Kotvičník zemný
| Kotvičník zemný | |
 Kvet | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Tribulus terrestris Linnaeus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kotvičník zemný (Tribulus terrestris L.) je jednoročná poliehavá bylina z čeľade jarmovcovité (Zygophyllaceae), ktorá sa často používa v lekárstve alebo v doplnkoch výživy u športovcov.
Tribulus terrestris sa využíval už v tradičnej starovekej gréckej, čínskej aj indickej medicíne (ajurvéda) ako liek proti neplodnosti, impotencii a erektilnej dysfunkcii. Používal sa aj na zvýšenie libida. Výťažok z rastliny je v nekonvenčnej medicíne západných krajín populárny od 80. rokov 20. storočia. Používa sa na zvýšenie hladiny testosterónu v krvi, zvýšenie libida a ako adaptogén pre fyzicky aktívnych mužov.[2]
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod názvu rastliny treba hľadať v gréckom slove τρίβολος[3] (po slovensky: Kotvica plávajúca), ktoré sa do latinčiny prekladá ako "tribulos". Latinské slovo tribulus sa používalo pôvodne na označenie špicatej zbrane, no v klasickom Grécku sa toto slovo používalo už ako názov Kotvičníka zemného.
Pôvod a výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Rastlina pochádza pravdepodobne z piesočnatých morských pobreží Číny a Japonska. Ide o invazívny druh, ktorý sa postupne rozšíril aj do Európy, Ázie, Ameriky, Afriky a Austrálie. Kotvičník poznajú aj obyvatelia Indie, či Srí Lanky. V zahraničí sa pestuje kvôli svojim liečivým účinkom. Známy je pod názvom goat´s head, devil´s-thorn, burra gokharu či bindii.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]
Byľ: málo rozvetvená, dĺžka: 10 až 60 cm
Listy: krátke stopkovité, elipsový alebo kopijovitý tvar
Kvet: päťpočetný kvet žltej farby
Plod: suchý plod sa skladá z pätice rozložených, bradavičnatých a tvrdých plodov, po jeho bokoch sa nachádzajú špicaté pichliače
Semená: svetlo hnedá farba, vajcovitý tvar
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Kotvičník je rozšírený v Európe, Ázii, Afrike aj Austrálii. Pochádza pravdepodobne z piesočných morských pobreží Číny a Japonska. Typické miesto výskytu kotvičníka sú suché miesta, stepi, polopúšte. Darí sa mu aj na prímorských pieskoch, pasienkoch, popri cestách aj v záhradách.
Účinky
[upraviť | upraviť zdroj]Zbiera sa ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia a je známy svojimi blahodarnými účinkami.
Hlavné účinky kotvičníka:
- Pomáha pri problémoch s rôznymi zápalmi a močovými cestami
- Zlepšuje hormonálnu rovnováhu organizmu
- Znižuje hladinu cholesterolu
- Zmierňuje návaly tepla a upravuje tlak krvi[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2019.08. Prístup 04. október 2022
- ↑ "POKRYWKA, Andrzej, Zbigniew OBMIŃSKI, Jadwiga MALCZEWSKA-LENCZOWSKA, Zbigniew FIJATEK, Ewa TUREK-LEPA a Ryszard GRUCZA. Insights into Supplements with Tribulus Terrestris used by Athletes. Journal of Human Kinetics. 2014-01-8, 41(1): -. DOI: 10.2478/hukin-2014-0037. ISSN 1899-7562" [online]. [Cit. 2017-11-15]. Dostupné online. Archivované 2017-11-15 z originálu.
- ↑ "Charlton T. Lewis, Charles Short, A Latin Dictionary"
- ↑ Kotvičník zemný (Tribulus terrestris) – vedľajšie účinky a skúsenosti | Zdravina.sk [online]. zdravina.sk, [cit. 2018-06-14]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kotvičník zemný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kotvičník zemný
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- VALÍČEK, Pavel; KOKOŠKA, Ladislav; HOLUBOVÁ, Kamila. Léčivé rostliny třetího tisíciletí. Benešov : Start, 2001. 175 s. ISBN 80-86231-14-3.