László Szabó (šachista)
| László Szabó | |
| maďarský šachový veľmajster | |
 | |
| Narodenie | 19. marec 1917 Budapešť, Maďarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. august 1998 (81 rokov) Budapešť, Maďarsko |
| Odkazy | |
| Commons |  László Szabó |
László Szabó (* 19. marec 1917, Budapešť, Maďarsko – † 8. august 1998, Budapešť) bol maďarský šachový veľmajster.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Budapešti. Na medzinárodnú šachovú scénu prerazil v roku 1935 vo veku 18 rokov, keď vyhral na maďarských šachových majstrovstvách, medzinárodnom turnaji v maďarskom Tatatóvárosi, kde ho vybrali, aby reprezentoval svoju krajinu na 6. šachovej olympiáde vo Varšave. Diváci na olympiáde obdivovali mladíkov útočný štýl, ktorý bol v rozpore s defenzívnym, pozičným štýlom jeho krajanov. Mladý Szabó údajne študoval pod vedením Gézu Maróczyho, ktorý bol v tom čase patriarchálnou postavou maďarského šachu a ktorý predtým trénoval budúcich majstrov sveta Maxa Euweho a Věru Menčíkovú.
Pred II. svetovou vojnou prišli ďalšie úspechy, vrátane jednoznačného víťazstva na Medzinárodnom šachovom kongrese v Hastingse 1938/39 (turnaji, s ktorým sa jeho meno ešte dlho potom spájalo). V tom čase začal pracovať ako bankár na devízovom trhu.
Po vypuknutí vojny ho odviedli do tábora nútených prác a neskôr ho zajali ruské jednotky, ktoré ho držali ako vojnového zajatca. Po vojne sa vrátil k šachu a zúčastnil sa na mnohých významných medzinárodných podujatiach. Skončil piaty na veľmi náročnom turnaji v Groningene v roku 1946, na ktorom sa zúčastnili aj Botvinnik, Euwe, Smyslov, Najdorf, Boleslavsky a Kotov. Na medzipásmovom turnaji v Saltsjöbadene v roku 1948 skončil druhý za Bronsteinom, ale v Hastingse v roku 1947/48, Budapešti v roku 1948 a Hastingse v roku 1949/50 obsadil prvé miesto. Piate miesto na medzipásmovom turnaji v Saltsjöbadene v roku 1952 a v Gothenburgu v roku 1955 mu zaručilo miesto na turnaji kandidátov. Najbližšie k titulu majstra sveta sa dostal na svojom treťom a poslednom turnaji kandidátov, ktorý sa konal v Amsterdame v roku 1956, kde sa delil o tretie miesto s Bronsteinom, Gellerom, Petrosianom a Spasskym za Smyslovom a Keresom.
Na medzinárodnej scéne sa mu darilo aj v 60. a 70. rokoch. Bol prvý v Záhrebe v roku 1964, prvý v Budapešti v roku 1965 (s Polugajevským a Tajmanovom), prvý v Sarajeve v roku 1972, prvý v Hilversume v roku 1973 (s Gellerom) a o prvé miesto sa delil aj v Hastingse v roku 1973/74 (s Gennadij Kuzmin, Timmanom a Talom).
Celkovo reprezentoval Maďarsko na 11 olympiádach, päťkrát otváral turnaj a veľakrát predviedol medailové partie. V roku 1937 získal tímovú striebornú medailu i striebornú medailu v súťaži jednotlivcov, v roku 1952 bronz v súťaži jednotlivcov, v roku 1956 tímový bronz a v roku 1966 tímovú bronzovú medailu a striebornú medailu v súťaži jednotlivcov.
Szabó bol najlepším maďarským hráčom takmer 20 rokov (nakoniec ho v roku 1963/64 porazil Lajos Portisch) a na vrchole svojich síl bol jedným z 12 najlepších hráčov na svete.
Jeho rodina darovala celú Szabóovu šachovú knižnicu a jeho dokumenty do Zbierky šachu a dámy Johna G. Whitea v Clevelandskej verejnej knižnici. Zbierka šachu a dámy Johna G. Whitea je najväčšou šachovou knižnicou na svete (nachádza sa v nej 32 568 zväzkov, vrátane 6 359 zväzkov viazaných periodík).
Knihy
[upraviť | upraviť zdroj]- Meine besten Partien (po nemecky, 248 strán, paperback, 1990.) (https://www.schachversand.de/e/listen/autoren/243.html[nefunkčný odkaz])
- My best games of chess (po anglicky, 209 strán, hardback, 1986.) (https://www.schachversand.de/e/listen/autoren/V243.html Archivované 2012-07-17 na Wayback Machine)