Kostol svätého Jakuba (Kysucké Nové Mesto)

Farský kostol sv. Jakuba
Kostol sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste
Patrocínium: sv. Jakub starší
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Kysucké Nové Mesto
Mesto	Kysucké Nové Mesto
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná
- diecéza	Žilinská
- dekanát	Kysucké Nové Mesto
Súradnice	49°18′21″S 18°47′21″V
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	504-10721/0
- dátum zápisu	7. 6. 1993
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci Kysuckého Nového Mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Saint James the Greater church, Kysucké Nové Mesto
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Farský kostol svätého Jakuba je stavba z 13. storočia nachádzajúca sa v Kysuckom Novom Meste v blízkosti hlavného námestia. Je zasvätený patrónovi mesta, svätému Jakubovi. Pôvodne ide o gotickú stavbu, ktorá bola v minulosti viackrát zničená požiarom.

Dejiny

Prvé zmienky o kostole sú už z roku 1284, kedy bol kostol pravdepodobne drevený. Avšak z tohto obdobia sa z neho nič nezachovalo, pretože v roku 1591 úplne vyhorel spolu s okolitými stavbami. Novo postavený kostol bol kamenný, zakončený klenbou. Mal kamennú vežu so 4 zvonmi. Vstupná predsieň ostala drevená. V roku 1643 boli spomenuté aj vežové hodiny, ktoré boli znakom mesta. Vstupná časť bola drevená. V interiéri kostola sa nachádzali 2 oltáre a krypta rozdelená na 3 časti. V presbytériu boli pochovaný kňazi a rodina Suňogovcov. V mestskej časti boli pochovaní majetnejší občania a pod lavicami je pochovaná rodina Hrabovských. Táto krypta dodnes existuje, avšak verejnosti je neprístupná. Od 10. novembra 1665 až do roku 1673 bol kostol v rukách luteránov. Bočný oltár sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1710. V roku 1719 dostal nový bohato zdobený hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba, ktorý bolo možné príležitostne vymieňať podľa cirkevného kalendára. O rok neskôr bola nadmurovaná veža. Zo starých zvonov vyrobili jeden nový o váhe 172 kg s obrazom sv. Jakuba a Panny Márie. Na zvone bol aj erb rodiny Suňogovcov. Taktiež bola postavená poschodová fara, pretože predchádzajúca drevená už bola na spadnutie.

Námestie s kostolom v minulosti

23. mája 1748 v meste opäť vypukol požiar. Zhorela vstupná drevená časť, ktorú neskôr nahradili štvorhrannými kameňmi. Vytvorili nový vchod pri oltári sv. Rodiny z južnej strany a posilnili predsieňou. Kostol mal v tom čase podobu jednoloďovej stavby s polkruhovým uzáverom. Bol zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Fasáda bola členená pilastrami. Okná boli zväčšené a na chór bol prístup zvonku len pre mužov, učňov a tovarišov. V roku 1749 pribudla kostolu nová dlažba. O rok neskôr v roku 1750 je tu spomínaná veža s dvojitou baňatou strechou a pozlátený kríž nad ktorým bola podoba svätého Jakuba. V roku 1763 prebehla rekonštrukcia vežičky nad hlavným oltárom, odkiaľ sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia. V roku 1789 dostal kostol nový orgán za 500 zlatých.

V roku 1904 kostol opäť zachvátil požiar. Oheň značne poškodil trámy, ktoré prehoreli. Zvony, ktoré na trámoch držali sa zrútili, prerazili chrámovú strechu a roztavili sa. Zhoreli vežové hodiny, vzácne obrazy, Sviatosť oltárna a iné vzácne predmety. Po rozsiahlych škodách bol kostol v roku 1906 rekonštruovaný v neorománskom slohu. Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu vykonal staviteľ Ján Fulda.

Dnešná podoba

Od roku 1906 sa do fasády kostola už nijak vážnejšie nezasahovalo, takže si zachoval neorománsky vzhľad. Boli prevedené už len menšie úpravy ako napríklad namontovanie ústredného kúrenia, výmena zvonov, nová omietka, či veža pokrytá novým medeným plechom.

Popis exteriéru

Južný pohľad

Na vstupe do kostola sú mohutné dubové dvere, zavesené na pevnom okrasnom kovaní. Podobné, ale menšie sú dvere na vstupe dvoch bočných lodí. Zadná strana fasády má oporné piliere, podobne ako väčšina gotických stavieb. Na hlavnej veži sú z troch strán umiestnené združené okná s mohutnými žalúziami, ktoré sú polkruhovo zakončené. Veža je ukončená ťažkým betónovým krížom. Pred kostolom je umiestnený barokový pieskovcový kríž z roku 1796, ktorý ako jeden z mála veci nebol poškodený veľkým požiarom. Vedľa kostola sa nachádzajú dva hroby. Jeden patrí farárovi a dekanovi Jánovi Lottnerovi a druhý farárovi Jánovi Póstovi. Okolo kostola je postavené hradenie s betónovými stĺpmi. Medzi nimi sú kované ozdobné rámy vyplnené pevným pletivom.

Popis interiéru

V súčasnosti je to trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria. V bočných lodiach sú umiestnené lavice, ktoré sú drevené a ručne vyrezávané. Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením. Nad hlavným oltárom je svätostánok s vysokou sochou sv. Jakuba, ktorému je kostol zasvätený. Oltár a časť za ním nesie prvky gotického štýlu. Vo vrchnej časti je ukončený fialami na ktorých nájdeme kraby. V strede je umiestnená náboženská maľba veľkých rozmerov. Zlatou farbou sú zvýraznené prvky s organickým vzorom. Nájdeme tu najmä vzor ľalie, ale taktiež aj trojlistov a štvorlistov. Za hlavným oltárom je okrúhle okno, ktoré prináša do kostola východné svetlo. Steny kostola dosahujú na niektorých miestach až 2 metre. Stropy sú zdobené maľbami s náboženskými motívmi. Po ľavej strane hlavnej lode je v blízkosti oltára vybudovaná sakristia pre prípravu kňazov k vysluhovaniu sviatosti. Zo sakristia sa po schodoch vychádza na kazateľnicu. Tá dnes nie je využívaná, pretože kňazi využívajú reprodukčnú techniku. Kostol je zaklenutý valenými klenbami s lunetami. V bočnej kaplnke kostola sa nachádza súsošie Kalvárie od neznámeho barokového umelca. Kruchta je rozdelená na menšie časti. Nájdeme tu krakorce. Celá je nesená na odstupňovaných stĺpoch, ktoré nemajú hlavice. Výstup na chór vedie po točitom schodisku, ktoré je vyrobené z betónu a pokračuje vyššie až k zvonom, ktorých je 5. Počet schodov vo veži je 92.

Kaplnka svätého Kríža

Bola postavená v roku 1740 Mikulášom Kubicom. Mala dve okná na juh a jedno veľké smerom ku fare. Priečelie bolo upravené na zvoničku s dvoma zvonkami. Jeden z nich neskôr predali do Nesluše pre drevený kostolík. Zostal iba Zvon „Umieráčik“, ktorý daroval zakladateľ Ján Juráček (v dnešnej dobe sa nepoužíva). Na oltári sa nachádzal kríž, ktorý bol misijný z roku 1739. Chórus mala kaplnka až neskôr. Chodilo sa tam po drevených schodoch zvonku cez dvere, prerobené z pôvodného okna. V roku 1940 bola zrekonštruovaná. Vymaľoval ju majster Ján Škorvánek a bola tu umiestnená nová podlaha. V kaplnke sa nachádza najcennejší barokový oltár na Kysuciach na ktorom je miestami až 5 premalieb.

Kňazi

• Ján Lottner 1841 - 1876
• Ján Cvinček, 1898 - 1899
• Andrej Majer, 1899 - 1904
• Dr. Andrej Paldan, 1. 11. 1938 - 16. 4. 1948
• Štefan Hudec, 1. 12. 1948 - 30. 9. 1973
• Milan Krkoška, 1. 10. 1973 - 1. 9. 1991
• Ján Šmelka, 1. 09. 1991 - 1.7.2002
• Pavol Mazúch, 1. 07. 2002 - 30. 6. 2013
• Peter Holbička, 1. 07. 2013 -

Galéria

• 
  Kostol s baňatou strechou v minulosti
• 
  Vstup do kostola
• 
  Klenba nad hlavným oltárom
• 
  Hlavný oltár sv. Jakuba
• 
  Kruchta s krákorcami
• 
  Pohľad na vstup

Literatúra

• STRÁŇAN, M. : Kysucké Nové Mesto. Žilina : RUN - reklamná agentúra, 1998.
• KRAJSKÝ PAMIATKOVÝ ÚRAD ŽILINA: Pamiatková Zóna v Kysuckom Novom Meste. Žilina : Krajský pamiatkový úrad Žilina, 2013. 104 s, str. [22-25], [31-34], [59]
• ŠUŠOLIAKOVÁ, Ž. - VELIČKA, D.: Kostol sv. Jakuba Kysucké Nové Mesto. Žilina : Vydavateľstvo Alfa a Omega, s.r.o., 2013. 24 s.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Jakuba (Kysucké Nové Mesto)

Externé odkazy

• http://www.kysuckenovemesto.sk/prechadzka-mestom/articles/farsky-kostol.html Archivované 2017-08-20 na Wayback Machine
• http://www.historika.sk/kysuce/sakpk.htm Archivované 2016-04-06 na Wayback Machine