Kremenec (hornina)
| Kremenec | |
 Kremenec sivej farby s typickou zrnitou textúrou, zbierky USGS. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň |
| Akcesórie | ílové minerály, muskovit, ťažké minerály |
| Vlastnosti | |
| Textúra | zrnitá, všesmerná |
| Farba | biela, sivastá, žltkastá, červenkastá |
Kremenný arenit alebo kremenec alebo ortokvarcit je spevnená usadená hornina, typ pieskovca s viac ako 95% kremenných zŕn.
Zloženie a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Kremence patria medzi zrelé sedimenty, veľkosť ich veľmi dobre opracovaných zŕn sa pohybuje od 2 do 0,05 mm. Obsahujú hlavne kremenné zrnká, ktoré tvoria až 95% všetkých zŕn[1]. Farba je svetlá od sivej cez žltkastú po červenkastú. Štruktúra zvykne byť zubovitá až mozaikovitá. Tmel býva kremitý.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]
Vznikajú v plytkom morskom - pobrežnom alebo riečnom prostredí s vysokou dynamikou alebo sú to eolické sedimenty. Podstatné je aj intenzívne prekremenenie - vylúhovanie nestabilných zŕn[2], vápnitých, ílovitých a kremitých sedimentov[3]. Pri prekremenení dochádza k spojeniu kremitého cementu so zrnami kremeňa, tak že je opticky kontinuitne orientovaný. Pri silnej litifikácii kremencov dochádza k intersticiálnemu rozpúšťaniu zŕn na miestach ich vzájomného styku. Petrologická zrelosť je dôsledkom veľmi dokonalej chemickej alebo mechanickej erózie, pravdepodobne i viacnásobného prepracovania počas trasportu. K ich vzniku mohlo dôjsť viacnásobným zvetraním a opätovným usadením na inom mieste vo viacerých cykloch[1].
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]
Pomerne veľkú hrúbky kremenných arenitov sa nachádzajú na viacerých miestach USA a Kanady. Časté sú tiež vo viacerých oblastiach severoeurópskych a východoamerických kaledónskych pohorí. Odzrkadľujú tu dlhé etapy kratonizácie, alebo krátke obdobia tektonickej stabilizácie po orogénnych udalostiach[1]. Známe sú ich geomorfologické prejavy v Južnej Amerike, kde tvoria známe stolové hory (tzv. tepuy). V niektorých sa vyvinuli i jaskyne. Kremence v Českom masíve tvoria skalecké a drabovské souvrstvie pražskej panvy, neogénne uloženiny pri Lounách, Moste a Zlivi[4].
V Západných Karpatoch sú permoskýtske (vrchný perm a spodný trias) kremence typickou horninou obalových sérií jadrových pohoriach, kde často nasadajú priamo na granitoidné masívy. Tieto svetlosivé, ružové, červené kremence, kremenné pieskovce a arkózové pieskovce tvoria lúžňanské súvrstvie. Možno ich nájsť v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Tribeči, Veľkej a Malej Fatre, Vysokých a Nízkych Tatrách[3] a v západnej časti Slovenského rudohoria. Vyskytujú sa tiež v súvrství karpatského keupru (norik), v niektorých plytkovodných tatrických obalových jednotkách sa našli aj polohy vrchnotriasových a spodnojurských kremencov (tomanovské súvrstvie).
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Ako pomerne tvrdá hornina sa používajú na kamenivo, betóny a pri stavbe ciest[2].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
- ↑ a b http://www.mineraly.sk prístup 25.8.2008
- ↑ a b Veľký, J., 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 232
- ↑ http://www.geologie.estranky.cz prístup 25.8.2008
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kremenec (hornina)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.