Komatiit
| Komatiit | |
 Komatiit zo zelenokameňového pásma Abitibi blízko Englehartu v Kanadskej provincii Ontario. Vzorka je asi 9 cm veľká. Viditeľné sú kryštály olivínu, spiniflexová štruktúra nie je prítomná. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | olivín, pyroxény, anortit |
| Akcesórie | chromit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | fluidálna až bochníková, |
| Farba | tmavosivá, čierna až čierno zelená |
| Hustota | 2,748[1] kg/dm3 |
Komatiit je vyvretá ultrabázická hornina, vyznačuje sa vysokým obsahom horčíka, najmä v MgO a väčšinou aj typickou spiniflex štruktúrou. Zdrojová magma komatiitov pochádza zo zemského plášťa.
Ako prví popísali horniny komatiitového zloženia v roku 1969 M.J. a R.P. Viljoenovci z Južnej Afriky. Názov je odvodený od rieky Komati.
Zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Kamatiity sa obyčajne definujú na základe geochemického zloženia. Z mineralogického hľadiska sú tvorené hlavne forsteritickým olivínom, kalcitickým a často aj chrómovým pyroxénom, anortitom a chromitom.
Od ostatných bázických a ultrabázických hornín ako sú pikrity a ankaramity alebo vysokomagneziálne bazalty sa komatiity odlišujú obsahom MgO, ktorý je v nich vyšší ako 18%[2] (pri prepočte na bezvodý základ)[3]. Termín komatiit sa vzťahuje iba na vulkanické prípadne hypoabysálne horniny, teda nie na kumulátové horniny. Vo väčšine (ale nie vo všetkých) komatiitov sa nachádza charakteristická spiniflex štruktúra. Sú v nej prítomné veľké skeletálne, ihličkovité alebo dendritické kryštály olivínu alebo pyroxénu, ktoré sú uložené v jemnozrnnom agregáte klinopyroxénov alebo divitrifikovanom vulkanickom skle[4]. Textúra spoľahlivo odlišuje komatiity od podobných ultrabázických hornín ako sú memječity a pikrity.[2] Komatiity sa tiež vyznačujú pomerne vysokým pomerom obsahu CaO/Al2O3 (> 1) a veľmi nízkým obsahom alkálií (< 0,9% K2O)[3].
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Tavenina, z ktorej vznikali komatiity dosahovala teplotu okolo 1600 °C.[5] Dnes nie sú známe žiadne obdobné výlevy. Na rozdiel od iných na horčík bohatých hornín, veľký obsah Mg v hornine nevznikal hromadením kryštálov olivínu v bazaltovej tavenine s normálnym chemizmom (ako napr. pikrit) ale rýchlou kryštalizáciou olivínu z Mg-bohatej taveniny, čoho dôkazom je spiniflex štruktúra.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Komatiity sú zdrojom rúd niklu, medi, chrómu a platiny, tzv. PGE mineralizácie. Tvoria ložiská niklu typu Kambalda (západná Austrália), podobné sa nachádzajú v pásme Cape Smith v Kanade.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Komatiity sa vyskytujú hlavne v archaických (asi 2,5 miliardy rokov starých) komplexov, oveľa menej má proterozoický vek (2,5-2 miliardy rokov staré). Najznámejšia lokalita, ktorá dala hornine meno sa nachádza v barbertonskom zelenokameňovom pásme vo formácii Komati[6]. Jediné fanerozoické (mladšie ako 0,5 miliardy rokov) komatiity sú známe z kolumbijského ostrova Gorgona a sú asi 90 miliónov rokov staré (krieda)[7].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Spera, F.J., 2000, Physical Properties of Magmas. in Sigurdsson, H. (Editor), Encyclopedia of Volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 171-190
- ↑ a b Arndt, N.T., Lesher, C.M., 2005, Komatiite. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 260-267
- ↑ a b GREGEROVÁ, M. Poznávaní hornin - Komatiit [online]. petrol.sci.muni.cz, 2000, [cit. 2010-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Hovorka, D., 1978, Čadiče (bazalty) - ich typy a geotektonické postavenie. Mineralia Slovaca, 10, 3, s. 261-276
- ↑ Kilburn, C.R.J., 2000, Lava flows and flow fields. in Sigurdsson, H. (Editor), Encyclopedia of Volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 291-305
- ↑ Dann, J.C., 2001, Vesicular komatiites, 3.5-Ga Komati Formation, Barberton Greenstone Belt, South Africa: inflation of submarine lavas and origin of spinifex zones. Bulletin of Volcanology, 63, s. 462–481
- ↑ Kerr, A.C., 2005, La Islade Gorgona, Colombia: A petrological enigma? Lithos, 84, s. 77–101
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komatiit
