Premonštrátsky kláštor (Leles)

Pohľad na premonštrátsky kláštor v obci Leles

Premonštrátsky kláštor je sakrálny komplex z 12. storočia nachádzajúci sa na okraji obce Leles na juhovýchode Slovenska, v okrese Trebišov v Košickom kraji. Súčasťou kláštora je aj kláštorný kostol Nájdenia sv. Kríža a kaplnka sv. Michala.

História

13. – 14. storočie

V roku 2014 ubehlo presne 800 rokov od prvej písomnej zmienky o kláštore (1214). Kláštor ale môžeme datovať skôr už v rozmedzí rokov 1188 - 1196, vďaka čomu predstavuje najstarší kláštor v Zemplínskom regióne. Miesto založenia nebolo vybraté náhodne, výhodná poloha len urýchlila vývoj konventu ako aj osady. Leles bol styčný bod a miesto kde bola prvoradá duchovnosť ale bolo to aj centrum práva. Premonštráti mali tzv. hodnoverné miesto Locum credibilis (notársky úrad). Vytvárali šľachte a pospolitému ľudu, ale najmä šľachte miesto, kde si mohli overovať úradné listiny.

Leles a jeho kláštor patrí k ďalším dvom kláštorom na území terajšieho Košického arcibiskupstva. Po rozdelení Panónie Maďarmi obec pripadla kráľovskému hradu Zemplín. Z vlastníctva hradu ho vyčlenil kráľ Belo II. a daroval ho Boleslavovi, ktorý sa neskôr stal biskupom vo Vacove.

Listina pápeža Inocenta III. z roku 1199 hovorí o biskupovi Boleslavovi z maďarského Vacova, v súvislosti s ktorým sa spomínajú peniaze určené na výstavbu kláštora. Boleslav dal k prízemnej budove kláštora v roku 1210 vybudovať kostol, ktorý bol zasvätený Svätému Krížu. Posvätil ho jágerský biskup. Spočiatku kláštor patril k Jágerskému biskupstvu až do roku 1348. V roku 1400 začal byť kláštor jurisdikčne podriadený ostrihomskému arcibiskupovi.Táto listina je pretransformovaná do už zachovanej listiny z roku 1214, v ktorej stojí, že vacovský biskup zanechal kláštoru v Lelesi celý svoj osobný majetok. Opátstvo bolo založené s pomocou rehoľníkov, prichádzajúcich priamo zo srdca rádu kláštora vo francúzskom Prémontré.

V roku 1213 tiahol okolo Lelesa na výpravu do Holiča Ondrej II, ktorého sprevádzala manželka Gertrúda Meranská matka Bela, Ondreja, Márie a predovšetkým budúcej svätej Alžbety. Pôvodná stavba i celá obec boli ťažko poškodené počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Románsky kláštor bol poškodený museli postaviť nový gotický kostol. Kostol vznikol v rokoch 1315-1366 spolu s východným krídlom kláštora, v ktorom sa zachovala gotická kaplnka. Od konca 13. storočia sa kláštor stál hodnoverným miestom. Jeho úlohou bolo opatrovať listiny z celého kraja – stredoveké notárstvo, čo trvalo až do roku 1567. Súčasne sa tu žiaci v pisárskych školách učili koncipovať rozličné úradné písomnosti.

V priebehu viacerých stáročí bol kláštor a Kostol sv. Kríža pod vplyvom viacerých šľachtických rodov, čo malo za následok zásah mocných do života kláštora. Objektom túžob sa stal predovšetkým majetok kláštora. Kláštor bol mnohokrát vyrabovaný. Až prepošt Ján Péči, ktorý sľúbil vernosť cisárovi Ferdinandovi, bol poverený opevniť kláštor múrmi, baštami kvôli bezpečnosti.

16. – 17. storočie

Leles sa stal typickým zemepánskym mestečkom. V roku 1557 mala obec 12 port, 8 sluhov, 8 chudobných a 3 strážcov v kláštore. V priebehu 14. a 15. storočia objekt prepošstva zrekonštruovali a rozšírili, postupne dobudovávali ďalšie krídla, čo vyvrcholilo v roku 1533 vybudovaním silného opevnenia v súvislosti s blížiacim sa tureckým nebezpečenstvom. Na severnej stane pristavili krídla, umiestnili vstupnú bránu pravdepodobne s padacím mostom. V roku 1623 – 1639 upravili mohutnú vežu, ktorá chránila vstup do areálu.

Najviac bol kláštor zničený v roku 1555 členmi rodiny de Perény, ktorí boli šíriteľmi protestantizmu. V tom čase sa majetok kláštora rozdelil na 3 časti medzi svetských vlastníkov ( Alexander Nagy-Mitali, František Vekei, Peter Panka) až čadský biskup Pavol Segedi získal majetok v roku 1588 späť. V roku 1620 Štefan Telekeši obnovil, kostol a kláštor v Lelesi. V nastavajúcich rokoch už kostol spravovali premonštráti až kým rakúsky cisár Jozef II. v roku 1787 rád nezrušil.

V Lelesi sa vystriedalo veľa prepoštov, administrátorov, ktorí spravovali majetok. K jedným z najvýznamnejších patrí gróf prepošt Karol František Kunitz-Wiessenburg. Prispel k významnému zveľaďovaniu majetku, rozšíreniu hospodárskych budov, odborne usporiadal písomnosti v archíve. Prestaval Kláštor a doplnil ho o druhé poschodie. Kostol dal zrekonštruovať, zaopatril novými oltárami, bohato vystrojil kostolnými rúchami a nádobami. V tomto období prešla výraznou rekonštrukciou aj Kaplnka sv. Michala.

19. – 20. storočie

Od roku 1802 bol kláštor pod správou Jasovského opátstva. V tomto roku začal kláštor opäť plniť svoju funkciu a to aj overovacieho miesta, keď cisár František II. obnovil v Uhorsku činnosť premonštrátov. Svoju činnosť museli premonštráti prerušiť v období socializmu až do roku 1989. Od roku 1989 premonštráti vykonávajú svoju duchovnú činnosť až dodnes. V tom čase tu taktiež dožívali svoj život vyslúžili kňazi a rehoľníci. Takto funguje až do roku 1945 - 1950 kedy ho štátna komunistická moc v rámci akcie "K", ktorú pán Jan Chryzostom kardinál Korec nazval barbarská noc, násilne zrušila a nechala tam stredné odborné učilište poľnohospodárske. V tom období sa vzácna kaplnka stala skládkou umelých hnojív a z jednej strany kaplnky boli zhotovené sociálne zariadenia, čo malo za následok ošarpané omietky, zdevastované okolie a premakajúce steny.

Po roku 1989 - 1990 sa kláštor v Lelesi stáva súčasťou kláštora v Jasove. V roku 1994 bol kláštor odovzdaný do správy premonštrátskej rehole. Kaplnku sv. Michala aj s cennými maľbami nechal v 90-tych rokoch zrekonštruovať Jasovský opát Tomáš. Kaplnka bola aj vysvetená.

Súčasnosť

V súčasnosti prebieha v areáli kláštora archeologický výskum. V interiéri na mieste Rajského dvora sa našlo 29 objektov a 36 hrobov, čo spolu s nálezmi z roku 2013 tvorí 54 hrobov, väčšina z nich pochádza z 11. storočia. Medzi ďalšie nálezy patrí bloková stavba staršieho kláštora z tehál plevoviek (12. – 13. storočie).

Rajská záhrada je tzv. krížová chodba, ide o miesto, kde je v strede umiestnená voda symbolizujúca krst, prameň života, nový život a okolo v obdĺžniku, resp. vo štvorici sa pohybovali rehoľníci, ktorí v kláštore žili a modlili sa.

Kláštor a jeho prínos

Členovia rádu sa po osem storočí snažili vyvíjať činnosti na poli cirkevného života, priniesli pokrok v hospodárskej kultúre, mali kláštornú školu, venovali sa aj chorým a chudobným. Mnohí z prepoštov zastávali vysoké a zodpovedné funkcie. Kláštor ako hodnoverné miesto urobil veľkú službu súdnictvu, jeho činnosť sa rozprestierala do 12 žúp. Materiál archívu je bohatým zdrojom v oblasti práva, rodinnej histórie, genealógie a tvorby pečiatok.

Exteriér

Schématický nákres pôdorysu kláštora

Trojpodlažná troj priestorová stavba je z južnej strany uzavretá gotickým kostolom. Gotická stavba z roku 1315 - 1366 tvorí južné krídlo štvorosového masívu kláštora, uzatvárajúceho ústredný dvor kedysi obtočeným arkádami krížovej chodby. Na východnej strane podopierajú stavbu kostola oporné piliere, ktoré členia aj polygonálnu apsidu kaplnky a pokračujú aj v exteriéri kostola na východe. Kaplnka je situovaná v južnom krídle kláštora spolu s kostolom. Ústredný dvor má renesančné arkády. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnej strane má prestavanú vežu barokovo upravenú so zvonicovou strechou.

Interiér

V budove kláštora sú v prízemí renesančné hrebienkové klenby, zatiaľ čo v patroch sú rovné stropy. Barokovo tepaná mreža uzatvára na prízemí schodište, vedúce na poschodie.

Kostol sv. Kríža

Kostol Nájdenia sv. Kríža bol postavený v 14. storočí, presnejšie v rokoch 1315 - 1366. Stavba bola v priebehu 17. a 18. storočia barokizovaná, renovovaná bola až v roku 1892. V súčasnosti tvorí východné krídlo kláštora, ktorého súčasťou je aj gotická kaplnka sv. Michala.

Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Priestor kostola uzatvárajú krížové klenby s vyžľabenými rebrami, dosahujúce na konzoly a prípory. Tie sú zakončené konzolami s gotickým akantom. V interiéri sa tiež nachádzajú polkruhovo zakončené barokové okná typické pre architektúru 17. storočia rovnako ako aj barokový triumfálny oblúk. Hlavný oltár od J. Hartmanna v rokokovom slohu, tiež označovaným ako pokračovanie baroka, bol postavený v rokoch 1744-1750. Ústredným obrazom hlavného oltára je obraz sv. Heleny a nadstavcový reliéf Božieho oka. Tvoria ho taktiež postavy dvoch biskupov a dvoch kráľov. Neskorobaroková kazateľnica postavená v polovici 18. storočia je rozmanitá svojim rezbárskym vyhotovením ale i množstvom sôch nachádzajúcich sa nielen na parapete ale aj baldachýnovom zastrešení.

Kaplnka sv. Michala

V juhovýchodnom rohu kláštora, hneď vedľa sakristie sa nachádza kapitulná sieň, v súčasnosti označovaná ako kaplnka sv. Michala. Kaplnka má pozdĺžny obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom na východe. Osvetľujú ju tri barokové polkruhové okná, pod ktorými sa nachádzajú zvyšky ostenia pôvodných gotických okien. V rohoch sa nachádzajú zvyšky gotických konzol pri niektorých sa čiastočne zachovali aj nábehy rebrovitej klenby. Maľby v kaplnke boli členené do štyroch horizontálnych pásov. Najnižší pás bol v dôsledku zvlhnutia stien celkom poškodený. Na južnej stane kaplnky je maľba venovaná Poslednému súdu. Zobrazuje dvoch anjelov, ktorí trúbia a zvolávajú na posledný súd, zo zeme vyliezajú mŕtvi. Maľby zobrazujú aj archanjela Michala, ktorý drží váhy s ľudskými dušami. Maľby na severnej strane boli o mnoho viac poškodené a preto aj ich identifikácia je o mnoho ťažšia. Najvrchnejší pás je od stredného oddelený dvoma riadkami gotického nápisu, ktorý pochádza z konca 14. storočia. Keďže maľby boli poškodené aj písmo sa dá veľmi ťažko prečítať. Ďalšia maľba bola označená ako stretnutie Krista s Veronikou, sv. Alžbeta vdova a uhorskí králi. Gotické maľby kaplnky, ktoré sa zachovali, svedčia o významnom postavení premonštrátov nachádzajú sa tam veľmi náročné ikonografické zobrazenia, ktoré neboli určené pre verejnosť, ale iba pre úzky okruh vzdelaných ľudí.

Galéria

• 
  Interiér kaplnky sv. archanjela Michaela v premonštrátskom kláštore v Lelesi
• 
  Výmaľba presbytéria, kaplnka sv. archanjela Michaela
• 
  Gotický lomený portál
• 
  Gotická freska
• 
  Sediaca postava s Veraikonom na severnej stene kapitulnej siene, dnešná kláštorná kaplnka.
• 
  Fragment nápisovej pásky pochádzajúci zo 14. storočia oddeľujúci pás malieb na severnej strane kláštora. Dole zástup kráľov, dnešná kláštorná kaplnka, Leles.
• 
  Dve svätice. Maľba umiestnená nad fragmentom nápisovej pásky.
• 
  Štvorlistové motívy vyobrazené na výmaľbe ľavej niky na prízemí.
• 
  Zobrazenie pekla s veľkou postavou Lucifera, výjav Posledného súdu pod emporou.

Literatúra

• Križanová Eva, Puškárová Blanka. Turistický lexikón: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, 1990. ISBN 8070960930
• Polla Bello. Východoslovenské hrady a kaštiele. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1980
• Bellan Stano, Vojček Alexander. 55 najkrajších gotických pamiatok Slovenska, Príroda, 2009
• Juránková Jana. Príspevok k ikonografii výmaľby kapitulnej siene kláštora v Lelese, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Monumet revue, ročník 1, číslo 2, 2012, dostupné na internete https://www.pamiatky.sk/sk/page/monument-revue

Externé odkazy

• pamiatkynaslovensku.sk
• relácia História a my, 13.11.2014