Kostol svätého Ondreja (Divina)
| Kostol svätého Ondreja | |
| farský kostol | |
 celkový pohľad na kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Tradičný región | Horné Považie |
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Obec | Divina |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| - provincia | Západná |
| - diecéza | Žilinská diecéza |
| - dekanát | Varín |
| - farnosť | Divina |
| Adresa | Divina 58 |
| - súradnice | 49°16′21″S 18°41′48″V / 49,272555°S 18,696775°V |
| Štýl | barok |
| Výstavba | 1773 – 1779 |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 1333/1 |
| - dátum zápisu | 25. 5. 1967 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint Andrew church, Divina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Ondreja v obci Divina je neskoro barokový, bol postavený v rokoch 1773 – 1779. Kostol budovali žilinskí murárski majstri. Na fare sa zachoval pôvodný plán s rezom a pôdorysom kostola. Nad vstupom do objektu sa nachádza aliančný erb Suňogovcov a Esterházyovcov. Kostol dal postavitť gróf Ján Nepomuk (*30. 4. 1728 – †1798) zo sliezskej vetvy Suňogovcov, spolu so svojou druhou manželkou, grófkou Žofiou Esterházyovou. Kostol bol po výstavbe benedikovaný Michalom Rudnayom, farárom v Kysuckom Novom Meste. Kostol 30. júna roku 1900 konsekroval nitriansky biskup Imrich Bende. Na južnej fasáde sú umiestnené slnečné hodiny. Pod kostolom je krypta, v súčasnosti neprístupná. V kostole sa nachádzajú aj dve vzácne barokové sochy sv. Floriána a sv. Antona Paduánskeho z polovice 18. storočia. Hlavný oltár pochádza zo začiatku 20. storočia. Organ z roku 1907 vyrobila firma Gebrűder Rieger z Krnova. Vo veži kostola sú umiestnené 4 zvony. Najstarší má latinský nápis a datovanie: F. UDIT MEIOANERNEST CHRISTELLIPOSO NIIANNO 1774. Ostatné zvony boli uliate v roku 1924. Okrem nich je vo veži aj drevený rapkáč používaný vo veľkonočnom období.[2] Objekt je Národnou kultúrnou pamiatkou.
Kňazi
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Loviškovič, 1771 – 1778 [3]
- Ladislav Špal, 1778 – 1792, administrátor
- Martin Bohilovič, 1793 – 1811, farár
- Ignác Morvaj, 1812 – 1831, farár
- Štefan Vaďon, 1831 – 1836, farár
- Ján Lottner, 1836 – 1841, farár
- Štefan Závodník, 1841 – 1850, farár
- Matej Šantroch, 1846 – 1850, kaplán
- Matej Šantroch, 1850 – 1899, farár
- Ján Grebeň, 1882 – 1884, kaplán
- Ján Cvinček, 1899 – 1909, administrátor
- Ján Cvinček, 1909 – 1932, farár
- Andrej Cvinček, 1916 – 1917, kaplán
- Jozef Omelka, 1932 – 1932, administrátor
- Vincent Šimkovič, 1932 – 1937
- Pavol Gašparovič Hlbina, 1934 – 1939, kaplán
- Jozef Štefánka, 1937 – 1944, farár
- Aladár Struhár, 1945 – 1954, farár
- Ľudovít Baláži, 1948 – 1950, kaplán
- Pavol Vanko, 1954 – 1956
- Páter Serafín Anton Miklovič, 1956 – 1961, administrátor
- František Geze, 1961 – 1969, farár
- František Geze, 1969 – 1971
- František Španúr, 1969 – 1971, administrátor
- Jozef Šuráb, 1971 – 1982, administrátor
- Anton Kubica, 1982 – 1984, administrátor
- Jozef Rojík, 1984 – 1988
- Jozef Šelinga, 1988 – 1989, administrátor
- Ján Šimko, 1991 – 1999
- Michal Janech, 1999 – 2012, administrátor
- Pavol Mičúch farár 2012 – 2015, farár
- Martin Poživenec, 2015-, farár [4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
- ↑ ŠUŠKA, P. (ed.): Divina, monografia. Divina: Obecný úrad Divina 2011
- ↑ Divina [online]. Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkev. Dostupné online.
- ↑ Poživenec Martin – farár [online]. Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkev. Dostupné online.