Kremenný diorit
Kremenný diorit | |
Kremenný diorit, Dúbrava, Nízke Tatry | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | kremeň, plagioklas, biotit, |
Akcesórie | ortoklas, apatit, zirkón, ortit |
Vlastnosti | |
Textúra | zrnitá |
Farba | biela, sivá |
Kremenný diorit je intruzívna vyvretá hornina felzického až intermediárneho zloženia. Je to hornina ležiaca na rozhraní medzi granitoidmi a dioritom.
Hornina býva často synonymne označovaná ako tonalit[1], ten sa však odlišuje vyšším obsahom kremeňa (20 - 60 %).
Minerálne zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Najvýznamnejšími minerálmi kremenných dioritov sú plagioklasy (oligoklas, andezín), ďalej kremeň, amfibol a biotit[2]. Priemerný obsah kyslých plagioklasov je 45 - 50%, kremeňa v rozmedzí 5 - 20 %. Vedľajšími minerálmi sú ortoklas (zväčša menej ako 10%), biotit, prípadne amfibol. Pyroxény sa v nich nachádzajú iba zriedkavo. Akcesorickými minerálmi sú najčastejšie apatit, zirkón a ortit[2]. Makroskopicky sa podobajú ostatným granitoidom, hlavne granodioritom a dioritom.
Sú to faneritické (zrnité) horniny. Ich farba je závislá od obsahu tmavých minerálov, sú prevažne sivé.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V Západných Karpatoch sa kremenné diority vyskytujú pomerne často, sprevádzajú hercýnske granitoidné masívy[2]. Vyskytujú sa v jadrových pohoriach. Nájsť ich možno v tatriku Malých Karpát, Tribeča, Vysokých a Nízkych Tatrier. Nachádzajú sa i vo veporiku (Veporské vrchy) a gemeriku (Volovské vrchy)[3].
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Použitie je podobné ako u granodioritov[3].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 12.4.2009
- ↑ a b c Veľký, J., 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 232
- ↑ a b http://www.mineraly.sk (Online) prístup: 12.4.2009
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kremenný diorit