Preskočiť na obsah

Kostimulácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kostimulácia je proces, ktorý sa vyskytuje pri aktivácii imunitného systému. Prebieha pri aktivácii T-lymfocytov a je nevyhnutný pre vývoj špecifickej imunitnej odpovedi. Ide o antigén nešpecifický signál, bez ktorého nedôjde k správnej aktivácii imunitnej odpovede [1].

Na to aby T-bunky boli plne aktívne a funkčné potrebujú 2 signály. Prvý signál, ktorý dostanú je antigén špecifický. Pri tomto dochádza k pomerne dlhej interakcii T-bunky a antigén prezentujúcej bunky (APC) prostredníctvom mnohých T-bunkových receptorov (TCR) a MHC peptidových komplexov. . Pri druhom signále začnú T-lymfocyty s príslušnou špecifitou proliferovať [1][2].

Molekuly zapojené v kostimulácii

Molekuly zahrnuté v kostimulácii sú pomerne dobre preskúmané (Obr. 1). Medzi najlepšie preštudované patria molekuly B7-2 (CD86) na APC a CD28 na T-bunke. Interakcia medzi týmito molekulami vedie k stimulácii T-bunky. Ak dôjde k naviazaniu CTLA-4 molekuly na aktivovanej T-bunke na B7-1 (CD80) na APC dôjde k inhibícii imunitnej odpovede, čo je dôležité pre ukončenie imunitnej odpovede keď už nie je potrebná. Ďalšie molekuly zahrnuté v kostimulácii sú ICOS a ICOS-L, ktoré riadia skôr polarizáciu T-lymfocytov. OX40 a OX40L významná úloha v imunite a tolerancii. Existujú rôzne rodiny kostimulačných molekúl [3] [4].

B-bunky rozpoznávajú antigén rôznymi spôsobmi. Prvý spôsob je rozpoznanie cez B-bunkové receptory (BCR). B-bunka dokáže prezentovať antigén cez MHC II molekuly. Ďalší signál pochádza od T-bunky. Pri tejto interakcii dochádza k naviazaniu molekúl CD40 na B-bunke a CD40L na T-bunke. Tento signál je potrebný na prežitie a proliferáciu B-bunky[5].Kostimulácia môže prebiehať aj prostredníctvom komplementových receptorov. Komplex, ktorý vznikne pri tomto procese ja nazýva koreceptorový komplex a zvyšuje senzitivitu voči antigénu, čo v tomto prípade sú väčšinou mikróby[6].

Využitie v terapii

[upraviť | upraviť zdroj]

Blokácia kostimulačných signálov sa dá využiť aj v klinickej praxi. Príkladom je Belatacept, čo je selektívny blokátor kostimulácie, ktorý sa využíva ako prevencia rejekcie orgánu pri transplantácii obličky [7]. Ďalšia možnosť je Abatacept, čo je proteín, ktorý selektívne moduluje aktiváciu naivných T-buniek, čo ovplyvňuje imunitnú odpoveď a má vplyv na skorý vývoj reumatickej artritídy [8].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b SHARPE, Arlene H.. Mechanisms of Costimulation. Immunological reviews, 2009-5, roč. 229, čís. 1, s. 5–11. PMID: 19426211 PMCID: PMC2928676. Dostupné online [cit. 2018-08-27]. ISSN 0105-2896. DOI10.1111/j.1600-065X.2009.00784.x.
  2. ZÁKLADY IMUNOLOGIE V.HOŘEJŠÍ, J.BARTŮŇKOVÁ, T.BRDIČKA, R.ŠPÍŠEK 6. VYDÁNÍ TRITON, PRAHA 2017. [s.l.] : [s.n.].
  3. CHEN, Lieping; FLIES, Dallas B.. Molecular mechanisms of T cell co-stimulation and co-inhibition. Nature reviews. Immunology, 2013-4, roč. 13, čís. 4, s. 227–242. PMID: 23470321 PMCID: PMC3786574. Dostupné online [cit. 2018-08-27]. ISSN 1474-1733. DOI10.1038/nri3405.
  4. LAUREN,, Sompayrac,. How the immune system works. Chichester, West Sussex : [s.n.]. (Fifth edition.) Dostupné online. ISBN 9781118997826.
  5. SEDA, Vaclav; MRAZ, Marek. B-cell receptor signalling and its crosstalk with other pathways in normal and malignant cells. European Journal of Haematology, 2015-3, roč. 94, čís. 3, s. 193–205. PMID: 25080849. Dostupné online [cit. 2018-08-27]. ISSN 1600-0609. DOI10.1111/ejh.12427.
  6. K., Abbas, Abul. Cellular and molecular immunology. Philadelphia : Saunders, 2003. (5th ed.) Dostupné online. ISBN 0721600085.
  7. SHEN, Jinshan; TOWNSEND, Robert; YOU, Xiaoli. Pharmacokinetics, Pharmacodynamics, and Immunogenicity of Belatacept in Adult Kidney Transplant Recipients. Clinical Drug Investigation, 2014, roč. 34, čís. 2, s. 117–126. PMID: 24217983 PMCID: PMC3899455. Dostupné online [cit. 2018-08-27]. ISSN 1173-2563. DOI10.1007/s40261-013-0153-2.
  8. SCHIFF, Michael. Subcutaneous abatacept for the treatment of rheumatoid arthritis. Rheumatology (Oxford, England), 2013-6, roč. 52, čís. 6, s. 986–997. PMID: 23463804 PMCID: PMC3651617. Dostupné online [cit. 2018-08-27]. ISSN 1462-0324. DOI10.1093/rheumatology/ket018.