Kybernetická vojna vedená Čínou

Kybernetická vojna vedená Čínou je súhrnom všetkých bojových aktivít v kybernetickom priestore, ktoré vykonávajú orgány Čínskej ľudovej republiky, vrátane pridružených skupín pre pokročilú pretrvávajúcu hrozbu (APT), proti iným krajinám.

Organizácie

Zatiaľ čo niektoré podrobnosti zostávajú nepotvrdené, má sa za to, že Čína organizuje svoje zdroje takto:

• „Špecializované vojenské sieťové bojové sily“ (军队专业网络战力量) - Vojenské jednotky špecializované na sieťový útok a obranu.
• „PLA - autorizované sily“ (授权力量) - špecialisti na bojové siete na ministerstve štátnej bezpečnosti (MSS) a ministerstve verejnej bezpečnosti (MPS).
• „Mimovládne sily“ (民间力量) – civilné a polocivilné skupiny, ktoré sa spontánne zapájajú do sieťových útokov a obrany.

Časopis Foreign Policy odhaduje rozsah osôb patriacich k čínskej „hackerskej armáde“ od 50 000 do 100 000 osôb.

V reakcii na tvrdenia, že čínske univerzity, podniky a politici sú od roku 2009 predmetom kybernetickej špionáže zo strany Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov, PLA v máji 2011 oznámila kybernetickú bezpečnostnú jednotku na obranu svojich vlastných sietí.

Obvinenia zo špionáže a kybernetických útokov

Austrália

V máji 2013 ABC News tvrdilo, že Čína ukradla plány sídla Austrálskej organizácie pre bezpečnostné spravodajstvo.

Kanada

Predstavitelia kanadskej vlády tvrdili, že čínski hackeri začiatkom roka 2011 kompromitovali niekoľko oddelení federálnej vlády, hoci čínska vláda tvrdenie poprela. V roku 2014 kanadský riaditeľ pre informácie tvrdil, že čínski hackeri kompromitovali počítačové systémy v rámci Národnej rady pre výskum.

India

Predstavitelia indickej vlády sa domnievajú, že útoky na indické vládne siete, ako napríklad útok na indickú národnú bezpečnostnú radu, pochádzajú z Číny. Podľa indickej vlády sú čínski hackeri experti na prevádzkovanie botnetov, ktoré boli použité pri týchto útokoch. Okrem toho boli hlásené aj ďalšie prípady čínskych kybernetických útokov proti indickému kyberpriestoru.

Japonsko

V apríli 2021 Japonsko tvrdilo, že čínska armáda poverila hackerskú skupinu, aby spáchala kybernetické útoky na približne 200 spoločností a výskumných ústavov v Japonsku, medzi ktoré patrila aj JAXA.

Spojené štáty

Spojené štáty americké obvinili Čínu z kybernetických útokov zameraných na siete dôležitých amerických vojenských, obchodných, výskumných a priemyselných organizácií. Poradná skupina Kongresu vyhlásila Čínu za „najväčšie riziko pre bezpečnosť amerických technológií“ a „došlo k výraznému nárastu kybernetických prienikov s pôvodom v Číne a zameraných na americké vládne a obranné počítačové systémy“.

V januári 2010 spoločnosť Google oznámila cielené útoky na jej podnikovú infraštruktúru pochádzajúcu z Číny, „ktoré viedli ku krádeži duševného vlastníctva spoločnosti Google“. Účty Gmail patriace dvom aktivistom za ľudské práva boli napadnuté pri útoku na systém hesiel Google. Americkí bezpečnostní experti spojili útok Google s rôznymi inými politickými a firemnými špionážnymi snahami pochádzajúcimi z Číny, ktoré zahŕňali špionáž proti vojenským, komerčným, výskumným a priemyselným korporáciám. Predstavitelia Obamovej administratívy označili kybernetické útoky za „stále závažnejšiu kybernetickú hrozbu pre kritické priemyselné odvetvia USA“.

Okrem Google bolo napadnutých najmenej 34 ďalších spoločností. Hlásené prípady zahŕňajú Northrop Grumman, Symantec, Yahoo, Dow Chemical a Adobe Systems. Kyberšpionáž bola zameraná na komerčné aj vojenské záujmy.

Diplomatické telegramy zdôrazňujú obavy USA, že Čína využíva svoj prístup k zdrojovému kódu Microsoftu na posilnenie svojich útočných a obranných schopností.

Niekoľko súkromných firiem zaoberajúcich sa počítačovou bezpečnosťou uviedlo, že majú čoraz viac dôkazov o snahách o kyberšpionáž pochádzajúce z Číny, vrátane „Comment Group“.

Čína poprela obvinenia z kybernetickej vojny a obvinila Spojené štáty, že sa proti nej zapájajú do kybernetickej vojny, čo sú obvinenia, ktoré Spojené štáty popierajú.

Počas marca 2013 pokračovali diskusie na vysokej úrovni.

V máji 2014 veľká federálna porota v Spojených štátoch obvinila piatich príslušníkov jednotky PLA 61398 z obvinení z krádeže dôverných obchodných informácií od amerických komerčných firiem a z nasadenia škodlivého softvéru do ich počítačov.

V septembri 2014 vyšetrovanie senátneho výboru pre ozbrojené sily odhalilo hackerov spojených s čínskou vládou, ktorí sa dopúšťali rôznych prienikov do počítačových systémov patriacich americkým leteckým spoločnostiam, technologickým spoločnostiam a iným dodávateľom zapojeným do pohybu amerických jednotiek a vojenského materiálu a v októbri 2014, FBI dodala, že hackeri, o ktorých sa domnievajú, že sú podporovaní čínskou vládou, nedávno spustili útoky na americké spoločnosti.

V roku 2015 americký Úrad pre personálny manažment (OPM) oznámil, že sa stal terčom úniku údajov, ktorého cieľom boli záznamy až 21,5 milióna ľudí. The Washington Post uviedol, že útok prišiel z Číny s odvolaním sa na nemenovaných vládnych predstaviteľov. Riaditeľ FBI James Comey vysvetlil: „Z hľadiska národnej bezpečnosti a kontrarozviedky ide o veľmi veľkú vec. Je to pokladnica informácií o každom, kto pracoval, pokúšal sa pracovať alebo pracuje pre vládu Spojených štátov amerických.“

V roku 2019 štúdia ukázala pokračujúce útoky na americké námorníctvo a jeho priemyselných partnerov.

Vo februári 2020 americká federálna porota obvinila štyroch členov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády z hacku Equifax z roku 2017. Oficiálny účet FBI na Twitteri uviedol, že zohrali úlohu pri „jednej z najväčších zaznamenaných krádeží osobných údajov štátom podporovanými hackermi“, ktorá zahŕňala „145 miliónov Američanov“.

Hlas Ameriky v apríli 2020 informoval, že „americké spravodajské agentúry dospeli k záveru, že čínski hackeri zasahovali do volieb v roku 2016 aj 2018“ a uviedli, že „už existujú náznaky, že Čínou sponzorovaný hackeri sa zapojili do takzvaného „spear-phishingu“ útoky na americké politické ciele“ pred voľbami v USA v roku 2020.

V marci 2021 zverejnila spravodajská komunita Spojených štátov analýzu, v ktorej zistila, že Čína zvažovala zasahovanie do volieb, ale rozhodla sa proti nim pre obavy, že zlyhajú.

V apríli 2021 FireEye uviedol, že podozriví čínski hackeri použili zero-day útok proti zariadeniam Pulse Connect Secure, vpn zariadení, s cieľom špehovať desiatky vládnych, obranných a finančných cieľov v USA a Európe.

Ukrajina

V apríli 2022 The Times informovali, že niekoľko dní pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 spustila jednotka kybernetickej vojny Ľudovej oslobodzovacej armády kybernetické útoky proti stovkám miest ukrajinskej vlády, podľa predstaviteľov Bezpečnostnej služby Ukrajiny.

Vatikán

V júli 2020 bolo oznámené, že čínski štátom podporovaní hackeri pôsobiaci pod názvom RedDelta hackli vatikánsku počítačovú sieť pred rokovaniami medzi Čínou a Vatikánom.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cyberwarfare by China na anglickej Wikipédii.