Krista Bendová

Krista Bendová
slovenská spisovateľka, novinárka a dramatička
Narodenie	27. január 1923 Kráľova Lehota, ČSR (dnešné Slovensko)
Úmrtie	27. január 1988 (65 rokov) Bratislava, ČSSR (dnešné Slovensko)
Biografický portál

Krista Bendová, pseudonymy Ján Kovaľ, Kristián Benko (spolu s Jánom Kostrom), Mária Hlavatá a i. (* 27. január 1923, Kráľova Lehota – † 27. január 1988, Bratislava) bola slovenská poetka, prozaička, novinárka a dramatička, známa predovšetkým ako autorka kníh pre deti a mládež; manželka slovenského spisovateľa Jána Kostru. Písala knihy pre deti od 5 do 16 rokov. V januári 2023 Slovenská pošta vydala poštovú známku s jej podobizňou.

Životopis

Pochádzala z rodiny železničného úradníka Borisa Oldřicha Bendu a Kristíny Bendovej, rodenej Čimborovej. Jej brat bol akademik Oldrich Benda. Študovala v Kráľovej Lehote, Kremnici, Nových Zámkoch, neskôr pokračovala vo vzdelávaní na gymnáziu v Banskej Bystrici, po maturite prešla na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity, kde študovala slovenčinu a ruštinu. Zároveň študovala i na dramatickej akadémii v Bratislave, no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku 1945 prerušila a už viac nedokončila. Podstúpila pomerne zdĺhavé liečenie a po roku 1948 začala pracovať vo vydavateľstve Pravda a vo Zväze slovenských spisovateľov. Neskôr bola krátko redaktorkou časopisov Ohník, v rokoch 1956 – 1958 časopisu Roháč, a v rokoch 1958 – 1964 aj denníka Pravda. V roku 1953 patrila k 6300 občanom, ktorí pri súdnom procese s Miladou Horákovou, pre ňu žiadali trest smrti.

Od roku 1964 sa venovala iba písaniu a v roku 1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.

Tvorba

Jej tvorba vychádzala z poézie Jána Smreka či Emila Boleslava Lukáča. Prvé verše publikovala už počas štúdií. Knižne debutovala zbierkou ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému (1948). V zbierke Milenec smútok (1948) reagovala na svoju životnú situáciu podmienenú ťažkou chorobou. Zbierkou Ruky (1948) prekonala skľúčenosť vierou v zmysluplnosť ľudského života. Po schematickej zbierke Krajina šťastia (1950) sa opäť vrátila k reflektovaniu ľúbostného vzťahu muža a ženy. Do literárneho vývinu zasiahla predovšetkým ako autorka pre deti. Najmä v 60. rokoch napomohla formovanie modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru. Smerom k modernému prejavu sa vydala už veršovaným debutom pre deti predčitateľského veku Čačky-hračky (1949), v ktorom tradičný model riekanky ozvláštnila detským hrdinom. V ďalších zbierkach – Pioniersky pochod (1952), Čo sa robí, čo sa stalo (1950) – prevažujú ideologizujúce motívy. V zbierke Bola raz jedna trieda (1956) však už v tejto línii pokračovala v básnickom tematizovaní dobového typu dieťaťa. Tentoraz sa však nedrží intencií ideologizácie spoločenského vedomia dieťaťa, ale vytvára verše na spôsob „veselej pedagogiky“. Táto estetizácia didaktickej utilitárnosti, ktorá je pre zbierku charakteristická, zohrala vo vývine poézie pre deti pozitívnu rolu. V humoristickom trende pokračovala aj v zbieročke Cirkus Hopsasa (1957). V nasledujúcich básnických knižkách Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959) si pri dosahovaní humoristického efektu vypomohla rekvizitami situačnej komiky. Po nich nasledovali básnické miniatúry, napospol adresované deťom predškolského veku: Zázračné cvičky (1970), Tryskom na ihrisko (1970).

Od polovice 50. rokov sa venovala aj prozaickej tvorbe pre deti. Hoci v prvých knižkách – v zbieročke jemne ladených moralít Nezábudky (1955) a v kronikárskej evokácii hľadania životnej orientácie mladej hrdinky v predmníchovskej republike Prvé kroky (1959) – nepresiahla ešte úroveň dobových prác, práve v tejto oblasti dospela k najhodnotnejším výsledkom. Humoristický charakter má autorkino najúspešnejšie dielo Opice z našej police (1967). Zdrojom jeho humoru je hra založená na detskom výmysle a prežívaní fikcie ako reality. Dielo má univerzálnu adresnosť. K modernej podobe detskej beletristiky sa Bendová prepracovala aj v autorskom rozprávkovom cykle o Osmijankovi. Popularitu mu zabezpečila pôvodná rozhlasová podoba v podaní Ctibora Filčíka. Humoristické ladenie tohto diela je takisto založené na výmysle, pričom Čukovského princíp „horáznych nehorázností“ autorka zvýraznila rovinou parodicko-satirickou, karikujúcou konformizmus a stereotyp sveta dospelých. Oživená postavička, ktorá sa tentoraz zrodila na plote z postupnej detskej kresby nôh, nohavičiek, fúzatej a bradatej hlavy, tvorila médium aj v animovanej autorskej rozprávke Dobrodružstvá Samka Klamka, ktorá je konfrontáciou naivného detského myslenia a konania so životnou stereotypnosťou a fantazijnou vyprahnutosťou sveta dospelých. Práve týmto postupom Bendová vysunula z polohy primárnej detskej adresnosti k percepčnej adresnosti. Od fantazijných konfrontačných próz sa Bendová postupne dostala k próze zo skutočnosti (zo života sídliska – Rozprávky z Dúbravky, 1981).

Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom zo sovietskej a českej literatúry.

Ocenenia

• 1969 – vyznamenaná Za vynikajúcu prácu
• 1970 – Cena Fraňa Kráľa
• 1983 – zaslúžilá umelkyňa

Dielo

Básnické zbierky

• 1948 – Listy milému
• 1948 – Milenec smútok
• 1948 – Ruky
• 1950 – Krajina šťastia
• 1955 – O tú pieseň
• 1960 – Cez oheň a vody, výber z poézie
• 1965 – Riziko
• 1967 – Variácie na Osudovú a Nedokončenú
• 1976 – Pred zrkadlom, výber z poézie

Poézia pre deti a mládež

• 1949 – Čačky-hračky
• 1950 – Čo sa robí, čo sa stalo
• 1951 – Vtáčky (pod pseudonymom Kristián Benko)
• 1951 – Zvieratá (spolu s Jánom Kostrom)
• 1952 – Pioniersky pochod
• 1953 – Priamy smer do Tatier (spolu s Jánom Kostrom)
• 1954 – Lesné zvieratká
• 1955 – Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (Text začína: "Jožko dobrú tetu má, čo mu dala to mu dala, nebola to minca malá, ale celá koruna...)
• 1956 – Bola raz jedna trieda
• 1957 – Cirkus Hopsasa
• 1959 – Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko
• 1962 – Čiernobiela rozprávka
• 1962 – Odvezte sa, odvezte, po vode i po ceste
• 1962 – Frčko a ježko
• 1963 – Kvapôčky
• 1963 – Sedem zlatých tajomstiev
• 1963 – Maťko ide do školy
• 1969 – Bimbo cestuje
• 1969 – Rozpovie ti táto knižka, koho zjedla Miki-myška
• 1969 – Mám koníčka bieleho, leporelo
• 1969 – Zakvákala žabka, leporelo
• 1970 – Zázračné cvičky
• 1971 – Rozprávky z počítadla
• 1978 – Odtrhni si básničku, leporelo
• 1986 – Básničky maličkým
• 1986 – V tejto knižke rapoce straka…

Próza pre deti a mládež

• 1955 – Nezábudky
• 1966 – Kde bolo, tam nebolo
• 1967 – Opice z našej police
• 1967 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o zvieratkách
• 1967 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o zázračných krajinách
• 1967 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o princeznách
• 1968 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o vtáčikoch
• 1968 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o detektívoch
• 1969 – Osmijanko rozpráva osem podvodných rozprávok
• 1969 – Osmijanko rozpráva osem lesných rozprávok
• 1969 – Osmijanko rozpráva osem sladkých rozprávok
• 1974 – Dobrodružstvá Samka Klamka
• 1981 – Rozprávky z Dúbravky
• 1988 – Šťastný pes
• 1994 – Brumlíčkove rozprávky
• 1999 – O prváckom mačiatku

Ostatné knihy pre deti a mládež

• 1950 – Umelci deťom
• 1959 – Prvé kroky
• 1959 – Grécko žaluje, reportážna kniha o procese s gréckym vlastencom Manolísom Glezosom
• 1959 – Líška - staviteľka
• 1971 – Tryskom na ihrisko
• 1976 – Čudná torta

Filmografia

• 1986 Opice z našej police - námet seriálu
• 1975 Pomsta - námet a scenár filmu
• 1972 Žiarlivosť - námet a scenár filmu

Literatúra

• Sliacky, Ondrej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. LIC, Bratislava 2005.

Iné projekty

Wikicitáty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Krista Bendová

Externé odkazy

Literárne informačné centrum: Krista Bendová (1923); Osobnosti slovenského literárneho života Archivované 2010-08-23 na Wayback Machine