Kvitnúca púšť

Kvitnúca púšť je fenomén, ktorý vzniká na púšti Atacama (Čile), najsuchšej púšti na planéte. Tento jav spočíva v rozkvitnutí veľkého množstva rozmanitých druhov kvetov v rokoch, v ktorých sú zrážky neobvykle vysoké a prekonávajú bežné púštne hodnoty.

Z klimatického hľadiska je táto udalosť spojená s fenoménom El Niño, t. j. prehriatie morských prúdov, ktoré zohrievajú pobrežie krajiny, čím sa zároveň zvyšuje množstvo zrážok v oblasti. Rastlinstvo na púšti Atacama pozostáva z viac ako 200 druhov, vo väčšine prípadov endemických kvetov. V závislosti od pobrežnej či vnútrozemskej zóny prevládajú rôzne druhy kvetov, ktoré nekvitnú súbežne počas obdobia trvania tohto fenoménu.

Cibuľové druhy začínajú kvitnúť ako prvé – medzi nimi napríklad Rhodophiala phycelloides alebo leucocoryne – po ktorých nasledujú semenné rastliny – medzi nimi napríklad Nolana paradoxa, Oenothera coquimbensis, Cristaria ovata, Encelia canescens, Argylia radiata, Alstroemeria kingii, Aristolochia bridgesii alebo Cistanthe grandiflora, pokrývajúca rozsiahle časti púšte.

Dejiny

Ako v predhispánskom, tak aj v koloniálnom období kvitnúca púšť umožňovala využívať cestu vedúcu krížom cez púšť medzi mestami Copiapó a Vallenar. Volali ju tiež "prechodná cesta" a bola veľmi blízka aktuálnej trase Ruta 5.

Prvé zbierania druhov kvetín sa konali v 17. a 18. storočí. V roku 1777 sa významní španielski botanici Hipólito Ruiz López a José Antonio Pavón y Jiménez vydali na botanickú expedíciu do miestokráľovstva Peru po dnešných územiach Peru a Čile.

V roku 1831 sa francúzsky naturista Claudio Gay pokúsil preskúmať kvitnúcu púšť, ale v tom čase vládli suchá a musel sa uspokojiť so skúmaním kaktusov. V roku 1835 sa britský vedec Charles Darwin zmienil o efekte dažďov na semenné rastliny a o efekte zriedkavých dažďov, ktoré v Copiapó a Huasco spôsobovali obrovskú rôznorodosť vegetácie. Keď bol v júni toho roku v údolí Copiapó, dozvedel sa, že po dvoch či troch rokoch sucha prišli hojné dažde. Claudio Gay, poverený čilskou vládou, v septembri 1836 opäť vycestoval na sever Čile, navštívil mestá La Serena, Mina Arqueros a Yerba Buena, kde mal možnosť pozorovať tento fenomén. Neskôr, medzi decembrom 1841 a januárom 1842, navštívil región Atacama. V novembri 1853 Rodulfo Amando Philippi, poverený čilskou vládou, uskutočnil vedeckú výpravu „Cesta na púšť Atacama“, na ktorej opísal dôsledky dažďov počas cesty vlakom medzi Calderou a Copiapó.

Počas výskumu Federica Philippiho, povereného čilskou vládou študovať flóru provincie Atacamy, nazývaného „Cesta na pobrežie Atacamy“ medzi septembrom a októbrom 1887, sa uskutočnilo pozorovanie vrcholiaceho fenoménu kvitnúcej púšte.

Počas cesty Federica Philippiho bol objavený v údolí Carrizalu známy kvet z čeľade alstremériovitých Leontochir ovallei. Na tejto vedeckej výprave zozbierali približne 500 vzoriek 258 druhov rastlín, z ktorých 74 bolo pre vedu novým objavom.

Neskôr nemecký botanik Karl Friedrich Reiche vydal sériu publikácií o vybraných rastlinách z púšte Atacama, ktoré sa ukázali v jeho práci Kritické štúdie čilskej flóry. Po niekoľkých rokoch sledovania fenoménu kvitnutia, čilský botanik Carlos Muñoz Pizarro vydal v roku 1965 publikáciu Kvitnúca púšť.

Kvitnutie púšte Atacama nastalo v rokoch 1983, 1987, 1991, 1995, 1997, 2000 a 2002. Rok 2015 bol z hľadiska fenoménu výnimočný, keďže púšť rozkvitla dvakrát: prvýkrát v apríli a máji, druhýkrát medzi septembrom a októbrom (druhé kvitnutie sa udialo predovšetkým na pobrežnej časti medzi Calderou a Huascom).

Ochrana fenoménu

Rozhodnutia a nariadenia

Prvé opatrenia na ochranu kvitnúcej púšte sa uskutočnili, keď regionálna vláda oblasti Atacama zriadila Komisiu Kvitnúcej Púšte vďaka uzneseniu 634 z 29. augusta 1997,ktoré prijalo opatrenia na ochranu tohto fenoménu vyhlásením púšte za chránenú oblasť a turisticky dôležitú oblasť. Navyše sa legislatíva nastavila tak, aby mestské zastupiteľstvá oblasti vydávali mestské nariadenia určené na kontrolu zberu alebo poškodzovania kvitnúcej púšte. Táto udalosť sa odohrala počas jedného z rozsahovo najdôležitejších rozkvetov v minulosti. Tieto opatrenia boli zavedené za účelom ochrany druhov vyskytujúcich sa v častiach kvitnúcej púšte, ktoré sa nachádzali mimo prírodných chránených oblastí.

K vyššie spomínaným nariadeniam sa prostredníctvom starostovského dekrétu 2311 pridal 27. augusta 1997 Vallenar a prostredníctvom dekrétu 567 sa 12. septembra 1997 pridalo mestské zastupiteľstvo La Serena. Oba dekréty sa usilovali o zamedzenie extrakcie, vyrubovania, prepravy a predaja vzácnych druhov flóry z tejto oblasti. Neskôr sa prostredníctvom dekrétu 1210 pridalo 20. júla 2000 mestské zastupiteľstvo Freirina.

Tieto dekréty boli neskôr aktualizované. V prípade mesta La Serena v roku 2003, kedy sa pridal zákaz extrakcie kaktusov a zákaz lovu desiatich druhov vtákov. V roku 2004 sa pridalo mestské zastupiteľstvo La Higuera, ktoré začlenilo do kapitoly rozsiahleho registra kvitnúcu púšť a 120 rastlinných druhov spojených s týmto fenoménom.

V roku 2012 sa pridalo mestské zastupiteľstvo Caldera, v oblasti Atacama, vydaním zákazu dopravnej premávky v oblastiach kvitnúcej púšte. V roku 2014 mestské zastupiteľstvo Vallenar vo svojom nariadení o ochrane a zachovaní životného prostredia pridalo kapitolu na ochranu biodiverzity a mestské zastupiteľstvo Freirina v roku 2015 vydalo nariadenie na ochranu a zachovanie divokej flóry v komúne, ktoré obsahovalo zoznam 25 rastlinných druhov a 14 živočíšnych druhov.

V septembri 2015 regionálna vláda oblasti Atacama aktualizovala rozhodnutie o ochrane kvitnúcej púšte. V novej verzii bolo zmenené zloženie Komisie Kvitnúcej Púšte oblasti Atacama a došlo k rozdeleniu oblasti na oblasť väčšieho prejavu kvitnúcej púšte a oblasť menšieho prejavu kvitnúcej púšte.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvitnúca púšť

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Desierto florido na španielskej Wikipédii.