Kontrastné videnie
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Kontrastné videnie je schopnosť vnímať zrakom kontrast medzi daným objektom a jeho okolím, s ktorým ho porovnávame.
Jedným z parametrov hodnotenia zraku je určiť, aký musí byť minimálny kontrast objektu, aby mohol byť videný. Objekty môžeme vnímať len vďaka tomu, že sietnica je schopná rozpoznávať rozdiely v jase a vo farbách medzi rôznymi oblasťami objektu. Tieto rozdiely musia byť natoľko zreteľné, aby na sietnici vznikala vnímateľná diferencia intenzity osvetlenia.
Čím je vo farebnosti väčší rozdiel medzi objektom a okolím, s ktorým ho porovnávame, tým ostrejší obraz možno vnímať.
- Slabo šedé písmeno na bielom papieri má slabý kontrast, kým čierne písmo má kontrast vysoký.
- Niekedy možno zvýšiť kontrast tým, že podklad/ okolie bude tmavé (čierne, tmavozelené alebo tmavomodré) a písmo bude bledé (biele alebo žlté).
- Sprievodným znakom mnohých druhov ochorenia zraku býva obmedzená schopnosť kontrastného videnia (napr. pri katarakte, pri atrofii očného nervu a degenerácii sietnice).
Ak odskúšame zrak pacienta za pomoci rovnakej optotypovej tabuľky pre dva rôzne stupne kontrastu, zistíme, že hodnoty pri nižšom kontraste sú nižšie ako tie, ktoré boli namerané pri vysokom kontraste. Optotypy horizontálneho radu patria k rovnakej úrovni videnia, ich kontrast sa postupne znižuje z maximálnych na minimálne hodnoty. Ak teda zohľadníme optotypy, je jasné, že najmenší viditeľný podnet sa s úbytkom kontrastu stále zväčšuje. Krivka zdôrazňuje vzťah medzi dosiahnutou úrovňou videnia a optotypovým kontrastom. Ak sa pri nezmenenom kontraste mení veľkosť vnímaného podnetu, zisťuje sa úroveň videnia pri rôznych stupňoch kontrastu. Ak sa ponechá veľkosť podnetu a redukujú sa hodnoty kontrastu, skúma sa citlivosť pacienta na kontrast.
Pri bežných vyšetreniach sa zrak skúma na základe schopnosti rozpoznávať kontrastné objekty, ktoré sa zmenšujú. Ak dokáže jedinec rozpoznať aj objekty najmenšej veľkosti, má vynikajúci zrak. Alternatívne sa môžu ponúknuť aj objekty rôznej veľkosti, u ktorých sa zisťuje najnižší ešte viditeľný kontrast. Tu má najlepší zrak ten, kto má najvyššiu citlivosť na kontrast. Zmysel týchto vyšetrení spočíva v tom, že bežnom živote musíme rozpoznávať nielen malé objekty a detaily, ale taktiež objekty s nízkym kontrastom. Určovanie citlivosti na kontrast sa preto hodí na posudzovanie mobility pacientov v miestnosti viac, ako skúšanie samotného zraku. Rovnako sa hodí aj na určovanie schopnosti rozpoznávať tváre za zníženého kontrastu, napríklad pri hmle alebo šere.