Kyjevsko-pečerská lavra
![Svetové dedičstvo UNESCO](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Welterbe.svg/50px-Welterbe.svg.png)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0d/Dormition_Cathedral_2018_G1.jpg/220px-Dormition_Cathedral_2018_G1.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e3/%D0%9F%D0%BB%D0%B0%D0%BD_%D0%BA%D0%B8%D1%97%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B5%D1%87%D0%B5%D1%80.jpeg/220px-%D0%9F%D0%BB%D0%B0%D0%BD_%D0%BA%D0%B8%D1%97%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B5%D1%87%D0%B5%D1%80.jpeg)
Kyjevsko-pečerská lavra alebo Kyjevsko-pečorská lavra alebo Pečerská/Pečorská lavra (ukr. Києво-Печерська лавра, rus. Киево-Печерская лавра) je pravoslávny monastiersky komplex v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Je zasvätená Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Patrí k najvýraznejším architektonickým skvostom Kyjeva.
Pôvodne išlo o komplex jaskýň, v ktorých sa usádzali mnísi, preto sa aj nazýva Pečerská (teda doslova jaskynná, stsl. пещера = jaskyňa) lavra. Dnes sú tieto jaskyne pospájané do dvoch veľkých celkov – blízkych a vzdialených jaskýň (peščer) – dlhých úzkych podzemných chodieb podobných katakombám.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/dd/Uspensky_Sobor.jpg/220px-Uspensky_Sobor.jpg)
Monastier bol založený roku 1051 pustovníkmi prepodobnými Teodózom a Antonom (Pečerskými) za vlády Jaroslava Vladimiroviča na južnom okraji Kyjeva na vysokom brehu rieky Dneper. Stal sa centrom kultúry a duchovného života Kyjevskej Rusi. V roku 1240 po dobytí Kyjeva mongolskými vojskami pod vedením Batuchána bol zničený. Neskôr ho obnovili, ale utrpel škody pri nájazdoch vojsk Zlatej hordy či neskôr vojsk Krymského chanátu a poľsko-litovských vojsk. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1555 až 1556. V rokoch 1592 až 1688 patrila Kyjevsko-pečerská lavra pod jurisdikciu Konštantínopolského patriarchátu, v rokoch 1699 až 1786 pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a od roku 1786 pod jurisdikciu kyjevského metropolitu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Moskovského Patriarchátu). Ťažké časy zažil monastiersky komplex po komunistickom prevrate v roku 1917. V roku 1930 ho komunistická moc dala zatvoriť a komplex chátral. Veľké škody utrpel počas druhej svetovej vojny v rokoch 1941 až 1943. Po vojne prebehla rekonštrukcia a areál slúžil ako múzeum. V roku 1988 sa tu konala pravoslávna božská liturgia pri príležitosti tisícročia prijatia kresťanstva na Rusi (988).
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti patrí monastiersky komplex pravoslávnej cirkvi (pod Moskovským patriarchátom). Je sídlom metropolitu Volodymyra (Viktora Sobodana). Od roku 1990 je spolu s Chrámom svätej Sofie (Svätej Múdrosti) zapísaný do zoznamu UNESCO.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V blízkych peščerách (jaskyniach – katakombách) svätého Antona sú uložené aj pozostatky jedného z prvých svätcov zo slovenského územia – prepodobného Mojseja Uhrína (Mojžiša Uhorského).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyjevsko-pečerská lavra