickej kancelárie Architekti Šebo Lichý.

Dopravné spojenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kollárovo nám.

  • Vysoká

  • Prezidentská záhrada (Nám. slobody)

Významné stavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ nepárne čísla 15 – 19; párne čísla 16 – 20[1]
  2. ↑ čísla 9 a 10[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Zoznam PSČ Slovenskej republiky [online]. pscpsc.sk, [cit. 2017-01-20]. Dostupné online.
  2. ↑ Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev [online]. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2017-01-10, [cit. 2017-01-30]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. ↑ a b c HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0.
  4. ↑ Váha bola skrytá, aby na seno nepršalo | História | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  5. ↑ PAMMAP [online]. www.pammap.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  6. ↑ a b PAMMAP [online]. www.pammap.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  7. ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  8. ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
  9. ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  10. ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  11. ↑ PAMMAP [online]. www.pammap.sk, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  12. ↑ ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo Mesto. 1.. vyd. Bratislava : Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2004. ISBN 80-88912-44-X. S. 134.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kollárovo_námestie_(Bratislava)&oldid=7714413“