Kopec (Košecké Podhradie)
Kopec | |
miestna časť obce Košecké Podhradie | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Ilava |
Región | Stredné Považie |
Nadmorská výška | 424 m n. m. |
Súradnice | 48°57′06″S 18°20′48″V / 48,951707°S 18,346573°V |
EČV (do r. 2022) | IL |
Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
Interaktívna mapa miestnej časti
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kopec je miestna časť obce Košecké Podhradie, do roku 1968 samostatná obec. Nachádza sa viac ako 10 kilometrov od okresného mesta Ilava a 5 kilometrov od Košeckého Podhradia (časti Veľké Košecké Podhradie a Malé Košecké Podhradie geograficky tvoria spojenú obec).
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o Kopci pochádza z roku 1397, vtedy sa uvádza ako Kopech[1]. Názvy: 1773/1786 - Kopecz; 1808 - Kopecz; 1863-1902 - Kopec; 1907-1913 - Tóthalom; 1920-1976 - Kopec[2]. V roku 1968 došlo k zlúčeniu obcí Kopec a Veľké Košecké Podhradie[1].
Podľa legendy Kopec založil drevorubač menom Turza. Táto povera sa traduje medzi obyvateľmi ale zdroj, ktorý by ju potvrdil chýba.
Ďalšia povera sa viaže k názvu obce. Variácií tohto príbehu je viacero ale jedno majú všetky spoločné - jedlo. Podľa danej povery pútnici (v jednej verzii mnísi) cestovali po obciach a zavítali do Zliechova, tu im obyvatelia naložili málo jedla a tak vznikol názov Zlíchov - Zliechov. Ďalej na svojej ceste zavítali do obce Košecké Rovné, kde im naložili jedlo do roviny s tanierom, odtiaľ názov Rovné. Ich treťou zastávkou bola malá dedinka Stredná (Horná a Dolná Stredná). V tejto obci pútnici dostali strednú porciu jedla, od toho názov Stredná. Nakoniec zavítali do Kopca, kde im naservírovali kopce jedla, na základe toho sa vraj dedina pomenovala Kopec. Skutočný pôvod názvu sa však stratil v čase.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b História [online]. [Cit. 2021-05-19]. Obec Košecké Podhradie [online]. Dostupné online.
- ↑ Kopec [online]. Rodokmeň [online], [cit. 2021-05-19]. Dostupné online.