Preskočiť na obsah

Konflikt v Cabinde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Konflikt v Cabinde bol násilný vnútroštátny konflikt v oblasti Cabinda v Angole, ktorý prebieha od polovice 20. storočia. Jeho hlavnými aktérmi sú angolská vláda a Front za oslobodenie enklávy Cabinda (FLEC), ktoré žiada nezávislosť (samostatnosť) od Angoly. Súčasná situácia v provincii Cabinda je stále napätá, problém úplne nevyriešila ani mierová dohoda z roku 2006.

Angolská provincia (exkláva) Cabinda leží na pobreží Atlantického oceána, severne od Angoly, s ktorou nemá spoločnú hranicu. Hraničí s Demokratickou republikou Kongo na juhu a Kongom na severe. Pôvodne nepatrila Angole, bola k nej pričlenená v roku 1956. V 50. rokoch 20. storočia bola na tomto území objavená ropa a v ďalšej dekáde už začala ťažba.[1]

Dôležitosť Angoly ako producenta ropy postupne stúpala (v roku 2007 sa stala členom OPEC a v roku 2009 sa stala najväčším africkým producentom ropy). Nakoľko cabindská ropa tvorí vyše 50 % celkovej produkcie krajiny, je pre Angolu veľmi dôležitá. Do tejto provincie však smeruje len zlomok daní získaných z cabindskej ropy, takže provincia zostáva chudobná a zaostalá a vláda jej nie je ochotná poskytnúť väčšiu časť ziskov z týchto príjmov.

Nedostatočné príjmy z ropy nie sú jediným motívom snahy o nezávislosť provincie Cabinda. Ďalším sú historické súvislosti.[2]

Historické a ekonomické súvislosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Cabinda leží na pobreží Atlantického oceánu a od Angoly je oddelená pásmom územia Demokratickej republiky Kongo širokým približne 60 km. Územie Cabindy pôvodne nepatrilo Angole. V roku 1885 sa stala portugalským protektorátom nazývaným „portugalské Kongo“, čo znamenalo väčšiu nezávislosť ako mala angolská kolónia. Táto historická a kultúrna odlišnosť je jedným z argumentov, ktorým FLEC obhajuje právo cabindskej provincie na samostatnosť.

Cabinda bola pričlenená k Angole v roku 1956. Reakciou bolo založenie hnutia FLEC (Frente da libertação do enclave de Cabinda - Front za oslobodenie enklávy Cabinda) v roku 1963, s cieľom získať opätovnú nezávislosť od Angoly. Cabinda je územie veľmi bohaté na zásoby ropy – tá tu bola objavená v roku 1954 a odvtedy prispieva značnou mierou k sporu s angolskou vládou.

V roku 1975 vstúpila armáda Angoly, ktorej pomáhali kubánske vojská, do Cabindy, aby získala cabindské ropné polia.[1] V súčasnosti produkuje oblasť Cabindy vyše 50 % angolskej ropy, preto je pre Angolu ekonomicky významná. Pre svoje prírodné zdroje je Cabinda často označovaná ako „Kuvajt Afriky“. Cabinda disponuje aj zásobami zlata, uránu, diamantov a vzácneho dreva. Toto bohatstvo však neprispieva k zvyšovaniu životnej úrovne miestneho obyvateľstva. Zisk využíva vláda a ropné spoločnosti zo zahraničia. Cabinda dostáva len 10 % z ročného zisku Angoly z produkcie ropy. Jej obyvatelia preto zostávajú v chudobe a kvôli pretrvávajúcim nepokojom mnohí z nich oblasť opustili.[3][2]

Aktéri konfliktu

[upraviť | upraviť zdroj]

Angolská vláda sa do intenzívneho boja s FLEC pustila až v roku 2002. Jej primárnym cieľom je zachovať zvrchovanosť Angoly v provincii Cabinda zo strategických (ekonomických) dôvodov. Počas vojny sa snažila donútiť FLEC k jednaniam. Jednou z príčin ich neúspechu bolo, že jednotlivé frakcie FLEC majú odlišné vízie budúcnosti Cabindy, a front tak nemá jednotné velenie.

Separatisti

[upraviť | upraviť zdroj]

Front za oslobodenie enklávy Cabinda (FLEC) vznikol v roku 1963. Počas celej svojej existencie je vnútorne značne roztrieštený. Medzinárodnú pozornosť si FLEC získal až útokmi na futbalových hráčov Toga počas zápasov o Africký pohár v roku 2010, ku ktorým sa prihlásil.

Počas 80. rokov sa FLEC v dôsledku odlišných postupov na dosiahnutie nezávislosti (nezávislosť verzus autonómia) roztrieštil na viacero segmentov. V roku 1984 vznikla organizácia Ozbrojené sily Cabindy FLEC-FAC (Forças Armadas de Cabinda) a Obnovená FLEC (FLEC Renovada, FLEC-R).

FLEC-FAC predstavuje ozbrojenú časť hnutia, ktorá požaduje úplnú samostatnosť bez kompromisov. Organizácia odmieta dohodu z roku 2006 a podporuje možnosť referenda o budúcnosti Cabindy, na ktorom by sa mali zúčastniť len obyvatelia provincie. S týmto návrhom nesúhlasí vláda, ktorá považuje otázku Cabindy za záležitosť celého štátu.

FLEC-R považuje za svoj hlavný cieľ dosiahnutie nezávislosti umiernenou cestou. Táto frakcia stále považuje Cabindu za portugalský protektorát, preto sa často obracia na Portugalsko. Bývalá koloniálna veľmoc Portugalsko sa v konflikte nechcelo angažovať, nakoľko ho považuje za záležitosť Angoly.[4] Vzhľadom na diplomatický prístup je FLEC-R pre angolskú vládu prijateľnejší partner. Ich spolupráca vyústila do prímeria v roku 1995, dohody s vládou v roku 1996 a do Memoranda o porozumení v roku 2006.

Snahu o vyriešenie konfliktu mala aj katolícka cirkev, ktorá spolu s ostatnými nevládnymi a komunitnými organizáciami vytvorila Hnutie za mier. Bola tiež vytvorená Ad hoc komisia pre ľudské práva v Cabinde a Koalícia pre zmiernenie, transparenciu a občianstvo, ktoré sa snažili poukázať na situáciu v Cabinde vypracovaním správ o porušovaní ľudských práv počas vládnej ofenzívy v rokoch 2002 – 2003.

V roku 2004 vzniklo Cabindské fórum pre dialóg (CFD), ktoré tvorili zástupcovia všetkých frakcií FLEC a ostatných organizácií. Toto fórum malo byť zástupcom v jednaniach s vládou a bolo dôležitou súčasťou pri vyjednávaniach počas roka 2006.

Aktuálny stav konfliktu

[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko mierová dohoda z roku 2006 nebola prijatá všetkými stranami konfliktu, najmä predstaviteľmi FLEC-FAC, konflikt stále pokračuje. Napriek tomu, že angolská vláda považuje konflikt s FLEC za vyriešený a napriek viacerým snahám o dosiahnutie prímeria a ukončenie nepokojov po roku 2006 sa nepodarilo konflikt ukončiť.

Nepokoje v určitej miere pretrvávajú dodnes. Konfliktu v Cabinde nebola v rámci medzinárodného spoločenstva venovaná väčšia pozornosť, a preto je často označovaný ako „zabudnutá vojna Afriky“. Snahy o jeho zmiernenie prichádzali zvnútra krajiny a od okolitých štátov. V Cabinde je stále prítomná angolská armáda, ktorá kontroluje bezpečnosť ropných spoločností a bráni eskalácii napätia. Vzhľadom na monopolný prístup vlády k ropným zásobám je pravdepodobné, že sa oblasť nebude ekonomicky rozvíjať.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KONÉ, J. The Right of Self-Determination in the Angolan Enclave of Cabinda [online]. [Cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
  2. a b PORTO, J.G. Cabinda: Notes on a soon-to-be-forgotten war [online]. [Cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
  3. SHANTZ, J. Cabinda: Africa´s Forgotten War [online]. [Cit. 2018-11-20]. Dostupné online. Archivované 2018-04-22 z originálu.
  4. TALI, J.M.M. Cabinda between ‘no peace’ and ‘no war’ [online]. [Cit. 2018-11-20]. Dostupné online. Archivované 2012-04-02 z originálu.
  5. IRIN. Cabindan separatists in exile deny end to conflict [online]. [Cit. 2018-11-20]. Dostupné online.