Krpce
Krpce sú druh ľudovej obuvi, ktorý nosili muži, ženy aj deti najmä v horských a podhorských oblastiach.[1]:137[2]:48-49 Vyrábali sa z bravčovej a hovädzej kože.[3][4] Sú považované za najjednoduchší druh ľudovej obuvi.[1]:137
História a rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska táto ľudová obuv „Nadväzuje na starý typ ovinovacej obuvi u slovanských národov doloženej v 9. a 10. storočí“.[3] Podľa Miroslavy Štýbrovej krpce vychádzajú z foriem obuvi z doby bronzovej. Svoju analógiu majú aj mokasínoch Indiánov Severnej Ameriky a niektorých ázijských typov obuvi. Bežne sa prestali nosiť do začiatku 20. storočia[5] alebo 20. rokov 20. storočia.[1]:137 Podľa Klimenta Ondrejku „všeobecne sa krpce prestali nosiť po prvej svetovej vojne najmä v súvislosti s rozvojom priemyselnej výroby obuvi (Baťova továreň).“[4] Nahradené boli topánkami.[5]
Výskyt krpcov je na západe ohraničený Východnou Moravou a Sliezskom, na východe pomedzím Slovenska, Poľska a Ukrajiny, a z juhu karpatským oblúkom.[1]:137 Využívané boli najmä v horských a podhorských oblastiach.[1]:137[2]:48-49 V bohatších oblastiach boli nahradené čižmami.[2]:48-49 V Česku sa udržali v oblastiach Moravskosliezskych Beskýd, v Javorníkoch, Vizovických a Hostínských vrchoch až po Biele Karpaty.[1]:137
Rozšírené boli medzi pastiermi a ľuďmi čo pracovali na statkoch. Existovali dohody koľko párov krpcov ročne má čeľaď alebo pastier dostať.[1]:137 Obľúbené boli aj medzi drevorubačmi a horármi, pretože „si v nich noha udržala dostatočný cit, takže sa mohli vyvarovať zakopnutí alebo zachytenia o korene pri zvážaní dreva alebo pri nosení ťažkých bremien.“[1]:137 „Už v stredoveku sa (podľa slovenského Ústredia ľudovej umeleckej tvorby (ÚĽUVu)) stali symbolom roľníckych a sociálne utláčaných vrstiev“.[3][5]
Na Slovensku sa udržali až do začiatku 20. storočia ako pracovná obuv v horských a zaostalých oblastiach.[3]
Inšpirovaný ľudovým odevom Josef Mánes navrhol pre český telocvičný spolok Sokol „měkké cvičky typu krpců“.[2]:29
Opis a výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Krpce sa vyrábali z bravčovej a hovädzej kože.[5] Miroslava Štýbrová uvádza výrobu z jedného kusu koženej usne obdĺžnikového tvaru. Z tohto obdĺžnika sa tiež vyrezali kožené pásy, ktorými sa krpce upevňovali na nohy. Máčaním vo vápennom lúhu a prácou s nožom boli z kože odstránené chlpy. Potom sa namočili do prírodného roztoku zo smrekovej alebo jedľovej kôry či slepačieho trusu. Nakoniec sa premazali tukom na udržanie pružnosti.[1]:138-139 ÚĽUV uvádza aj výrobu z jedného kusu kože. Rohy kože sa na špičke zošili, vzadu boli prichytené remencami prevlečenými cez dierky. Remienky sa uväzovali okolo nohy nad členkami.[5] Lokalita výroby krpcov sa dá určiť podľa tvarovania spojovacích švov.[1]:139 Krpce boli zdobené len jednoduchými geometrickými vzormi.[1]:139
Podľa Miroslavy Štýbrovej sa výroba jedného páru krpcov skúseným výrobcom dala zvládnuť za dve hodiny. Výrobu mali na starosti predovšetkým muži.[1]:138
„Na izoláciu proti zime a vlhku sa do krpcov nosili onuce a rozličné druhy súkennej alebo pletenej obuvi.“[5] Do ponožiek z hune sa nosili ešte onuce, aby sa ponožky nemuseli často prať a bola zachovaná ich kvalita.[1]:139
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m ŠTÝBROVÁ, Miroslava. Boty, botky, botičky. Vyd. 1. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2009. 244 s. (Dějiny odívání.) ISBN 978-80-7106-986-7. (po česky)
- ↑ a b c d LANGHAMMEROVÁ, Jiřina. Lidové kroje z České republiky. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2001. 262 s. (Dějiny odívání.) ISBN 978-80-7106-293-6. (po česky)
- ↑ a b c d krpce. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 280.
- ↑ a b ONDREJKA, Kliment. Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava : Mapa Slovakia, 2003. ISBN 80-8067-002-1. S. 75.
- ↑ a b c d e f Krpce [online]. Bratislava: ÚĽUV, [cit. 2013-03-29]. Dostupné online.