Preskočiť na obsah

Krstové kúpania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mních sa kúpe v blízkosti múru kláštora Raifa Matky Božej počas sviatku Pána. 19. január 2011

Krstové kúpania (rus. крещенские купания) sú ľudovou tradíciou 19. januára v pravoslávny sviatok krstu Pána (rus. Крещения Господня alebo Водокрещи; podľa pravoslávneho kalendára to je 6. január), ktorá existuje v Rusku, na Ukrajine a v niektorých iných štátoch a je spojená s ponáraním sa a kúpaním v prierube ľadu nazývanej aj jordán (rus. иордани) alebo v otvorenej vode.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Spisovateľ Apollon Korinfskij (rus. Аполлон Коринфский) vo svojej knihe Ľudové Rusko. Legendy, povery, zvyky a príslovia ruského ľudu po celý rok vydanej v roku 1901, uvádza:

„Krstové mrazy v januári sa oprávnene považujú za najkrutejšie <...> Ale napriek chladu má ľud oddávna zvyk kúpať sa vtedy v ľadovej prierube. Kúpu sa aj tí, ktorí sa už počas Vianoc kajali a očistili sa od hriechov v svätenej vode; prosto sa kúpu - „pre zdravie“. To však v skutočnosti zďaleka neplatí vždy.“[1]

V piatej kapitole románu Nikolaja Leskova Duchovenstvo (rus. Соборяне) je v „Jemnej knihe kňaza Tuberozova“ zmienka o kúpaní sa domovníčky Plodomasovej v prierube ľadu 6. januára 1838 na sviatok krstu Pána.[2]

„7. januára. Pani Plodomasová sa včera okúpala v prierube ľadu v tom, čo mala oblečené. Bol prekvapený! Spýtal sa: Robievate to stále? Povedala: Vždy. To je ale zvláštna guráž! Zdá sa, že ja by som z takého kúpeľa nevyšiel živý.“

Podľa oznámenia v petrozavodských novinách 10. januára 1870:

„Na sviatok krstu Pána... tam bol poriadny mráz. <...> Veľa záujemcov sa po požehnaní vody vykúpalo v jordani<...> Tieto kúpania sa opakujú každý rok bez ohľadu na akýkoľvek mráz a tento zvyk je rozšírený po celej gubernii. Naši ľudia sú na to takí zvyknutí, že zimné kúpania nie sú už vôbec zvláštnosťou. Opakujú sa počas celej zimy každý týždeň.“[3]

Kniha Príručka pre cirkevných miništrantov (rus. Настольная книгa для священно-церковно-служителей) od S. V. Bulgakova z roku 1892 obsahuje priame odsúdenie takýchto kúpaní:[4]

„Na niektorých miestach je v tento deň zvykom kúpať sa v rieke (kúpu sa najmä tí, ktorí sa počas Vianoc príliš nesnažili, sporili sa atď., poverčivo pripisujúc takému kúpaniu očistnú silu pre zbavenie sa hriechov. Taký zvyk nemožno uznať ako napodobňovanie príkladu ponárania sa Spasiteľa do vody, ani príkladu palestínskych veriacich kúpajúcich sa odveky v rieke Jordán. Na východe je to pre veriacich bezpečné, pretože tam nie je taká zima a také mrazy, aké máme my u nás. Na prospech takého zvyku nemôže byť ani viera v ozdravnú a očistnú moc vody posvätenej cirkvou v deň krstu Spasiteľa, pretože kúpanie v zime znamená žiadať od Boha zázrak alebo úplné zanedbanie svojho života a zdravia!“

Na krstové kúpania v rieke Sungari v medzivojnovom Charbine spomína kňaz Mikuláš Paderin:

„Trochu stranou, v špeciálne vyrobenej prierube v ľade, sa desiatky ľudí - mladých aj starších – ponárajú do posvätenej vody s vierou v jej posilňujúci a hojivý účinok voči chorobám. Tento deň bol považovaný za skutočne celomestský sviatok a za svedectvo pravoslávnej oslavy viery.“[5]

Krstové kúpania sa stali témou diskusie v Sovietskom zväze potom, čo bol 19. februára 1949 v novinách Pravda publikovaný fejtón Saratovský kúpeľ od Ivana Rjabova,[6] kde charakterizuje masové krstové kúpanie veriacich 19. januára toho roku v Saratove ako „pornografický obrad“ (niektorí sa kúpali neoblečení), „výsmech ľudí“, „obrad diktovaný idiotizmom života v minulosti“ a vo fejtóne boli uvedené aj mená a priezviská „obetí“ obradu. Okrem toho boli zástupcovia miestnych úradov priamo obvinení z podpory „divokého obradu“: „Tak ako nebolo hanbou krajanov Černyševského ísť za fanatikom a tmárom, aby pomáhali zintenzívniť divokosť obradov jazyčníctva pre pohanského boha Jarilu! <...> Občania tohoto veľkého univerzitného a priemyselného mesta sú pobúrení tým, čo sa stalo na ľade rieky Volga v deň cirkevného sviatku.“[7] Docent ekonomickej univerzity I. F. Lomov pri diskusii o tomto fejtóne na schôdzi základnej organizácie strany uviedol: „V deň krstu Pána sa ľudia kúpali každý rok a nikdy sa o tom nepísalo a teraz je o tom celý článok v novinách Pravda. Pravdepodobne sa začal meniť vzťah ľudí k náboženstvu.“ Kňaz Migunov z Romanovského rajónu povedal: „Aj u mňa sa v rieke kúpalo asi 20 ľudí, ale nikto neochorel. <...>. Osoby uvedené v článku sú falošné a tomu, že sa kúpalo aj trojročné dievčatko, neverím!“[8] Kniha O žurnalistike a publicistoch vydaná v roku 1964 uvádza, že „prípad, ktorý tvoril základ fejtónu Rjabova, je výnimočný“.[9] Ako píše server gazeta.ru: „masové vstupy do prierub začali kedysi v 80. rokoch 20. storočia, keď za oživil aj masový záujem o cirkev. A pritom to bolo akoby disidentské gesto, keď v sprievode kráčali do chrámu na Veľkú noc, do prieruby sa ponorili na sviatok Zjavenia pána — a aj takto sa vysmiali bezbožnému štátu. Podľa kňaza Vladimíra Vigiljanského: „Ani v historickej literatúre o starom Rusku, ani v spomienkach na predrevolučné Rusko som nečítal, že niekde cez sviatok Zjavenia pána ľudia kdesi prerúbali ľad a kúpali sa tam.“[10]

Ruský prezident Vladimir Putin na krstovom kúpaní na jazere Seliger 19. januára 2018

V januári 2016 pravoslávny duchovný Vitalij Šinkar z Moldavska povedal: „Dnes visia vo všetkých pútnických centrách a v kláštoroch reklamy, na ktorých je červeným napísané: „kúpanie v prameňoch“. Čo to znamená a aké výhody to prináša, nikto naozaj nevie, ale táto tradícia sa začína postupne šíriť aj mimo Ruska. Raz som videl, ako sa autobus plný ruských pútnikov zastavil pri prameni svätého Athanasiusa na hore Athos a všetci muži bežali, aby sa doňho ponorili nahí. Okolo prechádzali Gréci, pre ktorých to bola, samozrejme, zvláštna skúsenosť. A po zhliadnutí takejto ruskej reality sme aj u nás v Moldavsku a v ďalších krajinách tiež začali s tým ponáraním sa a kúpaním.“[11]

Pri krstových kúpaniach v jordani (rus. иордани) v Kazachstane sa spolu so Slovanmi kúpu aj domorodé osoby vyznávajúce islam. 19. januára 2016 bol podľa niektorých správ počet Kazachov, ktorí sa kúpali v prierube v Astane, vyšší ako počet Slovanov.[12]

V priebehu rokov sa stále viac a viac Rusov kúpe v prierube: ak sa v roku 2011 ešte nikdy nezúčastnilo tohto obradu 80 % respondentov, v roku 2018 to už bolo len 73 %. V tomto istom roku 15 % respondentov vyjadrilo svoju pripravenosť zúčastniť sa krstového kúpania. Prevládajú medzi nimi muži (24 %), mladí ľudia od 25 do 34 rokov (21 %), obyvatelia stredných a malých miest (20 %), ale aj ženy (9 %), ale respondenti vo veku 60 a viac rokov pre to prejavujú menšie nadšenie.[13]

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Biskup Melekeskij a čerdaklinský Diodorus (Isaev) nepožehnali veriacich diecézy, aby sa vykúpali v deň krstu Pána v prierube. Odsúdili tradíciu krstového kúpania ako život ohrozujúcu a bez vzťahu k cirkvi:[14]

„Po tom, ako prebehne krásne požehnanie vody, sa začína zvláštna udalosť: ľudia sa vyzliekajú a začnú sa náhliť do prieruby. Zodpovedne vyhlasujem: nikto z tých, čo sa ponárajú do prieruby, nezíska v žiadnom prípade nejaké odpustenie hriechov - aj keď to je posvätená voda. Ak by to tak bolo, bol by som prvý, kto by sa šiel okúpať do prieruby. Odpustenie hriechov dostávame od Pána pod podmienkou, že vyjadríme úprimné pokánie a zmeníme svoje životy. A nie zato, že niekto z vás vliezol do prieruby, potom z nej vyšiel a prípadne si aj hrkol vodku na oslávenie toho, že sa okúpal. Aké odpustenie hriechov? Odpusťte mi, ale k cirkvi nemá tento obrad žiadny vzťah.“

Podľa duchovného Georgija Mitrofanova: „... pre drvivú väčšinu tých, ktorí prichádzajú do kostolov na vonkajší rituál zbožnosti, by som dokonca povedal, že krása je stále alfou a omegou cirkevného života. Načo sú napríklad tieto teologicky nezmyselné a morálne rúhavé krstové kúpania? V radoch týchto kúpajúcich sa nikoho takého nenájdete“.[14]

19. januára 2018 sa kyzylský a tuvinský biskup Feophan (Kim) ponoril do prieruby spolu s primátorom Tuvy Šolbanom Kara-oolom.[15]

Svätenie vody

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Svätenie vody

Svätenie vody (rus. водокрещи – vodokrešči) je deň v ľudovom kalendári Slovanov pripadajúci na 6. (19.) január, ktorý je jedným z najväčších výročných sviatkov Slovanov. V tento deň sa končia Vianoce, prebieha svätenie vodných nádrží (napr. rybníkov), konajú sa ponárania a kúpania v prierube ľadu a začínajú sa prípravy na zimnú svadobnú sezónu.

Vo východoslovanskej tradícii sa jeho najdôležitejšou časťou javí večer pred samotným sviatkom. U južných Slovanov okrem tohto predvečera môžu byť sviatkami aj iné okolité dni, napr. deň Jána Krstiteľa pripadajúci na 7.(20.) január. Slovania verili, že sviatku dáva zvláštnu silu to, ak sú nádrže vody plné.

Najdôležitejšou udalosťou dňa sviatku je svätenie vody, preto sa v jednej z nádrží vody vyseká v ľade prieruba a kňaz vykoná svätenie vody. Na konci obradu sa ľudia modlia.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Страница:Народная Русь (Коринфский).pdf:ВТ/135 — Викитека [online]. ru.wikisource.org, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
  2. ↑ Lib.ru/Классика: Лесков Николай Семенович. Соборяне [online]. az.lib.ru, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
  3. ↑ Петрозаводск. Kn. 2: 1803-1903. [s.l.] : Карелия, 2001. Google-Books-ID: 4iYjAQAAMAAJ. Dostupné online. (po rusky)
  4. ↑ Священник: Нельзя связывать купания в проруби с церковными обычаями [online]. Российская газета, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po rusky)
  5. ↑ В рассеянии [online]. www.pravmir.ru, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po rusky)
  6. ↑ УНИВЕРСИТЕТ, Ленинград. О публицистике и публицистах. [s.l.] : Изд-во Ленинградского университета., 1964. Google-Books-ID: HjIWAQAAIAAJ. Dostupné online. (po rusky)
  7. ↑ Почему запретили крестный ход — Виленский Вестник — Литовский курьер [online]. web.archive.org, 2014-12-17, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. Archivované 2014-12-17 z originálu.
  8. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-05-26]. Dostupné online. Archivované 2017-02-20 z originálu.
  9. ↑ УНИВЕРСИТЕТ, Ленинград. О публицистике и публицистах. [s.l.] : Изд-во Ленинградского университета., 1964. Google-Books-ID: HjIWAQAAIAAJ. Dostupné online. (po rusky)
  10. ↑ Не вытащить из проруби [online]. Газета.Ru, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
  11. ↑ В прорубь на Крещение? А зачем? [online]. www.pravmir.ru, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po rusky)
  12. ↑ NUR.KZ. "Ну и что, что я мусульманин": в Астане люди разных религий отметили Крещение нырянием в прорубь [online]. NUR.KZ - Свежие новости Казахстана., 2016-01-20, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po rusky)
  13. ↑ Пресс-выпуск [online]. wciom.ru, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po rusky)
  14. ↑ a b РИДУС. Ульяновский епископ назвал крещенские купания балаганом [online]. Ридус, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po rusky)
  15. ↑ Глава Тувы на Крещение по традиции окунулся в прорубь на Вавилинском затоне вместе с архиепископом Феофаном - Официальный портал Республики Тыва [online]. gov.tuva.ru, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. Archivované 2019-04-10 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Krstové_kúpania&oldid=7894723“